Ovčie kiahne: Rozdiel medzi revíziami

d
typo gram, replaced: 5-6 → 5 – 6 (3), - →  – , cca. → cca (2)
d (r2.7.1+) (robot Zmenil: kk:Желшешек)
d (typo gram, replaced: 5-6 → 5 – 6 (3), - →  – , cca. → cca (2))
{{Med Disclaimer}}
'''Ovčie kiahne''' alebo '''varicela''' (lat. ''varicella'', angl. ''chickenpox'') je detské [[vírus|vírusové]]ové, silne nákazlivé ochorenie. Na rozdiel od [[kiahne|pravých kiahní]] sú dobre liečiteľné. Infekciu spôsobuje [[varicella-zoster vírus]] (VZV), nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3 (HHV-3, angl. ''human herpes virus 3'')
 
Ochorenie je spôsobené DNA-vírusom VZV (Varicella-Zoster Virus), ktorý sa prenáša z chorých osôb priamym kontaktom a vzdušnou cestou. Inkubačná doba – teda čas od nakazenia po plné rozvinutie choroby je cca. 14 dní. Vyrážky sa najprv objavujú na trupe, tvári a vo vlasoch a postupujú na končatiny. Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, ktorých obsah sa zakalí, pľuzgierik praská a vytvorí sa chrastička. Táto premena trvá cca 24 hodín. Počas ďalších 5- – 6 dní sa objavia nové vlny vyrážok, takže na tele chorého sú viditeľné všetky uvedené štádiá vyrážky. Priemerný počet vyrážok u inak zdravých jedincov je 250- – 500.
 
'''Prenos ochorenia'''<br />
Zdrojom nákazy je chorý [[človek]], ktorý vylučuje vírusy zo svojich čerstvých vyrážok a prenos sa deje vzdušnou cestou. Nákazlivosť začína posledným dňom inkubačnej doby (t. j. ešte počas obdobia bez príznakov) a končí premenou poslednej vyrážky na chrastu. Ochorenie začína spravidla [[Horúčka|horúčkou]] a výsevom červených fľakov tvaru [[Šošovica|šošovice]], ktoré sa v priebehu niekoľkých hodín menia na pupence a pľuzgieriky. Výsev začína na [[trup]]e, [[tvár]]i a vlasatej časti [[Hlava|hlavy]], ďalej sa šíri na končatiny s výnimkou dlaní a plosiek [[Noha|nôh]]. Pľuzgieriky sa v ďalsom priebehu (obvykle behom 1 dňa) skalia a neskôr zasychajú do chrasty (chrasty odpadajú cca za 2 týždne). Výsev vyrážok prebieha vo vlnách, takže sú prítomné rôzne štádiá vyrážky. U zdravých malých detí ochorenie prebieha zvyčajne bez vážnejších komplikácií, problematické býva u dospelých.
Obsah pľuzgierikov je infekčný až do zaschnutia posledných vyrážok, čo si vyžaduje izoláciu 1- – 2 týždne. V našich podmienkach, v miernom klimatickom pásme, v populácii bez zavedeného plošného očkovania varicelu do dosiahnutia dospelosti prekoná viac než 90% ľudí. Najvyšší výskyt má ochorenie v predškolskom a skorom školskom veku. Po prekonaní ovčích kiahní vírus VZV pretrvávava neaktívny v organizme a v neskoršom veku sa môže znovu aktivovať v podobe pásového oparu (Herpes-Zoster). Opakovaný výskyt ovčích kiahní u jedinca, ktorý ich už raz prekonal, bol popísaný, ale je veľmi zriedkavý.
 
'''Liečba ochorenia'''<br />
 
'''Skupiny s vyšším rizikom'''<br />
Všeobecne závažnejší priebeh má ochorenie u detí mladších než 1 rok, u dospelých a u jedincov s oslabenou imunitou (onkologické ochorenia, stavy po transplantáciách orgánov, infekcia HIV, užívanie imunosupresív atď.) Varicela u tehotnej ženy v prvej polovici tehotenstva môže v cca. 2% prípadov viesť k poškodeniu plodu, pri infekcii v neskorších štádiách tehotenstva, hlavne pár dní pred a po pôrode môže dôjsť k prenosu ochorenia na dieťa, zvyčajne s ťažkým priebehom. Vyššiemu riziku vzniku ochorenia sú vystavení zdravotnícki pracovníci a pracovníci v detských kolektívoch.
'''Možnosti prevencie -  – očkovanie'''<br />
Vzhľadom na rozšírenosť a nákazlivosť ochorenia je najúčinnejším spôsobom ako mu predísť očkovanie. Očkovanie proti varicele existuje vo forme kombinovanej detskej vakcíny proti viacerým ochoreniam a aj ako samostatná vakcína, ktorou môžu byť očkovaní aj dospelí. Na Slovensku sú dostupné obe vakcíny na lekársky predpis a očkovanie je dobrovoľné. Plošné očkovanie (t. j.všetci jedinci v určenom veku života) proti ovčím kiahňam bolo zavedené napr. v USA (1995) alebo Nemecku (2006). U žien v plodnom veku sa odporúča predchádzať otehotneniu po dobu troch mesiacov po očkovaní. Očkovanie tehotných a dojčiacich žien sa neodporúča. U osôb, ktoré ešte neprekonali ovčie kiahne a prišli do kontaktu s chorým jedincom má význam podať očkovaciu látku až do piateho dňa po kontakte s chorým. Tak ako u každej vakcíny, ochranná imunitná odpoveď sa nemusí vyvolať u všetkých očkovaných. U niektorých zaočkovaných môže aj napriek očkovaniu dôjsť k tomu, že varicelu dostanú, keď s ňou prídu do kontaktu. Ochorenie však u nich má vo väčšine prípadov miernejšiu podobu, než by malo bez očkovania. Vyrážok je obvykle menej než 50, horúčka je nižšia alebo úplne neprítomná a chorý jedinec je menej nákazlivý pre svoje okolie než chorý neočkovaný jedinec. Pre optimálnu ochranu sa v súčasnosti odporúča očkovanie v dvoch dávkach s odstupom minimálne mesiac medzi 1. a 2. dávkou.<ref> Zdroj: Plotkin S, Orenstein W, Offit P. Vaccines, 2008 Elsevier, s.915 </ref>
 
== Iné projekty ==
 
{{Link FA|de}}
 
[[ar:حماق]]
[[az:Su çiçəyi]]
72 325

úprav