Verzia z 06:03, 6. august 2011 upraviť Rainbot (diskusia \| príspevky) Boti 81 070 editací d Robot: Zmena šablóny: Infobox Vládca(2) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:58, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 12 – 41 → 12 – 41, - → – (2), tj. → t. j. Ďalšia úprava →
Riadok 9: \|Miesto úmrtia = \|}} '''Caligula''', celým menom '''Gaius Caesar Caligula''' alebo '''Gauis Caesar Augustus Germanicus''' ([[31. august]] [[12]] – [[41]]) bol od marca [[37]] do [[24. január]]a 41 [[cisár]]om [[Rímska ríša\|Rímskej ríše]] z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Pri nástupe na trón bol medzi obyvateľmi dosť populárny, ale hýrivým životom čoskoro minul všetok [[Tiberius\|Tibériov]] (čiže štátny) majetok. Tento majetok nahradzoval konfiškáciami majetku [[senátori\|senátorov]]. Jeho politické metódy sa stávali čoraz výstrednejšími. Zaviedol procesy za velezrady a mnohí ho označovali za blázna. Riadok 20: Cisára Caligulu povolal v jeho osemnástich rokoch na [[Capri]] v snahe dostať ho pod bližší dohľad. Zatiaľ jeho starší bratia boli vyhlásení za nepriateľov štátu a umučení, Caligula preukázal obratnú prispôsobivosť. Podľa niektorých zdrojov sa údajne zúčastnil orgií, ktoré na Capri usporadúval Tiberius. O jeho sexuálnom živote je nesporných dôkazov dosť. Počínajúc jeho vzťahom k manželke [[prefekt]]a [[prétorián]]ov Macrona Ennia a končiac pohoršivým vzťahom k vlastnej sestre Drusille. To však priamo súviselo s jeho až chorobným obdivom k [[Egypt]]u. Ťažko povedať, čo všetko prebehlo Caligulovi hlavou, keď ho 18. marca [[37]], po smrti Tiberia, vyhlásili za principa - – cisára, a dvadsaťtriročnému mladíkovi bola vložená do rúk absolútnu moc. Spočiatku skutočne plnil rolu múdreho a láskavého vládcu, ktorý miluje svoj ľud. Vedený svojimi skúsenými poradcami, predovšetkým veliteľom prétoriánov Macronom, upevňoval až obdivuhodne svoju autoritu a popularitu. Ihneď po nástupe dostal titul imperátora, ale vrátil [[senát (staroveký Rím)\|senátu]] jeho právomoci. Zastavil nezmyselné Tibériove procesy pre urážku majestátu, dal amnestiu všetkým perzekvovaným a vyhlásil, že „pre donášača nemá uši“. Tieto sľubné začiatky však netrvali príliš dlho. Vlastne len niekoľko mesiacov. Po nich sa Caligula úplne nepochopiteľne zmenil. Začalo u neho šialenstvo, ktoré nemalo obdoby. Dnes sa vedci domnievajú, že jeho šialenstvo bolo následkom [[encefalitída\|encefalitídy]]. V Caligulovom prípade išlo najskôr o menšiu poruchu v čelnom laloku [[mozog\|mozgu]]. Neskôr to viedlo ku strate zábran, potom k rozpadu spoločenských návykov a nakoniec k dezintegrácií osobnosti a demencii. Caligula si za svoj vzor zvolil nie Augusta, ale [[Caesar]]a, a to navyše v tom najnegatívnejšom zmysle. Jeho politickým ideálom sa stáva absolútna monarchia helenistického typu vo svojej najvýraznejšej forme, tjt. j. egyptskej forme. Egyptománia sa však u neho postupne rozrástla do obludných rozmerov. Obnovil kult egyptskej bohyne [[Isis\|Isidy]], zakázanej za Tibéria. Tibérius totiž, aj keď bol nakoniec tyran a mal v priebehu svojej vlády celý rad chýb, nikdy podobnej mánii neprepadol. Zo všetkého najstrašnejšie však bolo, ako sa Caligula vžil do svojej božskej úlohy. Na verejnosti vystupoval v podobe Jova, s pozláteným fúzom a s bleskami v rukách. Bol presvedčený, že je mu všetko dovolené. Žil v incestnom vzťahu so svoju sestrou Drussilou a svojmu milovanému koňovi postavil mramorové stajne so žľabom zo slonoviny a vraj z neho chcel urobiť konzula. Riadok 28: Toto božské vystupovanie však chcelo peniaze. Keď po roku svojej vlády vyčerpal štátnu pokladňu až do dna nezmyselnými podnikmi a vlastným rozhadzovaním, začal sužovať obyvateľstvo prehnane vysokými daňami. Používal aj tie zjavne najbezprávnejšie metódy, ako sa dostať k peniazom. Zavládol čas, keď bohatí ľutovali, že nie sú chudobní. V zahraničnej politike ukázal mimoriadnou hlúposť. Nedosiahol žiadne vojenské úspechy. Vytiahol len raz a uspokojil sa s niekoľkými šialenými a zbytočnými demonštráciami - – chytal už raz zajatých nepriateľov, ktorých rozkázal znovu pustiť, a svojmu vojsku, nastúpenému k boji na brehoch mora, prikázal zbierať mušle s tým, že ide o „korisť zobratú oceánu“. Svojou choromyselnosťou a stratou všetkých zábran vyvolal cisár silné napätie medzi senátormi a jazdcami, ku ktorým sa neskôr pridali aj prétoriáni. To bol Caligulov koniec. A tak bol po svojej štyri roky trvajúcej vláde zavraždený. Koncom januára roku 41 n. l. sa na nádvorí [[Palatin]]u ako každoročne konali slávnosti na uctenie pamiatky cisára Augusta. Ten deň, 24. januára, pozoroval Caligula slávnosti už od rána. Okolo jednej hodiny opustil divadlo, aby sa vykúpal a najedol v paláci. V sprievode iba jedného senátora zamieril ku krytému priechodu, kde stála skupina chlapcov z Ázie, ktorí mali neskôr vystupovať v divadle. Caligula sa s nimi dal do reči a v tom okamžiku ho [[tribún]] prétoriánov Charea bodol mečom.(Charea si Caligula po Macronovej smrti sám vybral a patril k legionárom jeho otca, ktorí začali hovoriť päťročnému chlapcovi topánka.) Rana vraj nebola smrteľná, čepeľ skĺzla po kľúčnej kosti. Caligula vykríkol a ubehol niekoľko metrov. Potom ho chytil tribún Sabinus a vrazil mu meč priamo do hrude. Na ležiaceho Caligulu sa vrhli ďalší a jeho telo pokrylo celkom asi tridsať rán. Nenávisť ku Caligulovi bola taká veľká, že potom zabili aj jeho manželku a jednoročnú dcérku. Riadok 49: [[Kategória:Rímski konzuli]] [[Kategória:Juliovsko-klaudiovská dynastia]] {{Link FA\|de}} Řádek 55 ⟶ 54: {{Link FA\|nl}} {{Link GA\|en}} [[af:Caligula]] [[als:Caligula]]

Caligula: Rozdiel medzi revíziami