Tiberius (cisár, 1. storočie): Rozdiel medzi revíziami

'''Tiberius Caesar''' (* [[42 pred Kr.]] – [[37]]) bol v rokoch [[14]]  –  37 druhý [[cisár]] [[Rímska ríša|Rímskej ríše]].

Obdobie vlády cisára Tiberia (14  –  37) je obzvlášť dôležité pre rímsky [[principát]], keďže to bola prvá udalosť, kedy pocty a právomoci zverené v predošlých rokoch do rúk Octaviana Augusta boli prevzaté inou osobou, a teda osobou Augustovho nástupcu.

Tiberius bol povahovo úplne odlišný od svojho predchodcu. Zatiaľ čo Augustus bol prístupný a taktný, Tiberius sa z dochovaných správ javí ako tajomný muž. Bol inteligentný, chytrý a prefíkaný, avšakale bol aj náladový a niekedy upadal do depresie a zlej nálady, čo malo vplyv na jeho politickú kariéru i osobné medziľudské vzťahy. Jeho vláda bola plná protirečivých skutočností. Napriek svojej výraznej inteligencii, dostal sa Tiberius pod vplyv mužov, ktorí jednoznačne sledovali len svoje osobné ciele a svojimi činmi nepriaznivo pôsobili na samotnú Tiberiovu reputáciu v očiach rímskeho ľudu a senátu. Napriek svojim ohromujúcim vojvodcovským skúsenostiam, upustil od agresívnej dobyvačnej politiky Ríma. Za jeho vlády neviedol Rím žiadnu veľkú vojnu, a teda hranice ríše zostali počas týchto rokov nezmenené. Pokračoval však v budovaní tzv. limes romanus, s čím začal už [[cisár]] [[Augustus]]. Napriek svojim rozsiahlym administratívnym a politickým skúsenostiam nadobudnutých počas rokov zastávania rôznych dôležitých ríšskych úradov, od začiatku prejavoval odpor k zastávaniu funkcie imperátora Rímskej ríše. Neskôr dokonca nadobro opustil mesto Rím a dožil svoj život ako 78-ročný na ostrove [[Capri]], izolovaný od celkového spoločenského diania. Odtiaľ ríšu ovládal iba písomnými nariadeniami.

Tiberius Claudius Nero sa narodil 16. novembra v roku 42 pred Kr. Jeho rodičmi boli [[Tiberius Claudius Nero]] a [[Livia Drusilla]]. Obaja pochádzali z rodu Claudiovcov, ktorý bol po generácie zdrojom výborných štátnikov. Mladý Tiberius bol teda od začiatku predurčený k politickej kariére v službách rímskej republiky. AvšakAle počas jeho detstva sa zmenil štátny systém Rímskej ríše. Republiku reprezentovanú volenými magistrátmi nahradil autoritatívny systém s názvom principát, na ktorého čelo sa postavil Gaius Octavius Augustus ako prvý oficiálny princeps Ríma. Priam osudovo teda pôsobí fakt, že v roku 39 pred Kr. sa Livia nechala rozviesť s Tiberiom starším a vydala sa za Augusta, ktorý sa o dvanásť rokov neskôr stal prvým cisárom Rímskej ríše v dejinách. Týmto sa teda mladý Tiberius stal v podstate prvým možným nástupcom na cisársky trón. Jeho dectvo nebolo zaujímavé žiadnou súkromnou udalosťou. V roku 32 pred Kr. sa zúčastnil na pohrebe svojho biologického otca. Do verejného života vstúpil v roku 29 pred Kr., kedy pri Augustovom triumfálnom pochode, stál na tzv. triumfálnom voze po jeho ľavici. Do politiky vstúpil o dva roky nato, kedy sa z neho podľa rímskeho práva stal dospelý muž.

Augustus ho vtedy oficiálne uviedol na fórum. O tri roky neskôr, teda ako 17-ročný bol Tiberius vymenovaný za kvestora a dostalo sa mu privilégia kandidovať na post [[prétor|prétora]]a a konzula, hoci podľa práva nato musel mať aspom 22 rokov. Po tejto skutočnosti sa Tiberius začal objavovať na súde v úlohe advokáta. V roku 20 pred Kr. ho Augustus poslal na východ, aby formálne prevzal symboly rímskych légií, ktoré boli ulúpené Parthami v bojoch s Crassom, Decidom Saxom a Marcom Antoniom. Bolo to považované za veľkú česť a Tiberius si bol toho dobre vedomý. Po návrate z východu impéria, stal sa Tiberius prétorom. V roku 19 pred Kr. zastával funkciu guvernéra provincie [[Gallia Comata]]. V nasledovnom čase sa musel venovať vojenským povinnostiam, kedy spolu so svojim bratom Drusom boli postavení na čelo vojska a poverení potlačením vzbúrených alpských kmeňov. V roku 13 pred Kr. sa dokonca stal konzulom Ríma. Jeho osobný život bol tiež šťastný. V roku 19 pred Kr. sa zosobášil s Vipsaniou Agrippinou, dcérou Augustovho priateľa Marca Agrippu. Počas zastávania konzulstva sa manželom narodil syn Drusus.

=== Augustov nástupca: Druhý pokus (2  –  14) ===

V rokoch 4  –  14 bol Tiberius bez všetkých pochybností Augustovym nástupcom. Po svojej adopcii tiež získal prokonzulárne a tribúnske právomoci, a v roku 13 bola dokonca jeho prokonzulárna moc zrovnoprávnená s tou Augustovou. Týmto sa Tiberius de facto stal spoluprincepsom, a teda keď 19. augusta roku 14 Augustus zomrel, Tiberiovo postavenie v role princepsa bolo nespochybniteľné. A teda po dlhých rokoch v tieni svojho predchodcu, sa Tiberius Caesar stal konečne jediným vladárom Rímskej ríše.

=== Nástup na trón a raná vláda (14  –  23) ===

V skutočnosti prvé rozpačité stretnutie medzi Tiberiom a senátom predznamenalo ich budúci vzájomný vzťah. Tiberius sa po vzore Augusta snažil získať v senáte výraznú autoritu, avšakale neúspešne. Keď už teda mal ovládať štát, tak ho chcel ovládať s výraznejšou voľnosťou, ktorú mu však senát nechcel povoliť. Tiberius teda požadoval absolutistickú vládu, čo potvrdzuje aj jeho výrok: ´´ Ľuďom pristane byť otrokmi. ´´

Napriek nie príliš priateľskému vzťahu Tiberia so senátom či légiami, prvé roky jeho vlády môžeme vcelku charakterizovať ako dobré. Zostal verný Augustovym politickým plánom a adoptovaného syna Germanica uprednostňoval pred svojim vlastným synom Drusom. Agrippa Postumus postupne upadol do nemilosti a po Augustovej smrti bol zavraždený. Na Tiberiovu žiadosť bola Germanicovi udelená prokonzulárna právomoc a stal sa tiež vrchným veliteľom rímskych vojenských oddielov v Germánii. Tu viedol boje proti vzbúreným germánskym kmeňom v rokoch 14  –  16. V roku 17 bol povolaný späť do Ríma, kde mu bolo udelené právo triumfu. O rok neskôr zastával funkciu konzula ako Tiberiov kolega. V tomto istom roku bol vyslaný do východných provincií, aby hájil rímske záujmy, presne ako samotný Tiberius približne pred štyridsiatimi rokmi. Nanešťastie v roku 19 Germanicus na východe zomrel. Na smrteľnej posteli obvinil zo svojej smrti Cn. Calpurnia Pisa. Piso bol v tej dobe guvernérom Sýrie a zároveň dlhoročným dobrým priateľom cisára Tiberia. Piso bol v senáte postavený pred súd. Očakával, že mu Tiberius nejako pomôže. Ten však nechal celému procesu voľný priebeh. Keď Piso videl akým smerom sa súdne riadenie uberá, zvolil si čestnú smrť a spáchal samovraždu. Existujú dohady, že cisár Tiberius bol zapletený do Germanicovej vraždy. Tieto informácie sa ale nikdy nepotvrdili.

=== Sejanus (23  –  31) ===

=== Posledné roky (31  –  37) ===

V dobe, kedy bol Tiberius slávnostne uvedený do funkcie cisára po prečítaní Augustovej poslednej vôle, bol tiež Tiberiovi odovzdaný určitý dokument. Bol spísaný Augustom a obsahoval najdôležitejšie informácie o stave ríše. Taktiež obsahoval rady pre budúcich vladárov Ríma. Takou radou bolo napríklad, aby nechali štátny aparát pracovať tak ako je a nič na ňom nemenili. Rovnako tak radí, aby sa cisári nepúšťali do nových bojov a radšej dbali na udržanie vtedajšićh hraníc impéria. Tento takzvaný Augustov testament by mohol byť pravdepodobne základnou príčinou, prečo cisár Tiberius nepodnikol žiadne veľké nájazdy na susedov Ríma. Autentickosť daného dokumentu je však otázna. Každopádne, Tiberius počas celej doby trvania svojej 23-ročnej vlády nepodnikol žiadne dobyvačné ťaženia. Naproti tomu sa musel vysporiadať s povstaniami na vlastnom území. V rokoch 14  –  16 nariadil trestné výpravy proti vzbúreným germánskym kmeňom, v rokoch 21  –  22 potlačil galské národné povstanie a v rokoch 17  –  24 vysielal vojská do severnej Afriky na boj proti tamojším partizánskym oddielom.