Verzia z 08:45, 28. júl 2011 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: vi:Seneca ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:08, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 54-9 → 54 – 9 (2) Ďalšia úprava →
Riadok 19: Zdá sa, že Senecova politická činnosť bola úspešná, vzhľadom na to, že si v roku 37 po Kr. vyslúžil nepriazeň cisára [[Caligula\|Caligulu]], ktorý ho plánoval nechať zavraždiť. Život mu zachránil príhovor jednej z cisárových mileniek, ale napriek tomu Seneca neunikol vyhnanstvu, o ktoré sa postarala roku 41 manželka nového cisára [[Claudius\|Claudia]], [[Messalina]]. Dôvodom pre nedobrovoľný pobyt na [[Korzika\|Korzike]] malo byť cudzoložstvo, ktorého sa údajne dopustil s [[Germanicus\|Germanicovou]] dcérou a [[Caligula\|Caligulovou]] sestrou [[Iulia Livilla\|Iuliou Livillou]]. Ako pravdepodobnejšie sa ale javí, že tento trest ho postihol ako jedného z politických odporcov režimu, ktorí sa sústredili okolo Germanicovej rodiny. Práve počas pobytu na Korzike napísal dve zo svojich filozofických prác o úteche. Roku 49 vymohla Senecov návrat do [[Rím]]a [[Claudius\|Claudiova]] nová manželka [[Agrippina Mladšia\|Agrippina]], ktorá ho vybrala ako vychovávateľa pre svojho syna Lucia Domitia, budúceho cisára [[Nero]]na. Po Claudiovej smrti (54) sa Seneca stal spolu s veliteľom [[prétoriánska garda\|prétorianskej gardy]] [[Sextus Afranius Burrus\|Sextom Afraniom Burrom]] poradcom mladého cisára. Senecov vplyv na cisára bol patrný obzvlášť v prvom, umiernenom období Neronovej vlády (54- – 9). Seneca sa len ťažko zmieroval s Neronovou vraždou vlastnej matky Agrippiny roku 59. Počínajúc týmto okamihom jeho vplyv na dvore slabol. Po Burrovej smrti roku 62 sa Seneca úplne stiahol z politickej činnosti a venoval sa filozofii a literatúre. Keď bolo o tri roky neskôr odhalené [[Pisonovo sprisahanie]], ktoré malo za cieľ zvrhnúť Nerona, Seneca bol obvinený zo spoluúčasti. Je málo pravdepodobné, že by sa starý filozof sám do sprisahania zapojil, ale zdá sa, že o ňom aspoň vedel a mlčky ho schvaľoval. Nero mu prikázal spáchať samovraždu. Dramatický záznam o Senecovej smrti podáva historik [[Tacitus]]<ref>Tac. Ann. XV 60- – 64</ref>: Seneca sa pokúsil zabiť v rímskej spoločnosti obvyklým podrezaním žil, ale pre jeho vysoký vek a životosprávu bol tento spôsob bolestivý a neúčinný. Starý filozof sa pokúsil svoju smrť urýchliť požitím jedu, ale ani ten nepôsobil. Nadiktoval svoje posledné slova pisárovi a potom si nechal pripraviť horúci kúpeľ, v ktorom by sa jeho krv uvoľnila a on konečne vykrvácal. Tacitus uvádza, že nakoniec zomrel na udusenie v prehriatej nádrži s vodou. Senecova manželka Pompeia Paulina sa rozhodla zahynúť spoločne so svojim manželom, ale cisár prikázal, aby bol zachránená. Jej preťaté žily boli preto podviazané a ona sama svojho muža prežila. Po manželov smrti sa znova nevydala. Riadok 113: * [http://www.sacred-texts.com/cla/tac/a15060.htm Tacitov popis Senecovej smrti] (anglicky a latinsky) * [http://www.thelatinlibrary.com/sen.html Senecovo dielo] (latinsky) {{DEFAULTSORT:Seneca, Lucius Annaeus}}▼ {{Starovekí filozofi}} ▲{{DEFAULTSORT:Seneca, Lucius Annaeus}} [[Kategória:Filozofi starovekého Ríma]] [[Kategória:Filozofi z obdobia Rímskej ríše]] Řádek 129 ⟶ 127: {{Link FA\|ext}} {{Link FA\|la}} [[am:ሴኔካ]] [[an:Lucio Anneu Seneca]]

Lucius Annaeus Seneca: Rozdiel medzi revíziami