Sinice: Rozdiel medzi revíziami

Telá siníc sú jednobunkové či vláknité, najčastejšie modrozeleno sfarbené a v mnohých ohľadoch typicky [[prokaryotická bunka|prokaryotické]]: obsahujú kruhovú molekulu [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]], bakteriány typ [[ribozóm]]ov a chýbajú u nich zložitejšie [[endomembránový systém|membránové štruktúry]], ako [[Golgiho aparát]], [[endoplazmatické retikulum]] či [[mitochondrie]]. [[Fotosyntetický pigment|Fotosyntetické farbivá]] sa nachádzajú v špeciálnych útvaroch -  – [[tylakoid]]och, ktoré sú uložené voľne v [[protoplast]]e a nie sú zabudované do [[chloroplast]]ov, ako je to pri [[eukaryoty|eukarytotických]] fotosyntetizujúcich rastlinách. Akcesorické pigmanty sú uložené v 30 -  – 40  nm veľkých diskovitých až guľovitých telieskach [[fykobilizóm]]och, ktoré sú prichytené na tylakoidoch.<ref name="SAENR">Záhorovská, E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK, Bratislava, 232 s.</ref> K hlavným pigmentom účastniacich sa fotosyntézy patria [[chlorofyl]] a (niekedy tiež b, c, alebo d) a [[allofykocyanín]], [[fykocyanín]], [[fykoerytrín]] a ďalšie. Sinice sa [[rozmnožovanie|rozmnožujú]] [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], a to buď [[amitóza|bunkovým delením]] či [[fragmentácia|fragmentáciou]] vlákien.

Sinice sú prokaryotické [[stielka|stielkaté]]té organizmy. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých desatín mikrometra po niekoľko mikrometrov. Ich telo tvorí jednobunková stielka, z ktorej sa vyčleňujú dva základné typy: kokálna a vláknitá (trichálna). Kokálna stielka má guľovitý, vajcovitý alebo tyčinkovitý tvar, prípadne tvar guľového výseku. Tieto bunky sa môžu združovať do rôzne veľkých kolónií. Bunky sú jednojadrové alebo mnohojadrové, s pevnou [[bunková stena|bunkovou stenou]]. Nemajú nijaké [[bičík]]y umožňujúce pohyb, preto sa vo [[voda|vode]] môžu pohybovať len pasívne.

Sinice ako prokaryotické organizmy nemajú väčšinu [[bunková organela|organel]] typických pre [[eukarya|eukaryotické organizmy]] ([[mitochondria|mitochondrie]], [[chloroplast]]y...). Nemajú ani pravé [[bunkové jadro|jadro]], ich [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] je spolu s [[ribozóm]]ami uložená v centrálnej časti bunky, v tzv. nukleoplazme. Ribozómy siníc sú menšie a ľahšie ako ribozómy prokaryotov. Nukleoplazmu obklopuje chromatoplazma, v ktorej sa nachádzajú tylakoidy. Na nich sú uložené [[fykobilizóm]]y, ktoré obsahujú [[fotosyntetické farbivo|fotosyntetické farbivá]]. Chlorofyl teda nie je uložený v chloroplastoch, ako u eukaryotických organizmov. V bunkách sa tiež nachádzajú plynové mechúriky, ktoré sa združujú do plynových [[vakuola|vakuol]] -  – ''aerotopov''.

Sinice sa rozmnožujú väčšinou [[nepohlavné rozmnožovanie|nepohlavne]], pohlavný proces bol pozorovaný len experimentálne. Nepohlavne sa môžu rozmnožovať buď delením, alebo tvorbou ''beocytov'' -  – drobných guľatých útvarov. U vláknitých siníc sa oddeľujú časti vlákien, z ktorých dorastá nové vlákno. V nepriaznivých podmienkach tvoria hrubostenné útvary ''artrocyty'' (''akinety''), ktoré slúžia na prečkanie týchto podmienok.

Sinice žijú v sladkých, morských aj brakických vodách. Nachádzajú sa tiež na stanovištiach s vysokou vzdušnou vlhkosťou, v [[pôda|pôde]] (terestrické druhy; významná časť pôdnej [[biocenózy|biocenóza]]) a vo vlhkom dreve. <br />Osídľujú aj extrémne stanovištia -  – ako jediné fototrofné organizmy sú schopné žiť v prostredí teplejšom, ako je 45&nbsp; °C. Osídľujú horúce [[termálny prameň|termálne pramene]], kde tvoria nápadné svetlozelené, tmavozelené, niekedy modrasté až ružovkasté povlaky. Niektoré druhy znesú teplotu vody až 73&nbsp; °C. Naopak iné sinice dokážu osídliť povrchové vrstvy [[sneh]]u a [[ľad]]u. Zriedkavo, pri hromadnom rozvoji, dokážu sfarbiť sneh na modro (tzv. modrý sneh).

!geologická doba !! epocha !! milión rokov !! prvé nálezy [[fosília|fosílií]]

| rowspan=1 | [[jura]] || || 191 -  – 205 || ''[[Bacillariophyceae]]''

| rowspan=1 | [[trias]] || || 235 -  – 245 ||

| rowspan=1 | [[perm]] || || 275 -  – 290 ||

| rowspan=1 | [[karbón]] || || 405 -  – 430 ||

| rowspan=1 | [[silúr]] || || 435 -  – 460 || ''[[Dinophyceae]]'', ''[[Charophyceae]]'', ''[[Rodophyceae]]''

| rowspan=1 | [[ordovik]] || || 500 -  – 530 || ''[[Chlorophyceae]]''

| rowspan=1 | [[kambrium]] || || 570 -  – 610 ||

Najstaršie známe dôkazy o existencii siníc na [[Zem]]i v podobe [[fosília|fosílií]] sú staré 3,5 miliardy rokov a pochádzajú predovšetkým z formácie [[Apex Chert]] v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Tieto [[Prekambrium|prekambrijské]] nálezy tzv. [[stromatolit]]ov možno predstavujú vôbec najstaršie nálezy bunkových organizmov. Niektoré štúdie však tvrdia, že tieto nálezy sú abiotického pôvodu a predstavujú len zložité štruktúry, ktoré vznikli devitrifikáciou [[hornina|horniny]] na báze [[uhlík]]u. Lepšie zachované fosílne nálezy siníc pochádzajú z obdobia medzi 2–02 – 0,9 miliardami rokov. Vzhľadom sú identické s dnešnými sinicami a pokiaľ je nejaká fosília zaradená do určitého súčasného rodu, pred daný rodový názov sa často dáva predpona „paleo“. Udává sa, že tieto sinice patria do radov ''[[Chroococcales]]'' a ''[[Oscillatoriales]]'' (pozri systematiku nižšie). Až do začiatku [[kambrium|kambria]] (pred cca. 600 miliónmi rokov) boli sinice dominantnými organizmami na Zemi, a tento dlhý úsek geologickej histórie Zeme sa preto označuje ako „vek siníc“. V tomto období sa tiež vďaka siniciam postupne zvyšoval obsah kyslíka v [[atmosféra Zeme|atmosfére]]. Napriek dlhej evolučnej histórii siníc sa zdá, že sa vzhľad ich buniek takmer nezmenil, hoci ku genetickým zmenám dochádza. Táto teória môže byť označená ako [[stagnujúca evolúcia]].

* ''[[Chroococcales]]'' -  – jednoduché kokálne bunky, ktoré sa môžu združovať do kolónií. Nemajú akinety ani heterocyty, delia sa jednoduchým delením bunky.

* ''[[Nostocales]]'' -  – ich telo je tvorené trichálnou stielkou, ktorá je retiazkovitá alebo nepravo vetvená. Majú akinety, heterocyty a často aj aerotopy.

* ''[[Oscillatoriales]]'' (drgavkotvaré) -  – jednoduché sinice s vláknitou (trichálnou) stielkou. Nemajú akinety ani heterocyty, môžu mať aerotopy. Rozmnožujú sa pomocou hormogónií.

* ''[[Stigonematales]]'' -  – trichálna stielka, pravé vetvenie, majú heterocyty, nemajú aerotopy, akinety, žijú v pomerne extrémnych podmienkach, napr. v horúcich prameňoch.