Flavius Aetius: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: cca → cca. , - →  –
Riadok 1:
[[Súbor:Flavius Stilicho.gif|náhľad|Flavius Aetius]]
'''Flavius Aetius''' (* cca. [[396]], [[Durostorum]] – † [[21. september]] [[454]], [[Ravenna]]), niekedy označovaný ako ''posledný Ríman'', bol vojvodca cisára [[Valentinianus III.|Valentiniana III.]], ktorý po roku [[437]] získal dominantné postavenie na západorímskom dvore. O jeho pôvode sa nezachovalo príliš veľa informácii. Vieme, že jeho matka bola Rimanka z Itálie a jeho otec Gaudentius bol vojenským veliteľom v Sirmiu, nevylučuje sa, že mal [[Germáni|germánskych]] predkov. Naopak s istotou sa vie, že v mladosti strávil istý čas ako rukojemník pri [[Huni|Hunoch]]. Kontakty, ktoré tam nadviazal, mu veľmi pomohli v spoločenskom vzostupe.
Cisárovi Valentinianovi, vlastne skôr jeho matke a poručníčke [[Galla Placidia|Galle Placidii]], Aetius po prvý raz výrazne prospel roku [[425]], keď získal na pomoc proti [[uzurpátor]]ovi [[Iohannes|Iohannovi]] hunske oddiely. Aj keď do bojov nakoniec priamo nezasiahol (Valentinianove vojska zvíťazili krátko pred jeho príchodom), už len hrozba útoku nalomila Iohannovo postavenie v Itálii. Galla Placidia Aetia za odmenu vymenovala na ''magistrem militum'' v galských provinciách.
Riadok 6:
V novej funkcii vystúpil Aetius aktívne proti [[Vizigóti|Vizigótom]] blízko [[Arles]] a podarilo sa mu ich poraziť. Rovnako dobre si počínal aj počas vojny s [[Burgundi|Burgundami]], usadenými okolo dnešného [[Worms]]u, ktorých porazil v roku [[437]]. Zhruba od tej doby sa jeho postavenie v [[Západorímska ríša|západorímskej ríši]] fakticky rovnalo spoluvláde.
 
Najslávnejšia bitka však na Aetia iba čakala. Stretol sa v nej s húnskym kráľom [[Attila (vodca)|Attilom]] roku [[451]] na [[Bitka na Katalaunských poliach|Katalaunských poliach]], kde spoločne s Vizigótmi dosiahol prinajmenšom uspokojivý výsledok -  – [[Huni]] odtiahli z Gálie. Vnútropoliticky stál Aetius na strane senátnej aristokracie a v opozícii proti cisárovi. Valentinianus sa ho nepochybne obával, a hneď ako mu to pomery dovolili (Attilova smrť roku [[453]]), obvinil všemocného veliteľa z vlastizrady a vlastnou rukou ho zavraždil. Tento krok pripravil ríšu snáď o jediného muža schopného zaistiť poriadok v provinciách, ktorý vedel okrem iného obratne využívať spory najrôznejších etník na rímskej pôde aj mimo nej. Keď cisára [[16. marec|16. marca]] [[455]] zabili Aetiovi priaznivci, prevládli v západorímskej ríši dezintegračné tendencie, ktoré o dvadsať rokov neskôr vyvrcholili jej pádom.
 
{{DEFAULTSORT:Aetius}}