Bitka o Britániu: Rozdiel medzi revíziami

|dátum= [[júl]] [[1940]] až [[máj]] [[1941]] , vyvrcholila v [[august]]e až [[Október|októbri]] [[1940]]

|protivník2= [[Súbor:Flag_of_Germany_1933Flag of Germany 1933.svg|25px]] Nacistické [[Nemecko]]

|straty1= 1547 lietadiel; 27  450 civilistov zabitých, 32  138 ranených

V prvej fáze, kedy sa Luftwaffe sústredila na bombardovanie okrajových letísk a boje nad pobrežím a kanálom, sa bitka vyvíjala v prospech Nemecka, avšakale potom čo sa [[Adolf Hitler|Hitler]] po britskom nálete na [[Berlín]] nechal vyprovokovať k [[strategické bombardovanie|strategickému bombardovaniu]] [[Londýn]]a sa šťastie priklonilo na stranu Britov. Tento krok ďalej zvýšil straty Luftwaffe, ktorá potom musela dlhodobo operovať v podmienkach pre ňu nevýhodných. Patrilo medzi ne najmä neschopnosť zabezpečiť svojim [[bombardér]]om dostatočnú ochranu stíhačkami po celej trase, čo zvýšilo ich straty. Nemeckí [[stíhač]]i mali nad Londýnom málo paliva, keďže museli rátať aj s cestou naspäť a nad cieľom mohli poskytovať ochranu bombardovacím zväzom len krátky čas. Briti mali viac času na reakciu a zoskupenie stíhacích skupín a to aj vďaka technickej novinke -  – ako tak použiteľnému [[radar]]u. Boje sa navyše odohrávali relatívne ďaleko od nemeckých základní nad nepriateľským územím, čo znamenalo, že straty nemeckých pilotov boli definitívne. Väčšinou sa poškodené lietadlá nedostali dostatočne blízko k vlastným jednotkám a posádky boli zajaté Britmi. Naopak piloti RAF zostrelení nad domácim územím v prípade, že neutrpeli zranenie sa mohli už zanedlho vrátiť späť k bojovej jednotke.

Pre Britov boli [[pilot]]i podstatne dôležitejší ako lietadlá. Ich výroba ako aj dodávky z [[Spojené štáty americké|USA]] sa rozbiehali pomerne rýchlo, no RAF spočiatku nemala dostatok stíhacích letcov, najmä kvôli predošlej leteckej doktríne, ktorá uprednostňovala vytváranie bombardovacieho letectva.<ref>{{Knižná referencia|autor=John Macdonald|názov=''Veľké bitky druhej svetovej vojny'' ISBN 80-7145-185-1|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovart|strana= 22|rok=1995}}</ref> Veľa letcov, ktorí sa zapojili do bojov boli nováčikovia vyberaní z radov miestnych víkendových letcov. Celkovo na britskej strane bojovalo 2353 britských a 574 letcov zo zahraničia (ktorí odlietali aspoň 1 operačný let v rámci RAF alebo [[Fleet Air Arm]]). Bitky sa tak zúčastnilo aj 139 Poliakov, 98 pilotov z [[Nový Zéland|Nového Zélandu]], 86 [[Kanada|Kanaďanov]], 84 pilotov z [[Československo|Československa]], 29 [[Belgicko|Belgičanov]], 21 [[Austrália (štát)|Austrálčanov]], 20 z [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]], 13 [[Francúzsko|Francúzov]], 10 [[Írsko|Írov]], 7 [[Amerika|Američanov]], [[Jamajka|Jamajčan]], [[Židia (etnikum)|Žid]] z [[Palestína|Palestíny]] a pilot z [[Rodézia|Južnej Rodézie]]. 544 letcov RAF počas bitky padlo.

Nemci skoro po začiatku náletov pochopili, že veľmi dôležitým cieľom bude zničenie pobrežných [[radar]]ových zariadení. Keďže však dovtedy nemali s touto zbraňou žiadne skúsenosti nevedeli však, že ich útok sa nemá zameriavať na vysoké stožiarové konštrukcie, ktoré sa ničili pomerne ťažko, ale na ich riadiace centrá a obsluhu. Počas celej bitky tak neboli schopní nevýhodu, ktorú predstavovalo použitie radaru nijak efektívne eliminovať. Göring navyše nemal vôbec žiadne správy rozviedky a aj jeho rozhodnutia pri vyberaní cieľov útokov vyznievali skôr náhodne, než koncepčne. Po prvých nie veľmi úspešných týždňoch, ktoré nepriniesli Nemcom žiadne výsledky sa [[13. august]]a [[1940]] rozhodol pre prvý obrovský denný nálet. Zúčastnilo sa ho 1485 nemeckých lietadiel. Vo vzdušných bojoch bolo toho dňa zostrelených 13 britských stíhačiek, 47 ďalších lietadiel bolo zničených na zemi. Nemci stratili 34 strojov. Ďalší deň boli bojové operácie prerušené v dôsledku zlého počasia. Už [[14. august]]a však opäť pokračovali v plnej sile. Nemci tento deň stratili 70 strojov, čo bolo viac než dvakrát viac než ich nepriateľ. [[15. august]]a Nemci zamerali svoj nálet na severnejšie oblasti. Briti zhodou okolností premiestnili časť svojich stíhacích jednotiek na oddych práve sem. 100 nemeckých bombardovacích strojov narazilo na tvrdý odpor. Keďže sa tieto ciele nachádzali mimo dosahu nemeckých [[Messerschmitt Bf 109|Bf 109]], boli na ochranu bombardérov použité ťažké dvojmotorové stíhacie stroje [[Messerschmitt Bf 110]]. AvšakAle takáto stíhacia ochrana sa ukázala byť ako nedostatočná.

Veľkou slabinou Nemcov pri týchto bojoch sa stal malý dolet eskortných Bf 109, ktoré mohli nad cieľovou oblasťou operovať iba 10 minút, než ich nedostatok paliva prinútil k návratu. To znamenalo, že mnoho náletov prebehlo bez dostatočnej stíhacej ochrany. Briti zostrelili 30 nemeckých strojov, pri vlastnej strate 2. I preto sa tento deň nazýva „The Greatest Day“ -  – najlepší deň. Luftflotte 5, operujúca z [[Nórsko|Nórska]] a [[Dánsko|Dánska]], bola v nasledujúcom období v dôsledku týchto strát vo veľkej miere z bojov stiahnutá. [[18. august]]a známy tiež ako „The Hardest Day“ znamenal najťažšie straty pre obidve strany. Ani to však nebol koniec. Nemci síce stiahli z bojov zraniteľné [[Junkers Ju 87|Junkersy Ju 87 „Stuka“]] a obmedzili použitie Messerschmittov Bf 110, ale pokračovali vo vysilujúcich útokoch na britské letiská.