Marcus Terentius Varro Reatinus: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram, replaced: 116 – 27 → 116 – 27 (2)
d (obory → odbory)
d (typo gram, replaced: 116 – 27 → 116 – 27 (2))
'''Marcus Terentius Varro''' (116    27 pred Kr.), nazývaný tiež '''Varro Reatinus''' na odlíšenie od svojho súčasníka [[Publius Terentius Varro Atacinus|Varrona Atacina]], bol rímsky vzdelanec a spisovateľ.
 
== Život ==
Varro sa narodil neďaleko [[Reate]] (dnes [[Rieti]]) do rodiny, o ktorej sa predpokladá, že patrila k jazdeckému stavu. Varro zostal k svojmu miestu narodenia pripútaný po celý svoj život, mimo iné tu vlastnil veľký statok.
 
Budúci veľký učenec študoval u iného slávneho vzdelanca, [[Lucius Aelius Stilo Praeconinus|Lucia Aelia Stilona]]. Svoje vzdelanie ukončil v [[Atény|Aténach]], pod vedením filozofia [[Antiochos z Askalónu|Antiocha z Askalónu]] pôsobiaceho v [[Platónova akadémia|Platónovej Akadémii]]. Od roku 85 pred Kr., kedy zastával úrad [[Kvestor (staroveký Rím)|kvestora]], sa angažoval v politike na strane [[Gnaeus Pompeius|Gnaea Pompeia]]. Postupne dosiahol úrad [[tribún ľudu|tribúna ľudu]] a [[edil|kurulského edila]]. Bojoval v Pompeiovom vojsku proti [[Sertorius|Sertoriovi]] (v rokoch 76- – 71 pred Kr.) aj proti pirátom (od roku 67 pred Kr.) a počas občianskej vojny slúžil ako jeho [[legát]]. Po porážke Pompeiovcov pri [[bitka pri Farsale|Farsale]] (48 pred Kr.) sa vrátil do Ríma, kde ho [[Caesar]] ospravedlnil.
 
Caesar poveril Varrona niekoľkými úlohami, Najprv sa mal postarať o opätovné osídlenie [[Capua|Capuy]] a [[Kampánia|Kampánie]] (59 pred Kr.) a roku 46 pred Kr. mu bol zverené zriadenie verejnej knižnice v Ríme. Po Caesarovej smrti, roku 43 pred Kr., ho pridal [[Marcus Antonius]] na [[proskripcie|proskripčnú listinu]], čím Varro prišiel o svoj majetok, ale vďaka zásahu [[Fufius Calenus|Fufia Calena]] si zachránil aspoň život. Po porážke Marca Antonia sa stal Varronovým ochrancom [[Augustus]], vďaka ktorému mohol učenec prežiť posledné roky života v pokoji a venovať sa štúdiu a písaniu.
Varro je významný aj ako historik, ktorý sa pokúsil presne stanoviť dátumy významných udalostí [[Staroveký Rím|rímskych dejín]] vrátane [[založenie Ríma|založenia Ríma]]. Jeho výskum rímskych dejín sa zakladá na tradičnej postupnosti rímskych [[konzul (staroveký Rím)|konzulov]], ktorá bola zaznamenávaná od najstarších čias. Tam, kde došlo k jej prerušeniu, vkladá Varro roky vlády diktátorov alebo anarchie. Rok založenia Ríma Varro stanovil ako 754 pred Kr (to je dátum uznávaný aj dnes archeológmi). Bolo dokázané, že sa v niektorých údajoch Varro mýli, ale dnes sú jeho závery prijímané ako všeobecne platné. Táto chronológia bola uvedené aj na [[Augustov víťazný oblúk|Augustovom víťaznom oblúku]] v Ríme. Varronova datácia rímskych dejín sa z veľkej časti zachovala pod menom ''Fasti Capitolini'' (Kapitolský kalendár).
 
Varrovo dielo je v niektorých ohľadoch nesmierne moderné. Vzdelanec napríklad predvída existenciu [[mikroorganizmus|mikroorganizmov]], keď tvrdí, že je vhodné vyhýbať sa močiarom a vlhkých oblastiam, pretože na týchto miestach žijú malé tvory, ktoré nemožno vidieť ľudským okom, ale ktoré sa vznášajú vo vzduchu a vstupujú do ľudského tela ústami a nosom a ktoré spôsobujú choroby <ref> Advertendum etiam, siqua erunt loca palustria, et propter easdem causas, et quod crescunt animalia quaedam minuta, quae non possunt oculi consequi, et per aera intus in corpus per os ac nares perveniunt atque efficiunt difficilis morbos. R.R. 1.12.2</ref>.
 
=== Dochované diela ===
 
{{DEFAULTSORT:Reatinus, Marcus Terentius Varro}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]]
74 709

úprav