Bratislavské oppidum: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram, replaced: 31,71 ha → {{ha|31.71|m}}, 55–44 → 55 – 44 (3), - → – |
d typo gram, replaced: cca. → cca (3) |
||
Riadok 1:
'''Bratislavské oppidum''' bolo [[Kelti|keltské]] (veľmi pravdepodobne [[Bojovia|bójske]]) [[oppidum (železná doba)|oppidum]] na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave v neskorej laténskej dobe (presnejšie koniec 2. stor. pred Kr. – cca
==Vývoj ==
Riadok 7:
Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
Rozkladalo sa zhruba na území medzi [[Palisády|Palisádami]], Svoradovou ul., Hurbanovým námestím, [[Námestie SNP|Námestím SNP]], Panskou a Laurinskou ulicou a južným svahom Bratislavského hradného vrchu. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou Nám. Slobody je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk evidovaných do roku 1989. K opevneniu sa viažu priekopy z Rudnayovho námestia a murovaný objekt na Kapitulskej ulici. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., [[Partizánska (Bratislava)]]), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a Michalskou ulicou a Primaciálnym námestím). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí. Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú samozrejme tiež veľmi početné.
| |||