Verzia z 18:47, 31. máj 2011 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 814 editací d odkaz fix. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:03, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 184-149 → 184 – 149, - → – Ďalšia úprava →
Riadok 8: \|Miesto úmrtia = [[Rím]] \|}} '''Marcus Porcius Cato''' (* [[234 pred Kr.]] - – † [[149 pred Kr.]]) bol rímsky politik, autor niekoľkých literárnych diel. Je nazývaný tiež '''Cato Cenzor''' (''Cato Censorius'') podľa úradu [[cenzor (staroveký Rím)\|cenzora]], ktorý dlhé roky zastával, alebo '''Cato Starší''' (''Cato Maior''), aby bol odlíšený od Catona Mladšieho, svojho pravnuka. Pochádzal zo starobylej [[plebejci\|plebejskej]] rodiny z [[Tusculum\|Tuscula]], ktorá mala rodinnú tradíciu vojenskej služby, ale nie v štátnej správe. Bol vychovaný pre kariéru v armáde a v poľnohospodárstve, ale všimol si ho [[Lucius Valerius Flaccus]], ktorý ho priviedol do [[Rím]]a. Postupne absolvoval celý rebríček štátnych hodností (''[[Cursus honorum]]'') – [[tribún\|tribunát]] (214 pred Kr.), [[Kvestor (staroveký Rím)\|kvestúru]] (204 pred Kr.), úrad [[edil]]a (199 pred Kr.), [[prétor\|préturu]] (198 pred Kr.), [[konzul (staroveký Rím)\|konzulát]] (195 pred Kr., súčasne so svojim patrónom) a nakoniec úrad [[cenzor (staroveký Rím)\|cenzora]] (184 pred Kr.). Riadok 53: === Posledné roky === V rokoch po ukončení cenzúry (184- – 149 pred Kr.) Cato nezastával žiaden verejný úrad, ale napriek tomu v senáte pôsobil ako vytrvalý zástanca konzervativizmu. Postavil sa proti zavedeniu [[Dionýzie\|Dionýzových mystérií]] v Ríme a presadzoval vyhnanie gréckych filozofov, ktorí prišli do Ríma ako vyslanci z [[Atény\|Atén]], pretože údajne boli ich názory škodlivé. Cato vraj až do veku 80 rokov nemal žiadne znalosti gréckej literatúry, aj keď dnes sa táto informácia považuje za veľmi nepravdepodobnú. Rovnako údajne ma panický strach z lekárov, ktorí bol v jeho dobe z veľkej časti Gréci. Zachovala sa aj historka, podľa ktorej sa postaral o vyslobodenie uväzneného historika [[Polybios\|Polybia]] a jeho druhov a pritom sa opýtal senátu, či nemá na práci nič dôležitejšie, ako starať sa, či zopár Grékov umrie v Ríme alebo vo vlastnej zemi. V roku 157 pred Kr. sa Cato zúčastnil diplomatickej misie v Afrike, v ktorej mohol vidieť [[Kartágo]] a jeho bohatstvo aj po prehranej vojne. Od tohto okamihu bol presvedčený, že blaho Ríma záviselo na úplnom zničení dávneho nepriateľa. Na záver každej reči, ktorú predniesol v senáte, údajne nezabudol pridať: ''„Ceterum censeo Carthaginem esse delendam“'' (Ešte chcem dodať, že Kartágo musí byť zničené). Riadok 64: === Dielo === Reči – Cicero sa zmieňuje o viac než 150 zachovaných Catonovych rečiach. Dnes sú známe mená alebo aspoň niektoré údaje o asi 80 z nich, z toho 20 z nich spadá do obdobia jeho cenzúry. Cato v svojich rečiach obhajoval svoje presvedčenie o potrebe zachovania si rímskych cností a odmietaní cudzích vplyvov. Prvá z nich, ktorú možno datovať, je reč O nezákonnom zvolení edilov z roku 202 pred Kr. Najznámejšia z týchto rečí je ''De consulatu suo'' (O svojom konzuláte) z roku 191 alebo 190 pred Kr. Nie je jasné, či Cato svoje reči vydával už za života alebo boli vydané z jeho pozostalosti. ''Origines'' (Počiatky) – historické dielo v siedmych knihách, ktoré sa zaoberá dejinami miest v Itálii, predovšetkým [[Rím]]a, od ich mýtických počiatkov do Catonovej doby. Cato v svojej historiografickej práci zastával teóriu, že v dejinách národov nezohrávajú úlohu významní jednotlivci ale národ (''populus'') ako celok. Dielo sa nezachovalo, máme len zlomky citované inými autormi. ''De agri cultura'' (O poľnohospodárstve) – jediná úplne dochovaná Catonova literárna produkcia a najstarší v úplnosti zachovaný latinsky písaný prozaický text. Skladá sa z predhovoru a 170 krátkych kapitol, v ktorých Cato rozoberá vedenie statku. Cato medzi iným radí, aby otroci neboli na statku ani okamih ponechaní bez práce, aby im bol znížení prídel, keď ochoreli, a aby sa ich majiteľ zbavil, ak zostárli alebo boli nepoužiteľní. Spis je významným dokladom vidieckeho života v 2. storočí pred Kr. a požíval sa ako príručka až do stredoveku. ''De medicina'' (O lekárstve) – krátky spis určený synovi Marcovi. Riadok 79: == Externé odkazy == [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Cato/De_Agricultura/home.html De agri cultura] {{lat icon}}, {{eng icon}} [http://www.gutenberg.org/browse/authors/c#a4239\| Catonovo dielo na projekte Gutenberg] {{eng icon}} [http://www.thelatinlibrary.com/cato.html Catonovo dielo v latinskom originály] {{lat icon}} [http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Cato_Major.html Catonov životopis podľa Plutarcha] {{eng icon}} Riadok 86: Conte, G.B. ''Dějiny římske literatury''. Praha: KLP, 2003. {{DEFAULTSORT:Cato, Marcus Porcius}}▼ [[Kategória:Narodenia v 3. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Úmrtia v 2. storočí pred Kr.]] Řádek 92 ⟶ 93: {{Link FA\|es}} ▲{{DEFAULTSORT:Cato, Marcus Porcius}} [[az:Böyük Katon]] [[bg:Марк Порций Катон Стари]]

Marcus Porcius Cato: Rozdiel medzi revíziami