Verzia z 08:20, 24. júl 2011 upraviť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 210 editací d →‎Z histórie: wl. a štyl. ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:36, 12. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 10 - 1 → 10 – 1 (2), , → ,, - → – (9) Ďalšia úprava →
Riadok 4: [[Súbor:LigneMaginot81CasInt.jpg\|thumb\|Francúzsky {{mm\|81}} pevnostný mínomet v objekte [[Maginotova línia\|Maginotovej línie]] v Alpách]] '''Mínomet''' je veľmi ľahká [[delo\|delostrelecká zbraň]] s hladkým vývrtom hlavne, určená ako podporná a sprievodná zbraň pechoty. Mínomet je určený na nepriamu streľbu vrchnou skupinou uhlov (45° - – 85°). Je vhodný na ničenie techniky, živej sily a poľných opevnení v otvorenom i v hornatom a neprehľadnom teréne, či na odvrátených svahoch výšin. Hlaveň mínometu nerobí záklz a zbraň nemá brzdovratné zariadenie, impulz výstrelu je prenášaný do terénu masívnym ložišťom, o ktoré sa opiera hlaveň zbrane v guľovom kĺbe. Riadok 14: V súčasnom ponímaní je mínomet zbraň, vyznačujúca sa vysokou rýchlosťou streľby (v porovnaní s inými delostreleckými zbraňami porovnateľného kalibru), dostatočne vysokou presnosťou streľby, ktorá sa v súčasnej dobe použitím navádzanej a samonavádzanej [[munícia\|munície]] bude ďalej výrazne zvyšovať. K jeho ďalším výhodným vlastnostiam patrí predovšetkým nízka hmotnosť a s tým spojená vysoká pohyblivosť a rýchla príprava k použitiu. K taktickým výhodám patrí aj možnosť paľby z celkom skrytého palebného postavenia (hlbokého okopu), spoza prekážok a zároveň proti podobným cieľom, ktoré nie sú priamo vidieť alebo sú ukryté za prekážkami. Veľkou výhodou mínometu je tiež mimoriadne jednoduchá a nenáročná konštrukcia a bezporuchová funkcia za akéhokoľvek počasia a obzvlášť možnosť viesť paľbu v členitom teréne, [[les]]och alebo zastavaných oblastiach, vďaka charakteristickej balistickej dráhe [[mína\|mín]]. Neslobodno zabudnúť ani na mimoriadne výhodnú cenu a jednoduchú výrobu zbrane i munície. Hmotnosť mínometu aj jeho cena je obvykle len 1/10 - – 1/20 ceny dela rovnakého kalibru. == Základné časti mínometu == Mínomet sa skladá z týchto hlavných častí: * hlaveň * ložište - – robustná oporná doska, spravidla kruhového alebo obdĺžnikového tvaru, ktorá prenáša impulz výstrelu do terénu * stojan - – obvykle dvojnožka * námerové a odmerové riadidlá a mieridlá * podvozok (iba v prípade ťažkých mínometov) Hlaveň mínometu je podopretá v prednej časti stojanom a svojou zadnou časťou hlavne sa opiera sa ložište (pokiaľ možno, kolmo - – ložište sa spravidla umiestňuje šikmo do plytkého výkopu). Stojan umožňuje hrubé nastavenie odmeru a námeru, nesie riadidlá, ktorými sa odmer a námer nastavujú presne. Hlaveň mínometu pri výstrele nekoná záklz, sily od výstrelu sú prenášané z hlavne priamo na ložište a do terénu. Špeciálne konštruované samohybné a automatické mínomety však majú brzdovratné zariadenia podobne ako normálne delá. Malé sily pôsobiace na zbraň umožňujú výhodnú konštrukciu ľahkých samohybných mínometov (v porovnaní s inými delostreleckými zbraňami). Takéto zbrane majú niekoľko výhod - – malú vlastnú hmotnosť, čo umožňuje ich montáž na kolesové a ľahké pásové podvozky a ich jednoduchú prepravu predovšetkým vzduchom, účinok mín v cieli je vysoký, vyšší ako účinok iných delostreleckých zbraní rovnakej hmotnosti, zabudovanie mínometu do obrneného vozidla mu dáva vysokú pohyblivosť v teréne, vozidlo uvezie veľkú zásobu munície, systém automatického nabíjania dáva zbrani vysokú rýchlosť paľby. Z moderných konštrukcií, ktoré vznikli v posledných desaťročiach stojí za zmienku systém AMOS, ktorý používa dvojhľavňový automatický mínomet kalibru {{mm\|120\|m}} a bol skonštruovaný pre použitie v obrnených vozidlách i na ľahkých hliadkových lodiach. Inou zaujímavou konštrukciou sú ruské zbrane Nona a Vena, kalibru {{mm\|120\|m}}, ktoré sú schopné i priamej paľby spodnou skupinou uhlov a môžu strieľať mnoho typov delostreleckých mín, nielen ruského pôvodu. Riadok 34: Delostrelecké míny majú charakteristický kvapkovitý tvar. V zadnej časti je na telo mína pripevnený trubkový dierovaný [[stabilizátor]] s niekoľkými krídlami. Výmetná náplň je premenlivá a skladá sa zo základnej náplne (vyzerá ako náboj do brokovnice a vkladá sa do trúbky stabilizátoru) a čiastkových náplní, ktoré majú tvar podkovičky a umiestňujú sa na trubkový stabilizátor. Zmenou počtu čiastkových náplní sa mení počiatočná rýchlosť míny a tým aj dostrel. Čiastkové náplne môžu mať aj tvar vrecúška, ktoré sa upevní okolo stabilizátoru. Delostrelecké míny môžu byť výbušné - – trieštivé, trhavé, trieštivo-trhavé, ale i zápalné, dymové, osvetlovacie (obsahujú jednu alebo viac svetlíc s padáčikom), chemické i špeciálne - – jadrové. Delostrelecká mína je vo všeobecnosti lacnejšia než náboj pre iné delostrelecké zbrane rovnakého kalibru a to z niekoľkých dôvodov. Riadok 42: == Z histórie == Predchodcom mínometu bol [[mažiar]] a [[granátomet]]. Prvé mínomety (v modernom ponímaní) sa objavili počas [[rusko-japonskej vojny]] v roku 1904- – 1905 pri [[obliehanie Port-Arthuru\|obrane Port-Arthuru]]. Prvý rozvoj mínometov prebehol počas [[prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]]. Strmá dráha míny bola veľmi výhodná pri použití proti živej sile v zákopoch na západnom i východnom fronte. Veľký rozvoj zaznamenali mínomety aj počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. Výborne sa dali použiť na ničenie palebných ohnísk nepriateľa počas útoku vlastných vojsk, streľbou ponad vlastné vojská, rovnako ako pri odrážaní útoku nepriateľa a to aj v neprehľadnom teréne a v mestách. Riadok 49: == Zaujímavosti == K najmenším mínometom patril sovietsky „mínomet - – poľná lopatka“ kalibru {{mm\|37\|m}} z roku [[1937]], ktorý vystreľoval míny s hmotnosťou asi {{kg\|0.5}} na vzdialenosť {{m\|300\|m}}. K najväčším mínometom patria sovietske samohybné mínomety Oka kalibru {{mm\|420\|m}} a Kondensator 2P kalibru {{mm\|406\|m}}, určené na streľbu špeciálnou (rozumej atómovou) muníciou. Boli skonštruované krátko po druhej svetovej vojne a čoskoro boli zastarané - – nahradili ich taktické rakety. V súčasnosti je najväčším používaným mínometom ruský (sovietsky) samohybný mínomet 2S4 Tulipán, kalibru {{mm\|240\|m}}. Mína váži {{kg\|130}}, má dostrel {{km\|10\|m}} a rýchlosť paľby je 1 rana za minútu. Môže používať aj špeciálnu muníciu a delostreleckú mínu s presným laserovým navedením Smelčak. Riadok 58: === Poznámka === Slovenská (aj česká a ruská) odborná terminológia rozlišuje zbrane mínomet a [[mažiar]] (česky '''minomet''' a '''hmoždíř''' , rusky''' миномёт''' a '''мортира'''), na rozdiel od anglickej, ktorá pre obe zbrane výraz '''mortar''' == Iné projekty ==

Mínomet: Rozdiel medzi revíziami