Verzia z 03:52, 15. júl 2011 upraviť ZéroBot (diskusia \| príspevky) Boti 75 531 editací d r2.7.1) (robot Pridal: sr:Пуховска култура ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 11:45, 11. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 1888-1894 → 1888 – 1894, - → – (2), cca. → cca (2) Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Púchovská kultúra''' alebo '''púchovská skupina''' bola [[archeologická kultúra]] cca. od 300 pred Kr. do 180 po Kr. (podľa zriedkavých názorov až do 4. stor. po Kr.), ktorá sa v 1. storočí pred Kr. rozkladala v severnom strednom a západnom Slovensku, na severovýchodnej Morave a v Malopoľku, po prelome letopočtov už len na na strednom (prevažne severnom) Slovensku a v okolí Krakova. Púchovská kultúra v užšom zmysle sa začína v polovici 2. storočia pred Kr. Pomenoval ju E. Beninger roku 1937 podľa náleziska [[Púchov]], ktoré v polohe [[Skalka]] skúmal E. Hoening v rokoch 1888- – 1894. ==Etnicita == Riadok 11: ==Predpúchovský horizont == Prvá fáza púchovskej kultúry (cca. do 100 pred Kr.) sa nazýva [[predpúchovský horizont]] (alebo [[predpúchovská skupina]]). V tejto fáze má keramický inventár skoro len halštatský charakter, objavili sa ale aj laténske kovové výrobky. Nadväzovali sa prvé kontakty s Keltmi, budovali sa hradiská a veľké hraničné opevnenia (Podtureň). Doložená je ťažba rúd a keltské mince. ==Klasický laténsky stupeň == Asi v polovici 2. storočia pred Kr. sa na severnom Slovensku sformoval tzv. (klasický) laténsky stupeň púchovskej kultúry ([[púchovská kultúra]] v užšom zmysle). Nápadne sa zvýšila hustota osídlenia, vznikli nové osady a hradiská a materiálna kultúra prebrala mnohé znaky keltskej kultúry (najmä razbu vlastných mincí) - – tieto práve definujú klasickú púchovskú kultúru. Zdá sa, že v polovici 2. storočia pred Kr. došlo k presunu časti obyvateľstva z Panónie alebo juhozápadného Slovenska na severné Slovensko. Rozlišujú sa tri geografické zóny laténskeho stupňa: a) Považie, Ponitre a Pohronie na styku s keltsko-dánskym územím b) stredné Považie a severovýchodná Morava *c) Orava, južné Malopoľsko, Liptov, Spiš. V laténskej fáze vznikali veľké centrá jednotlivých regiónov, v ktorých pozorujeme intenzívnu výrobu a spracovanie kovov, vyskytovali sa importy z Itálie, Norika a Panónie. Razili sa vlastné mince, koncom 1. stor. pred Kr. strieborné minci tzv. [[veľkobysterecký typ\|veľkobystereckého typu]]. U väčších sídlisk rozlišujeme veľké, centrálne hradiská so zložitými opevneniami a malé hrádky s jednoduchým drevohlinitým opevnením. Hroby z tohto obdobia sú takmer neznáme, známe sú však obetiská ([[Liptovská Mara]], [[Prosné]]). Na obetisku v Prosnom sa spaľovali ako obetiny predmety zo železa, bronzu i zlata, ďalej keramika a určité časti tiel zvierat, ale aj ľudí. Objekt sa nachádzal v odľahlom horskom údolí mimo súvekých sídlisk. Väčšia bola svätyňa na centrálnom hradisku v Liptovskej Mare, kde sa na veľkých žiaroviskách spaľovali obetné dary vo forme šperkov, mincí, poľnohospodárskych plodín a zvierat, kým v hlbokej jame v strede objektu ležali nespálené pozostatky ľudských obetí. Tieto obetiská dokladajú príslušnosť k chtonickým, podsvetným kultom, súvisiacim hlavne so zabezpečovaním plodnosti a úrody. ==Prechodný katastrofický horizont == Okolo prelomu letopočtov (najmä na začiatku nášho letopočtu) dochádza v púchovskej kultúre k veľkým zmenám (tzv. prechodný katastrofický horizont púchovskej kultúry): veľké centrálne hradiská (Liptovská Mara - – Havránok) končia v horizonte spálených a zničených osád (zrejme vojna v súvislosti s germánskou expanziou) a trochu neskôr v materiálnej kultúre silnie [[przeworská kultúra\|przeworský]] a dácky vplyv. ==Rímska fáza ==

Púchovská kultúra: Rozdiel medzi revíziami