Trebonianus Gallus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
AvicBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: be:Трэбаніян Гал
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: akonáhle → hneď ako, 251 - 253251 – 253, - →  –  (4)
Riadok 1:
[[Súbor:083 Trebonianus Gallus.jpg|náhľad|[[Antoninián]] s Trebonianom Gallom]]
'''Gaius Vibius Trebonianus Gallus''', narodený okolo roku [[206]] v [[Perugia|Perusii]], bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]], ktorý vládol v rokoch [[251]] -  – [[253]] po Kr. Jeho otcom bol pravdepodobne C. Vibius Veldumnianus doložený nápisovo, meno matky je neznáme.
 
Kým sa dostal k moci, prešiel Gallus klasickou kariérou príslušníka vyšších vrstiev, od prijatia do [[senát (staroveký Rím)|senátu]] až po [[Konzul (antický Rím)|konzulát]], ktorý zastával niekedy okolo roku 245. Potom, ako sa roku [[250]] stal legátom oboch Moesií, bojoval s gótskym kráľom [[Kniva|Knivom]] pri meste Novae na [[Balkán]]e a tam sa k nemu pripojil cisár [[Decius]] po svojej porážke pri Beroie. Cisár chcel na jar roku [[251]] skrížiť Gótom ústupovú cestu cez [[Dunaj]], utrpel však porážku pri Abritte a spolu so svojím synom padol. V polovici júna vojsko zvolilo Treboniana Galla za Augusta a jeho synovi [[Volusianus|Volusianovi]] udelilo titul Caesara.
Prvým opatrením nového cisára bola dohoda s Gótmi -  – Rimania im ponechali všetku korisť a zaviazali sa platiť ročný tribút. Ďalší problém predstavoval Deciov mladší syn [[Hostilianus]], ktorý sa v čase vojny s Gótmi zdržiaval v [[Rím]]e. Gallus vyriešil chúlostivú situáciu tak, že Hostiliana adoptoval a udelil mu titul Augusta, čím ho formálne postavil na svoju úroveň. Hostilianus však onedlho zomrel, vraj na [[mor]].
 
Hneď ako Gallus usporiadal pomery na Balkáne, ponáhľal sa do Ríma, kde sa potom zdržiaval až takmer do konca svojej krátkej vlády. Z tej doby sú prakticky známe len dve význačné udalosti -  – ustanovenie Caesara Volusiana za Augusta na jeseň roku 251 a vypuknutie morovej epidémie, ktorá zdecimovala značnú časť ríše. Na odvrátenie moru prinášali občania smierne obety bohom. Keďže kresťania sa zdráhali robiť podobne, stali sa prenasledovaní. Napriek tomu, že toto prenasledovanie sa veľmi nerozšírilo, predsa až dvaja [[pápež]]i -  – [[Kornel (pápež)|Kornelius]] a [[Lucius I.|Lucius]] -  – boli za svoje presvedčenie popravení.
 
Až o posledných mesiacoch Gallovho panovania máme k dispozícii viac faktických informácií. Asi v máji [[253]] vtrhli do impéria Peržania vedení rímskym prebehlíkom [[Mariades|Mariadom]] a vydrancovali celý rad sýrskych miest vrátane legendárnej Antiochie nad Orontom. Ich plieniace oddiely zastavil až pred Emesou kňaz boha Baala Sampsigeramos, ktorý sa pod menom [[Uranius Antoninus]] vyhlásil za cisára.
 
Gallus však v tej dobe nemal čas, aby pomýšľal na trestnú výpravu proti Peržanom alebo vyriešil situáciu so Sampsigeramom. Na jar roku 253 porazil [[Moesia|moesijský]] [[legát]] [[Aemilianus]] silný oddiel Gótov, nadšení vojaci ho vyhlásili za cisára a začala občianska vojna. Gallus ešte stihol poslať do zaalpských oblastí Licinia [[Valerianus|Valeriana]], aby odtiaľ priviedol posily, keď prišla správa, že Aemilianus je už v Itálii. Nezostávalo nič iné, než bojovať so silami, ktoré boli momentálne po ruke. Gallovým vojakom sa od začiatku do bitky veľmi nechcelo, a akonáhlehneď ako neďaleko Interamny zistili, že protivník má značnú prevahu, zabili cisára aj so synom a prešli k Aemilianovi (august 253). Po krátkom období, kedy boli po celej ríši ničené Gallove sochy a nápisy, nasledovala za Valerianovej vlády konsekrácia Volusiana a zrejme aj Galla.
 
== Externé odkazy ==
Riadok 18:
== Pozri aj ==
* [[Zoznam rímskych cisárov]]
 
 
[[Kategória:Narodenia v 3. storočí]]