Proton (nosná raketa): Rozdiel medzi revíziami

Raketa Proton existuje v rade dvoj až štvorstupňových variant. Pôvodný dvojstupňový variant mal nosnosť na nízku obežnú dráhu okolo 12,2 tony, posledná vylepšená verzia základného trojstupňového variantu dopraví na obežnou dráhu vo výške okolo 200 km so sklonom 51,6° až 25 ton. Motory pre prvý stupeň vyvinula konštrukčná kancelária OKB-456 pod vedením [[Valentin PavlovičPetrovič Gluško|V. P. Gluška]] (teraz NPO Energomaš, НПО Энергомаш им. академика В. П. Глушко) v meste Chimki na okraji Moskvy. Motory pre druhý a tretí stupeň sú dielom konštruktéra [[Semjon Andrijevič Kosberg|S. A. Kosberga]] z konštrukčnej kancelárie OKB-154 (teraz Konštrukčná kancelária chemickej automatizácie, KBChA, Конструкторское бюро химической автоматики, КБХА) vo Voroneži. Inerciálny riadiaci systém vyvinul v Moskve Vedecko-výskumný ústav NII-885 (НИИ-885, Научно-исследовательский институт № 885), riadený [[Nikolaj Alexejevič Piljugin|N. A. Piljuginom]]. Všetky základné tri stupne používajú skladovateľné pohonné látky; ako okysličovadlo sa používa [[oxid dusičitý]], ako palivo [[asymetrický dimethylhydrazín]]. Štvorstupňové varianty slúžia na vynášanie [[umelá družica|družíc]] so vzletovou hmotnosťou do 3 ton na [[stacionárna dráha|stacionárne dráhy]], prípadne [[kozmická sonda|kozmických sond]] do medziplanetárneho priestoru a k [[planéta]]m. Nosné rakety tohto typu sú vypúšťané z [[kozmodróm]]u [[Bajkonur]], kde sú k dispozícii celkom štyri rampy, a to rampy č. 23 a 24 na komplexe 81 a rampy č. 39 a 40 na komplexe 200.