Titus Pomponius Atticus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: sr:Тит Помпоније Атик
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 110 – 32 → 110 – 32 (2), - →  –
Riadok 1:
'''Titus Pomponius Atticus''' (110    32 pred Kr.) bol významný rímsky vydavateľ a finančník, jedna z popredných osobností umeleckých kruhov svojej doby. Do okruhu jeho priateľov patrili rečník a politik [[Marcus Tullius Cicero]], životopisec [[Cornelius Nepos]] a vzdelanec [[Marcus Terentius Varro Raetinus|Marcus Terentius Varro]]. Atticus venoval svoj život úplne umeniu a [[filozofia|filozofii]] a v protiklade s rímskou tradíciou odmietal zastávať verejné úrady. Napriek svojmu bohatstvu a vplyvu zostal až do konca života „obyčajným“ [[rytieri|jazdcom]]. Pomponius Atticus sa staral v prvom rade o vydávanie diel svojich priateľov, ale sám tiež napísal niekoľko kníh, z ktorých sa žiaľ žiadna nedochovala.
 
== Život ==
Riadok 6:
Roku 85 pred Kr. odišiel Atticus z politických ale aj študijných dôvodov do [[Atény|Atén]] – obával sa proskripcii zo strany diktátora [[Cornelius Sulla|Lucia Cornelia Sullu]] -, kde sa zdržiaval 20 rokov. Tu sa bližšie zoznámil s gréckou literatúrou a filozofiou a stal sa presvedčeným [[epikureizmus|epikurejcom]]. Atény zostali jeho druhým domovom, kam sa často vracal. Podľa nich dostal i [[cognomen]] Atticus (pochádzajúci z Attiky). Počas pobytu v Aténach boli jeho hosťami [[Marcus Tullius Cicero]] aj [[Gaius Iulius Caesar]].
 
Atticovo bohatstvo pochádzalo jednak z dedičstva, jednak zo šikovného obchodu s nehnuteľnosťami. Vďaka nemu si mohol dovoliť zamestnávať otrokov vyškolených v prepisovaní a viazaní kníh -  – akúsi vydavateľskú dielňu. Po smrti svojho bohatého strýka [[Quintus Caecilius Metellus|Quinta Caecilia Metella]] sa Atticus, ktorého si krátko predtým Metellus adoptoval, stal jeho jediným dedičom. Pri tejto príležitosti si zmenil meno na Titus Caecilius Pomponianus Atticus. [[Lucius Licinius Lucullus]], inak jeho dobrý priateľ, mu prijatie dedičstva, ktoré sám dúfal získať, zazlieval.
 
Po návrate z Grécka roku 65 pred Kr. sa Atticus dôsledne vyhýbal politickej činnosti, s výnimkou podpory svojho priateľa [[Cicero]]na. Keď sa rečník ocitol roku 49 pred Kr. vo vyhnanstve, Atticus mu ako dar poslal 250 000 sesterciov. Pokiaľ možno hovoriť o Atticových sympatiách, blížili sa konzervatívnej strane [[optimáti|optimátov]], ku ktorej patrili aj Cicero a iný významný rímsky boháč, [[Marcus Licinius Crassus]].
 
Manželkou Tita Pomponia Attica sa stala [[Caecilia Pilia]] (alebo Pilea, asi 75    46 pred Kr.), vnučka [[Marcus Licinius Crassus|Marca Licinia Crassa]]. Vzali sa roku 58 alebo 56 pred Kr., kedy mal Atticus už 53 rokov (a ona 17 alebo 19 rokov). Napriek tomu spolu prežili šťastné manželstvo trvajúcej dvanásť rokov. Pilia porodila Atticovi syna Tita Pomponia Attica a dcéru Caeciliu Pomponiu Atticu, ktorá sa stala prvou ženou [[Marcus Vipsanius Agrippa|Marca Vipsania Agrippu]].
 
Po smrti svojej manželky žil Atticus v Ríme, kde sa venoval vydavateľstvu, filozofii a literatúre. Keď zistil, že je nevyliečiteľne chorý, rozhodol sa spáchať samovraždu tým, že odmietal prijímať potravu. Údajne zomrel po piatich dňoch postenia v záverečnom štádiu svojej choroby. Bol pochovaný v rodinnej hrobke na [[Via Appia|Vii Appii]].
Riadok 25:
* Conte, G.B. ''Dějiny římské literatury''. Praha: KLP, 2003.
 
{{DEFAULTSORT:Atticus, Titus Pomponius}}
[[Kategória:Osobnosti starovekého Ríma]]
[[Kategória:Spisovatelia starovekého Ríma]]
 
{{DEFAULTSORT:Atticus, Titus Pomponius}}
 
[[bg:Тит Помпоний Атик]]