Verzia z 08:43, 24. júl 2011 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.6.4) (robot Zmenil: it:Ermitage ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:19, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 1764 - 1767 → 1764 – 1767 (10), - → – (13), Leonarda da Vinciho → Leonarda da Vinci, replaced: → (3) Ďalšia úprava →
Riadok 45: V uvedenom období sa začali budovať i ďalšie múzejné fondy. Z Ríma pribudli prvé exponáty tvoriace základ antickej kolekcie. Súčasne pribudla kolekcia diel tvoriacej sa sochárskej zbierky. Poslednou veľkou akvizíciou v 18. storočí bol zisk vyše stovky diel (o.~~ ~~ i. obrazy [[Rembrandt]]a a [[Anthonis van Dyck\|van Dycka]], zakúpených v Paríži v roku 1781). == Výstavba nových budov == [[Súbor:Pavillion Hall Hermitage.jpg\|left\|220px\|thumb\|Sála v Malej Ermitáži]]Existujúce priestory postupom času nestačili neustále sa rozrastajúcim zbierkam. Francúzsky architekt [[Jean-Baptiste Vallin de la Mothe]] v rokoch 1764 - – 1767 pristaval k Zimnému palácu menšiu budovu (''[[Malá Ermitáž]]''), ku ktorej priliehali dve galérie. Tu našli zbierky svoje nové umiestnenie. Katarína II. tu zriadila súkromné priestory, kde prijímala svojich priateľov. Podľa pomenovania, ktoré týmto miestnostiam dala (v duchu módnej francúzštiny ich volala ''ermitage'', t.~~ ~~ j. pustovňa, samota) dostalo svoje meno i novovzniknuté múzeum. O niekoľko rokov neskôr (v r. 1771 - – 1787) dokončil ruský architekt nemeckého pôvodu [[Jurij Matvejevič Feľten]] stavbu ďalšej veľkej budovy, pozdĺž nevského nábrežia, ktorá neskôr dostala pomenovanie ''[[Stará Ermitáž]]''. Začiatkom 19. storočia za vlády Kataríninho vnuka [[Alexander I. (Rusko)\|Alexandra I.]] Ermitáž získala v Ríme niekoľko významných diel, medzi nimi napr. [[Michelangelo Merisi da Caravaggio\|Caravaggiovho]] ''[[Lutnista (Caravaggio)\|Lutnistu]]''. V roku 1814 múzeum získalo podstatnú časť zbierky obrazov a sôch po prvej [[Napoleon Bonaparte\|Napoleonovej]] manželke [[Joséphine de Beauharnais]] z jej zámku [[Zámok Malmaison\|Malmaison]]. Najmä diela španielskych umelcov [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez\|Velázqueza]], [[Francisco Zurbarán\|Zurbarána]], [[Luis de Morales\|Luisa Moralesa]] a [[Juan Pantoja de la Cruz\|de la Cruza]] obsahovala zbierka anglického bankára Coesvelta, ktorá obohatila zbierkové fondy Ermitáže v rokoch 1814 - – 1815. [[Súbor:Gau Peter the Great (Small Throne) Room 1863.jpg\|right\|200px\|thumb\|Trónna sieň Petra I. Veľkého v Zimnom paláci]]V prvej polovici 19. storočia zaznamenala galéria vo svojej činnosti niekoľko dôležitých udalostí. Od roku 1802 sa začala zaoberať dielami ruského maliarstva, pre ktoré bola v roku 1824 vyčlenená samostatná sála. Rozmach zaznamenala i antická zbierka a kolekcia skulptúr. Počet exponátov a ich umelecká hodnota už presiahli rámec dvorskej zbierky a narastal tlak na zriadenie verejného múzea. No až v polovici storočia vláda [[Mikuláš I. (Rusko)\|Mikuláša I.]] rozhodla vybudovať novú budovu múzea, tzv. ''[[Nová Ermitáž\|Novú Ermitáž]]'', ktorá tvorila s jestvujúcimi stavbami architektonický celok. Podľa projektu nemeckého architekta [[Leo von Klenze\|Lea Klenza]] ju postavil [[Nikolaj Jefimovič Jefimov\|N. J. Jefimov]] pod vedením [[Vasilij Petrovič Stasov\|V. P. Stasova]]. Cár Mikuláš I. sa veľmi živo zaujímal priebeh stavebných prác a starostlivo študoval projekty. Stavba bola dokončená v roku 1851 a vo februári nasledujúceho roku bolo múzeum otvorené pre verejnosť. Riadok 65: V roku 1859 bola pod kuratelou Ermitáže zriadená Archelogická komisia, ktorej význam pre rozvoj ruskej archeológie a obohacovanie múzejných fondov bol neoceniteľný. Všetky nálezy, objavené počas archeologických expedícií, našli svoje miesto v zbierkach Ermitáže. [[Súbor:Hall of Dionysus.jpg\|left\|200px\|thumb\|Kolekcia rímskych sôch v Dionýzovej sieni]]K významnému rozšíreniu zbierok o exponáty úžitkového umenia z 11. - – 16. storočia prišlo v roku 1855 v Paríži. Vtedy Ermitáž získala základ kolekcie unikátnych byzantských pamiatok, ktoré dnes patria medzi najväčšie svojho druhu v Európe. K zásadným zmenám v charaktere Ermitáže prišlo po Októbrovej revolúcii. Záchrana kultúrneho dedičstva, rozptýleného v opustených cárskych sídlach, sa stali jedným z hlavných rysov mladého [[Sovietsky zväz\|sovietskeho štátu]]. Ešte v roku 1917 bol Zimný palác a Ermitáž vyhlásené za štátne múzeá. V októbri 1918 bol vydaný dekrét o ochrane a registrácii umeleckých a historických pamiatok, ktorým sa o.~~ ~~ i. zriadila Štátna komisia pre súpis a evidenciu umeleckých pamiatok. Rok 1922 možno považovať za prerod Ermitáže na umeleckohistorické múzeum moderného typu. K budovám, ktoré sa už využívali na múzejné účely bol pričlenený bývalý [[Zimný palác]] so všetkým inventárom. Komisia, ktorá našla svoje pôsobisko v palácových sálach, sa zameriavala na zhromažďovanie a evidenciu umeleckých pamiatok po rodinách ruskej šľachty, ktorá bola nútená z krajiny utiecť. Zásluhou nových prírastkov sa zbierkové fondy Ermitáže strojnásobili. Prišlo i k novej reorganizácii výstavných priestorov. Otvárali sa nové oddelenia, v mnohých prípadoch s dielami umelcov, ktorí tu dovtedy nemali žiadne zastúpenie. Z bývalých súkromných zbierok sa do Ermitáže dostali kolekcie porcelánu, nábytku, strieborných predmetov, textilu a pod. V tom istom roku sa pod správu múzea dostali zbierky z tzv. Konského múzea, predstavujúce dvorné kočiare z 18. a 19. storočia, ale i napr. vzácne tapisérie. Riadok 83: == Významné etapy vývoja múzea == * 1754 – 1762 – výstavba [[Zimný palác\|Zimného paláca]] za vlády cárovnej [[Alžbeta I. (Rusko)\|Alžbety Petrovny]] architektom [[Francesco Bartolomeo Rastrelli\|F. B. Rastrellim]] * 1764 – nákup kolekcie Johanna Ernesta Gotzkowského [[Katarína II. (Rusko)\|Katarínou II.]] * 1764 – 1767 – výstavba [[Malá Ermitáž\|Malej Ermitáže]] * 1769 - – nákup kolekcie grófa Heinricha von Brühla * 1771 - – 1787 – výstavba [[Stará Ermitáž\|Starej Ermitáže]] * 1783 - – 1787 – výstavba [[Divadlo Ermitáže\|Divadla Ermitáže]] * 1787 – kúpa kolekcie Johna Lyde-Browna * 1815 – získanie zbierky cisárovnej [[Joséphine de Beauharnais]] Riadok 97: * 1917 – vyhlásenie Ermitáže za štátne múzeum * 1941 – evakuácie zbierok na začiatku [[Veľká vlastenecká vojna\|Veľkej vlasteneckej vojny]] * 1964 – 200-té výročie otvorenia múzea * 1981 – zriadenie vysunutej expozície v [[Menšikovov palác\|Menšikovovom paláci]] * 1996 – dekrétom ruského prezidenta [[Boris Nikolajevič Jeľcin\|Jeľcina]] [[prezident Ruskej federácie]] prevzal nad Ermitážou patronát Riadok 107: == Budovy Ermitáže == [[Súbor:Winter Palace, St. Petersburg, Russia.jpg\|left\|200px\|thumb\|Pohľad na Zimný palác z Palácového námestia; v popredí Alexandrovov stĺp z r. 1829 - – 1834]] Vzhľadom k rozsiahlosti a rôznorodosti zbierkového fondu sú expozície Ermitáže rozmiestnené v niekoľkých petrohradských stavbách. ''Bližšie informácie v samostatných článkoch - – [[Nová Ermitáž]], [[Stará Ermitáž]], [[Malá Ermitáž]], [[Zimný palác]], [[Divadlo Ermitáže]], [[Budova Generálneho štábu (Petrohrad)\|Budova Generálneho štábu]], [[Menšikovov palác]]'' == Expozície Ermitáže == Riadok 145: [[Súbor:Leonardo da Vinci Benois Madonna.jpg\|right\|180px\|thumb\|[[Leonardo da Vinci]], ''[[Madona Benois\|Madona s kvetinou]]'', 1478, olej na plátne (prenesené z dreva)]] [[Súbor:Angelico, maria tra i santi domenico e tommaso d'aquino.jpg\|right\|180px\|thumb\|[[Fra Angelico]], ''Panna Mária s Dieťaťom a svätými Dominikom a Tomášom'', 1424 - – 1430, freska]]Najbohatšou zbierkou maliarskych prác sa pýši francúzska maliarska škola zahŕňajúca diela z 15. - – 20. storočia. Dominujú jej diela najmä z obdobia [[Klasicizmus\|klasicizmu]]: [[Nicolas Poussin]], [[Claude Lorrain]]. 18. storočie je zastúpené vyše tristo dielami všetkých významných maliarov tej doby: napr. [[Antoin Watteau\|Antoina Watteaua]], [[Jean-Honoré Fragonard\|Jeana-Honoré Fragonarda]] a iných. Prelom 19. a 20. storočia reprezentujú diela [[Impresionizmus\|impresionistov]]: [[Claude Monet\|Clauda Moneta]], [[Auguste Renoir\|Augusta Renoira]], [[Edgar Degas\|Edgara Degasa]]. Významná je i kolekcia neskoršieho obdobia francúzskeho maliarstva: [[Paul Cézanne\|Paula Cézanna]], [[Paul Gauguin\|Paula Gauguina]], [[Henri Matisse\|Henriho Matissea]]. Druhé najpočetnejšie zastúpenie má zbierka talianskeho umenia, predstavujúca diela z 13. - – 18. storočia. Za jej základ možno považovať zbierku baróna [[Pierre Crozat\|Pierra Crozata]], ktorú získala Katarína II. v roku 1772 v Paríži. Dnes talianske maliarstvo zaberá tridsať sál [[Stará Ermitáž\|Starej]] a [[Nová Ermitáž\|Novej Ermitáže]]. Najmenšie zastúpenie má rané obdobie (13. - – 14. storočie), no počnúc 15. storočím v zbierkach nachádzame diela maliarov zvučných mien: [[Fra Angelico]], [[Botticelli\|Sandro Botticelli]], [[Filippino Lippi]], [[Pietro Perugino]]. Slávna je kolekcia maliarov vrcholnej renesancie: [[Leonardo da Vinci\|Leonarda da ~~Vinciho~~Vinci]] (ako jediné múzeum v Rusku vlastní Leonardove diela), [[Andrea del Sarto\|Andreu del Sarta]], [[Giorgione]]ho (so slávnou ''[[Judita (Giorgione)\|Juditou]]'' vlastní Ermitáž osem Giorgioneho obrazov), [[Tizian]]a, [[Paolo Veronese\|Paola Veroneseho]], [[Raffael]]a (Ermitáž vlastní dve jeho diela: ''[[Madona Conestabile\|Madonu Conestabile]]'' a ''[[Madona so svätým Jozefom (Raffael)\|Svätú rodinu]]'') a ďalších. S tvorbou Raffaela sa môžu návštevníci oboznámiť i prostredníctvom kópií vatikánskych fresiek v známej „Raffaelovej loggii“, zriadenej na konci 18. storočia na príkaz Kataríny II. Nemenej zaujímavá je i zbierka diel talianskeho baroka reprezentovaná dielami [[Caravaggio\|Carravaggia]], [[Alessandro Magnasco\|Alessandra Magnasca]], [[Giovanni Castiglione\|Giovanniho Castiglioneho]] a iných. Svetové uznanie si čo do množstva i kvality získala zbierka flámskeho a holandského maliarstva; tvorí ju viac ako jeden a pol tisíca exponátov pochádzajúcich z 17. - – 18. storočia. V expozíciách múzea sa v piatich sálach [[Nová Ermitáž\|Novej Ermitáže]] nachádza viac ako päťsto obrazov flámskeho umenia. Len napr. [[Peter Paul Rubens\|Rubensových]] obrazov vlastní Ermitáž dvadsaťdva; počet diel [[Anthonis van Dyck\|van Dycka]] dosahuje číslo dvadsaťštyri. Z holandských umelcov, zbierky ktorých, umiestnené v priestoroch [[Nová Ermitáž\|Novej Ermitáže]], sa radia k najpočetnejším na svete, dominujú plátna [[Rembrandt]]a: ''[[Danae (Rembrandt)\|Danae]]'', ''[[Návrat márnotratného syna]]'', ''[[Portrét starca v červenom]]'' a ďalšie. Okrem týchto umelcov vlastní Ermitáž diela ďalších zástupcov holandskej maliarskej školy: romantika [[Jacop van Ruisdael\|Jacopa van Ruisdaela]], krajinárov [[Jan van Goyen\|Jana van Goyena]], [[Salomon van Ruysdael\|Salomona van Ruysdaela]], či žánrového maliara [[Pieter de Hooch\|Pietera de Hoocha]] a iných. [[Súbor:Philip, theodore and demetrius.jpg\|left\|200px\|thumb\|Ikona so svätými Filipom, Teodorom a Demeterom, 11. - – 12. stor.]]Pomerne skromná (okolo stopäťdesiat obrazov) je kolekcia španielskeho umenia (zahŕňa obdobie 15. - – 18. storočia); nechýbajú však medzi nimi diela [[El Greco\|El Greca]], [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez\|Diega Velázqueza]], [[Francisco Zurbarán\|Francisca Zurbarána]], [[Bartolomé Esteban Murillo\|Bartolomé Estebana Murilla]], [[José de Ribera\|Josého de Riberu]] či [[Pablo Picasso\|Pabla Picassa]]. Počtom najchudobnejšia je zbierka nemeckého a anglického maliarstva. K najlepším ukážkam nemeckého renesančného maliarstva patria práce [[Lucas Cranach starší\|Lucasa Cranacha staršieho]], z anglických autorov je zaujímavá kolekcia portrétistu a krajinára [[Thomas Gainsborough\|Thomasa Gainsborougha]]. Nezastupiteľné miesto v maliarskych expozíciách má zbierka ruského umenia, obsahujúca diela z 15. - – 19. storočia. Systematické získavanie diel domácich maliarov začalo s príchodom 19. storočia. Už v roku 1824 bola zriadená samostatná sála venovaná ruskému umeniu. Svoje miesto tu našli pozoruhodné kolekcie maliarskych diel, vrátane ikon (z 13. - – zač. 20. storočia), kresieb a grafiky, sochárskych prác a úžitkového umenia. '''''Výber z maliarskych diel ''''' Riadok 192: === Sochárstvo === Zbierka západoeurópskeho sochárstva, radiaca sa k najväčším na svete, obsahuje takmer dvetisíc exponátov. Popri súborných expozíciách obsahuje niekoľko špecializovaných stálych výstav - – napr. samostatná sála obsahuje diela [[Auguste Rodin\|Rodina]]. K najvýznamnejším exponátom sochárskej expozície patria diela [[Michelangelo Buonarroti\|Michelangela]] - – ''Schúlený chlapec'' a socha ''Mŕtveho chlapca na delfínovi'', ktorú podľa [[Raffael]]ovej predlohy vytvoril [[Lorenzo Lorenzetto]]. Talianska neoklasicistická plastika má v Ermitáži zastúpenie v dielach [[Antonio Canova\|Antonia Canovu]]: ''Amor a Psyché'', ''Kajúca sa Mária Magdaléna''. Významné je zastúpenie francúzskej, holandskej a nemeckej plastiky. Riadok 232: {{Link FA\|de}} {{Link FA\|mk}} [[af:Hermitage]] [[ar:متحف الإرميتاج]]

Ermitáž: Rozdiel medzi revíziami