Domica: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo gram, replaced: 339 m n.m. → {{mnm|339}}, 25 km → {{km|25|m}}, 5 358 m → {{m|5358|m}} (7) |
d typo gram |
||
Riadok 59:
'''Domica''' je najväčšia [[jaskyňa]] [[Slovenský kras|Slovenského krasu]]. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu [[Silická planina|Silickej planiny]] v [[okres Rožňava|okrese Rožňava]]. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou [[Baradla]] v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca {{km|25|m}}. Samotná Domica je dlhá {{m|5358|m}}, z čoho je od roku [[1932]] pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý {{m|1315|m}}. Objavil ju [[Ján Majko]] 3. októbra [[1926]].
Mimoriadna pestrosť kvapľovej výzdoby a bohatstvo tvarov radia Domicu medzi naše najkrajšie jaskyne. Nezabudnuteľný zážitok v návštevníkovi zanechá plavba po podzemnej riečke Styx s dĺžkou {{m|140|m}}. Domica predstavuje typ riečnej jaskyne v zrelom až staršom štádiu vývoja. Teplota jaskyne sa pohybuje od 10,2
== Vznik a štruktúra ==
Jaskyňa vznikla v strednotriasových, bielych, ([[wetterstein]]ských) [[vápenec|vápencoch]] [[silický príkrov|silického príkrovu]]. Je výsledkom korozívno-erozívnej činnosti podzemného toku [[Styx (Domica)|Styxu]] a [[Domický potok|Domického potoka]], o čom svedčia oválne tvary chodieb a množstvo riečnych štrkov mimojaskynného pôvodu. Domica sa nachádza v troch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 8
Umelo prekopaný vchod leží vo výške {{mnm|339}}, vedľa ponoru Domického potoka pod rovnomenným vrchom, podľa ktorého je jaskyňa pomenovaná. Suché priestory zahrňujú ''Vstupnú chodbu'', ''Prales'', ''Koncertnú sieň'', ''Palmový háj'', ''Dóm indických pagod'', ''Suchú chodbu'' a ''Sieň terás''. Všetky sú vyzdobené množstvom odumretých kvapľových útvarov. Ružové sfarbenie niektorých kvapľov pochádza od červenej pôdy (terra rosa). Nižšie časti zahrňujú ''Objavnú chodbu'', ktorou preteká Domický potok a priestory s podzemným tokom Styx
== Problémy jaskyne==
|