Marcus Vitruvius Pollio: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram |
|||
Riadok 1:
[[Súbor:Vitruvius.jpg|thumb|Ilustrácia Vitruvia z roku 1684 (vpravo) ako prezentuje svoje dielo ''De Architectura'' [[Augustus|Augustovi]].]]
'''Marcus Vitruvius Pollio''' (* 80
Vitruvius pôsobil v [[Gaius Iulius Caesar|Caesarovom]] vojsku ako veliteľ [[stavebný inžinier|stavebných inžinierov]] (''praefectus fabrum'') a v mierovom období ako civilný architekt. Za vlády [[Augustus|Augusta]] ho práve jeho rozsiahle skúsenosti v oblasti staviteľstva viedli k tomu, aby svoje poznatky spísal v desiatich knihách, ku ktorým boli priložené aj nákresy.
Riadok 16:
[[Súbor:De architectura.jpg|náhľad|Exemplár talianskeho prekladu knihy ''De architectura'' z roku [[1521]].]]
[[Súbor:Da Vinci Vitruve Luc Viatour.jpg|thumb| <center>''[[vitruviánsky muž]]'' od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]], je kresba ľudského tela uprostred kružnice a štvorca odvodená z časti Vitruviusových písomností, ktoré sa zaoberajú geometriou a ľudskou proporciou.</center>]]
''De architectura'' je jediné dochované klasické dielo, z ktorého si dnes môžeme urobiť predstavu o rímskom staviteľstve a jeho možnostiach. Dielo bolo napísané približne v roku [[20. pred Kr.]]<ref name="EoA">Langmead, Garnaut: Encyclopedia of Architectural and engineering feats. 2001 ISBN 1-57607-112-X</ref>. Skladá sa z 10 kníh, jednotlivé knihy diela sú venované:
# základy [[urbanistika|urbanistiky]] a plánovania miest, [[krajinná architektúra]], potrebná kvalifikácia [[architekt]]a, alebo presnejšie stavebného inžiniera
Riadok 27:
# vodné zdoje, akvadukty, studne a cisterny [[hydraulika]]
# meranie, [[geometria]], [[astronómia]] (obsahuje popis [[slnečné hodiny|slnečných hodín]])
# stavebné a vojenské stroje (obliehacie stroje, mlyn, zdviháky,
''De architectura'' je dielo významné nielen ako súbor staviteľských poznatkov, ale i ako práca, ktorá o [[architektúra|architektúre]] a staviteľstve pojednáva z [[filozofia|filozofického]] a [[estetika|estetického]] hľadiska. Podobne ako [[Marcus Tullius Cicero|Cicero]] v spise ''[[De oratore]]'' (O rečníkovi) požaduje od [[rečník]]a dokonalé a všestranné [[vzdelanie|vzdelania]], i Vitruvius žiada, aby staviteľ mal znalosti plynúce zo všetkých oborov (Cicero bol pre Vitruvia literárnou predlohou). ''De architectura'' sa pridržiava [[Aristoteles|aristotelovského]] [[teleológia|teleologického]] pohľadu na podstatu staviteľstva. Všetky stavby by mali vychádzať z [[príroda|prírody]] a jej bezmedznej účelovosti. Tri vývojové stupne gréckej architektúry – známe ako [[dórsky sloh|dórsky]], [[iónsky sloh|iónsky]] a [[korintský sloh|korintský]] sloh – sa podľa Vitruvia pridržiavajú Aristotelovho modelu.
Riadok 36:
=== Znovuobjavenie ===
Tak ako ostatné diela o rímskej architektúre, o existencii ktorých máme doklady, až do [[Renesancia|renesancie]] bola aj Vitruviova ''De architectura'' považovaná za stratenú. Roku [[1414]] ju objavil [[Florencia|florentský]] [[humanizmus|humanista]] [[Poggio Bracciolini]]. Práca antického architekta poslúžila [[Leon Battista Alberti|Leonovi Battistovi Albertimu]] ako hlavný zdroj pre jeho spis ''De re aedificatoria'' ([[1450]])<ref name="EoA"
Objav Vitruviovho spisu poskytol humanistickým staviteľom možnosť pochopiť a následne aplikovať princípy starovekej architektúry. Výsledky ich snaženia sa ukazujú v staviteľstve [[Renesančné umenie|renesancie]], [[Baroková architektúra|baroka]] aj [[neoklasicizmus|neoklasicizmu]].
Riadok 53:
{{DEFAULTSORT:Pollio, Marcus Vitruvius}}
[[Kategória:Narodenia v 1. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]]
| |||