Dáma s hranostajom: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MystBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Zmenil: ro:Doamna cu hermină
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 40,3 cm → {{cm|40.3|m}}, 1483 - 14901483 – 1490 (3), - →  – , Leonarda da Vinciho → Leonarda da Vinci
Riadok 7:
| coordinates =
| Autor = [[Leonardo da Vinci]]
| Rok = [[1483]] -  – [[1490]]
| Technika = olej na dreve
| Výška = 54,8
Riadok 17:
| Commons = Lady with an Ermine
}}
'''Dáma s hranostajom''' (oficiálne ''Portrét Cecilie Gallerani'') je názov obrazu namaľovaného talianskym [[Renesancia|renesančným]] umelcom [[Leonardo da Vinci|Leonardom da Vincim]] v rokoch 1483 -  – 1490. Po technickej stránke ide o olejomaľbu na orechovej doske s rozmermi 54,8 x {{cm|40,.3 cm|m}}. Po umeleckej stránke dielo predstavuje favoritku milánskeho vojvodu [[Lodovico Sforza|Lodovica Sforzu]] Ceciliu Gallerani.
 
Dáma s hranostajom je typickým príkladom tzv. ritratto di spalla (doslova portrét od pleca) modelu, ktorý vyzrel s Leonardovými štúdiami ľudského tela a jeho pohybu. Krásna a vzdelaná Cecilia Gallerani je na portréte zobrazená do pása. Je natočená doľava a tvár vystavuje svetlu, ktoré ožaruje zhora jej ramená a bieleho hranostaja držiaceho v náručí. Ženin pohľad je hlboký a trochu neprítomný, pery zachytávajú náznak úsmevu.
Riadok 23:
== Symbolický a ikonografický rozbor ==
 
Dielo v sebe zachytáva niekoľko symbolických odkazov. Napr. hranostaj, po grécky galé, nepriamo upozorňuje na priezvisko ženy na obraze a je tiež symbolom čistoty a citovej zdržanlivosti. Súčasne bolo toto zviera i symbolom rodu Sforza. Ludovico ako príslušník najvyššej aristokracie Milána bol posadnutý túžbou po prijatí za člena rádu nesúceho meno tohto zvieraťa (dell´Armelino -  – hermelín, t. j. hranostaj; tu vo význame označenia kožušiny z tohto zvieraťa). Bola to najvyššia pocta udeľovaná neapolským kráľom. Súčasne je hranostaj v ženinom lone alegóriou materstva a podľa niektorých historických štúdií ho umelec namaľoval preto, aby zakryl Ceciliino tehotenstvo.
 
== Osud diela ==
Riadok 35:
V roku 1843 obraz umiestnili v parížskom hoteli Lambert. Ani tu mu však nebol dožičený pokoj. Po porážke Francúzska v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] ho v roku 1871 ukryli v pivnici hotela. Až o päť rokov sa vrátil do Poľska a umiestnili ho v novootvorenom múzeu Czartoryskich v Krakove.
 
Počas prvej svetovej vojny sa obraz spolu s ďalšími rodinnými umeleckými dielami dostal do [[Drážďany|Drážďan]] k spríbuznenej saskej kráľovskej rodine. Späť do Poľska sa vrátil až v roku 1920. Pred vypuknutím druhej svetovej vojny obraz opäť premiestnili do Sieniawy, kde ho v obave o jeho bezpečnosť ukryli. V roku 1940 sa objavil v súkromnej zbierke [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], od ktorého ho získal nemecký guvernér Krakova. Ten ho „vlastnil“ až do konca vojny, kedy mu umelecké predmety pri jeho úteku zhabali Američania a vrátili ich Poliakom. V rokoch 1945 -  – 1991 bolo dielo súčasťou štátnych umeleckých zbierok Poľska. V tom roku v rámci reštitučných nárokov bola galéria Czartoryskich spolu s umeleckými zbierkami vrátená právoplatnému dedičovi (Adamovi Karolovi Czartoryskemu).
 
V ďalších rokoch obraz viackrát predstavili v rôznych kútoch sveta ako umelecký artefakt príležitostných výstav. Prvý raz ho mohli obdivovať návštevníci v roku 1992 na výstave vo [[Washington]]e, konanej pri príležitosti 500-tého výročia objavenia Ameriky. I na výstavách v ďalších krajinách ([[Švédsko]], [[Japonsko]], [[Spojené štáty americké]], [[Taliansko]]) zaznamenalo dielo pozoruhodný ohlas.
Riadok 45:
* kol. autorov, ''Leonardo umělec a vědec'', Knižní klub, Praha, 2006
 
{{Šablóna:Dielo Leonarda da VincihoVinci}}
 
{{Šablóna:Dielo Leonarda da Vinciho}}
 
[[Kategória:Leonardo da Vinci]]