Verzia z 16:25, 28. máj 2011 upraviť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d robot Pridal: fo:Michel Foucault ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:39, 7. august 2011 upraviť vrátiť Armin (diskusia \| príspevky) 2 024 editací aktualizácia - pridaný životopis, charakteristika jeho myslenia, zoznam publikovaných prác Ďalšia úprava →
Riadok 15: \|Podpis = }} '''Michel Paul Foucault''' (* [[15. október]] [[1926]], [[Poitiers]] – † [[25. jún]] [[1984]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko\|francúzsky]] [[filozof]], predstaviteľ ~~filozofického štrukturalizmu a~~ postmodernej filozofie, historik ~~kultúry,~~a teoretik kultúry, sociálny teoretik a [[psychológ]]. Je považovaný za najväčšieho francúzskeho mysliteľa 20. storočia a niekedy je nie celkom správne pokladaný za hlavného predstaviteľa francúzskeho štrukturalizmu (spolu s [[Claude Lévi-Strauss\|Claudom Lévi-Straussom]] a [[Roland Barthes\|Rolandom Barthesom]]). == Životopis == Podľa neho nás najhlbšie preniká to, čo je tu pred nami, čo nás drží v čase a v priestore, čo je totiž systém. Systém je súhrn vzťahov, ktoré sa udržujú a menia nezávisle od obsahov, ktoré spájajú. Pred každou ľudskou existenciou, pred každým ľudským myslením sa podla toho vyskytuje už isté vedenie, systém, ktorý znovu objavujeme, akýsi anonymný subjekt, čo myslí. 'Ja' je zničené, ide o to, objaviť toto 'vyskytovanie sa', vyskytuje sa ono 'sa'. Istým spôsobom sa tak vraciame k stanovisku [[17. storočie\|17. storočia]]., s týmto rozdielom: nestavať na miesto boha človeka, ale anonymné myslenie, poznanie bez subjektu, teoretično bez identity. Jeho otec bol lekárom a Michel na jeho želanie vyštudoval medicínu, začal sa však viac zaujímať o filozofiu. Diplom z filozofie získal v roku 1948 na prestížnej škole École Normale Supérieure, v roku 1950 získal diplom aj z psychológie a roku 1952 z psychopatológie. V tomto čase vstúpil aj do francúzskej Komunistickej strany, ale neskôr z nej vystúpil. Pracoval v rôznych francúzskych kultúrnych inštitútoch v zahraničí ([[Uppsala]], [[Varšava]], [[Hamburg]], [[Tunis]]), potom ako profesor filozofie na univerzite v meste [[Clermont-Ferrand]], neskôr vo [[Vincennes]] pri [[Paríž\|Paríži]], a napokon od roku 1971 na prestížnej Collége de France. Začiatkom 80-tych rokov pôsobil na Kalifornskej univerzite v [[Berkeley]]. Plánoval sa natrvalo usídliť v USA, ale v roku 1984 predčasne umrel v [[Paríž\|Paríži]] na zlyhanie imunity v dôsledku ochorenia na AIDS. Ako dospelý muž trpel výčitkami a ťažkými depresiami pre svoju homosexuálnu orientáciu, s ktorou sa neľahko vyrovnával. Od začiatku 60-tych rokov žil až do svojej smrti v stabilnom zväzku s filozofom a sociológom Danielom Defertom. == Charakteristika jeho filozofického diela == ''Foucaultova archeológia'' je filozofický výskum oblasti alebo zóny životného sveta, ktorú tvoria [[archai]].▼ Foucault sa stal známym svojím štúdiom sociálnych inštitúcií a ich vzťahu k človeku, najmä v rovine zdravia (hlavne duševného), sexuality, slobody poznávania, vyjadrenia a konania. Pri štúdiu a výskumu čerpal najmä z širokých znalostí z oblasti psychiatrie, psychológie, dejín medicíny, histórie a ďalších humanitných vied. Dodnes aktuálne a vo vedeckých prácach hojne citované sú jeho závery o vplyve štátnej moci (či sociálnych a politických inštitúcií) na kontrolu ľudského správania, konania, myslenia a sexuality. V druhej polovici 60-tych rokoch (po vydaní knihy Slová a veci) bol Foucault spájaný s filozofickou školou [[štrukturalizmus\|štrukturalizmu]], ale on sám sa k tomuto ideovému prúdu nehlásil. Rovnako odmietal nálepku postštrukturalistu alebo postmoderného (postmodernistického) mysliteľa. Foucaultove myslenie, koncepcie a závery boli do istej miery ovplyvnené najmä nemeckým filozofom [[Friedrich Nietzsche\|Friedrichom Nietzschem]] a jeho "genealógiou morálky". Foucault však bol a ostáva jedným z najoriginálnejších mysliteľov druhej polovice 20. storočia. Vo svojich prácach o ľudskom správaní (a najmä v rovine ľudskej sexuality), poznávaní a myslení Foucault tvrdil, že sú historicky podmienené a kultúrne obmedzené, a teda že nemôžu prekročiť dejinne daný poriadok a spôsob poznávania (epistéma(Foucault)\|Foucaultova epistéma]]). Myslenie a poznávanie tak nie je nikdy úplne slobodné a často nedospieva k objektívnym záverom, ale sa riadia podľa danej epistémy. Ľudská spoločnosť na základe danej epistémy akékoľvek pokusy o slobodné myslenie a vyjadrenie často prenasleduje, penalizuje, alebo považuje za nenormálne či úchylné. Navyše sa aj správanie a morálka ľudí prispôsobujú vonkajšej moci, inštitúciám a usporiadaniu spoločnosti, ktorá sama vytvára mechanizmy na kontrolu myslenia a najmä konania ľudí. Podľa Foucaulta aj morálka je len umelo vytvorený systém hodnôt, názorov, príkazov a zákazov, ktoré sú produktom istého kultúrneho vývoja, sociálneho usporiadania, duchovnej tradície a náboženstva danej skupiny ľudí, a ktorý je pod kontrolou rôznych inštitúcií. Neexistuje teda nejaká všeobecne platná morálka ani normy sexuálneho správania. Morálka i sexualita boli v minulosti a sú i dnes definované a kontrolované vonkajšou mocou (cirkvami, vládnymi orgánmi, vládnou mocou), ktorá niektoré formy sexuálneho správania nepripúšťa alebo priamo penalizuje (napr. homosexualitu, sexuálne vzťahy medzi príbuznými, pedofíliu a pod.). Foucault sa zaoberal definovaným vzťahu medzi mocou a podobami ľudskej sexuality v histórii ľudstva najmä vo svojom nedokončenom diele Dejiny sexuality. Známe a vplyvné je aj Foucaultovo dielo Dozerať a trestať, v ktorom venuje pozornosť mechanizmom ovládania človeka vonkajšou mocou (alebo spoločnosťou ako celkom), a to najmä pomocou zákonov a trestov. ▲''Foucaultova archeológia'' je ~~filozofický~~filozofické ~~výskum~~štúdium oblasti alebo zóny životného sveta, ktorú tvoria [[archai]]. == Dielo == * ''Psychológia a osobnosť'' [neskôr ako ''Psychológia a duševná choroba''] (originálny názov : ''Maladie mentale et personnalité.'' Paris : Presses universitaires de France, coll. « Quadrige », 1954 [znovuvyd. v 1962 ako ''Maladie mentale et psychologie''], 112 s.; česky : Praha : Dauphin, 1997) * ''Slová a veci. Archeológia humanitných vied'', [[1987]] * ''Šialenstvo a nerozum : Dejiny šialenstva v klasickej dobe'' (originálny názov : ''Folie et déraison. Histoire de la folie à l'âge Classique.'' Paris : Librairie Plon, s.d. [1961], xi + 672 s.; neskôr vydané aj v rokoch 1964 a 1972; česky : ''Dějiny šílenství v době osvícenství.'' Praha : Lidové noviny, 1993) * ''[[Archeológia poznania]]'', ''The Archaeology of Knowledge and The Discourse on Language'', [[1972]] * ''Archeológia lekárskeho vnímania'' (originálny názov : ''Une archéologie du regard médical.'' Paris : Presses Universitaires de France, 1963. 212 s.) * ''The Order of Things: An Archaeology of the Human Sciences'', [[1973]] * ''Raymond Roussel'' Paris : Gallimard, 1963. 256 s. (česky : Praha : Hermann a synové, 2006) * ''Slová a veci : Archeológia humanitných vied'' (originálny názov : ''Les Mots et les Choses : Une archéologie des sciences humaines.'' Paris : Gallimard, coll. « Bibliothèque des sciences humaines », 1966. 405 s.; slov. : Bratislava : Pravda 1987, aj Bratislava : Kalligram, 2000) * ''Myslenie zvonku'' (originálny názov : ''La Pensée du dehors.'' Paris : Fata Morgana, 1966. 72 s. ; česky : ''Myšlení vnějšku.'' Praha : Hermann a synové, 1996) * ''Archeológia vedenia'' (originálny názov : ''L'Archéologie du savoir.'' Paris : Gallimard, coll. « Bibliothèque des Sciences humaines », 1969. 288 s.; česky : Praha : Hermann a synové, 2002) * ''Sedem rozhovorov o siedmom anjelovi'' (originálny názov : ''Sept propos sur le septième ange.'' Paris : Fata Morgana, 1970. 64 s.) * ''Rád diskurzu'' (originálny názov : ''L'Ordre du discours.'' Paris : Gallimard, 1971. 88 s.; slov. : Bratislava : Agora, 2006) * ''Toto nie je fajka'' (originálny názov : ''Ceci n'est pas une pipe.'' Paris : Fata Morgana, 1973. 90 s. ; slov. : Bratislava : Kalligram, 2010) * ''Dozerať a trestať : Zrodenie väzenia'' (originálny názov : ''Surveiller et punir : Naissance de la prison.'' Paris : Gallimard, 1975. 328 s. ; slov. : Bratislava : Kalligram, 2000) * ''Dejiny sexuality, 1. diel : Vôľa k vedeniu'' (originálny názov : ''Histoire de la sexualité, vol. 1 : La volonté de savoir.'' Paris : Gallimard, 1976. 224 s.; česky : Praha : Hermann a synové, 1999) * ''Dejiny sexuality, 2. diel : Použitie slasti'' (originálny názov : ''Histoire de la sexualité, vol. 2 : L'usage des plaisirs.'' Paris : Gallimard, 1984. 296 s.; česky : Praha : Hermann a synové, 2003) * ''Dejiny sexuality, 3. diel : Starostlivosť o seba'' (originálny názov : ''Histoire de la sexualité, vol. 3 : Le souci de soi.'' Paris : Gallimard, 1984, 288 s.; česky : Praha : Hermann a synové, 2003) * ''Povedané a napísané, 1. diel'' (originálny názov : ''Dits et écrits, vol. 1 : 1954-1975.'' Paris : Gallimard, coll. « Quarto », 2001. 1708 s.) * ''Povedané a napísané, 2. diel'' (originálny názov : ''Dits et écrits, vol. 2 : 1976-1988.'' Paris : Gallimard, coll. « Quarto », 2001, 1736 s.) * ''Ja, Pierre Rivière, som zabil moju matku, moju sestru a môjho brata : prípad matkovraždy z 19. storočia'' (originálny názov : ''Moi, Pierre Rivière, ayant égorgé ma mère, ma sœur et mon frère : un cas de parricide au XIXe siècle.'' Paris : Gallimard, 1973. 424 s.) * ''Herculine Barbin, zvaná Alexina B.'' (originálny názov : ''Herculine Barbin dite Alexina B.'' Paris : Gallimard, 1978. 160 s.) * ''Stroje na liečenie, počiatky modernej nemocnice'' (originálny názov : ''Les Machines à guérir, aux origines de l'hôpital moderne.'' Paris : Pierre Mardaga, 1979. 184 s.) * V spoluautorstve s Arlette FARGE: ''Nepokoj v rodinách : Príkazy na zatknutie v archívoch Bastily z 18. storočia'' (originálny názov : ''Le Désordre des familles. Lettres de cachet des archives de la Bastille au XVIIIe siècle.'' Paris : Gallimard, 1982, 362 s.) == Biografie == * BROWN, Alison Leigh : ''Foucault.'' Bratislava : Albert Marenčin – vydavateľstvo PT, 2004. * DELEUZE, Gilles : ''Foucault.'' Praha : Hermann a synové, 1996. == Iné projekty ==

Michel Foucault: Rozdiel medzi revíziami