752
úprav
Nahuatl: Rozdiel medzi revíziami
komplexná revízia článku
d (r2.6.1) (robot Zmenil: nah:Nāhuatlahtōlli) |
(komplexná revízia článku) |
||
|
'''Nahuatl''' {{IPA|/ˈnaːwatɬ/}} alebo '''
== História ==
Aztéckym jazykom sa v strednom [[Mexiko|Mexiku]] hovorí zrejme už od [[7. storočia]]. Aztécke písmo, ktorým [[Aztékovia]] zapisovali svoj jazyk, siaha do [[14. storočie|14. storočia]]. Ide o piktografické písmo s prvkami hieroglyfiky. V [[Aztécka ríša|Aztéckej ríši]] ([[14. storočie|14.]] - [[16. storočie]]) sa s vojenskými úspechmi šírila aztécka kultúra a s ňou aj aztéčtina ďaleko mimo stredného Mexika. Roku [[1521]] ríšu dobyli [[Španieli]], preto sa od [[16. storočie|16. storočia]] používa [[latinka]] na základe dobovej španielskej grafiky. Dnes sa nahuatl používa napr. na základných školách, vydávajú sa v ňom učebnice, najmä literatúra na čítanie - čítanky, zborníky folklóru a pod.
Príznačná je opozícia nelabializovanosti-labializovanosti (k - k ), afrikáty (c, č, tl) a ráz. Prízvuk je dynamický, obyčajne na predposlednej slabike.▼
V aztéčtine možno z lexikálnej stránky pozorovať vplyv španielčiny. Zo štylistickej stránky treba dodať, že v klasickej fáze sa
== Fonológia ==
Najnápadnejšou črtou podstatného mena je určitý člen -tli, archaickejší -in (napr. 'michtli' - 'michin' ryba); pred samohláskou sa redukuje na -tl (napr. 'atl' voda); po spoluhláske l sa mení na -lli (napr. 'calli' dom). Nie všetky substantíva majú člen. Množné číslo sa tvorí rozličnými spôsobmi: reduplikáciou prvej slabiky (napr. 'coatl' had - cocoa), vynechaním koncového -tl a glotalizáciou poslednej slabiky (napr. 'cihuatl' žena - 'cihua'), najčastejšie však koncovkami -me, -tin, -que (napr. 'tepetl' hora, vrch - 'tepeme'). Niekedy sa kombinuje viac prostriedkov. Substantíva možno modifikovať rozličnými odvodzovacími sufixmi. Za základný tvar slovesa sa pokladá 3. osoba pritomného času. Osobnými ukazovateľmi sú prefixy ni-, ti-, 0-, ti-, an-, 0-. Najnápadnejšou črtou aztéckeho slovesa (klasického nahuatlu) bola inkorporácia, t. j. vkladanie menného objektu medzi prefix osoby a čísla a slovesný tvar; ak nebol pri tranzitivnom slovese objekt vyjadrený, pridáva sa za agentívny prefix predpona te-, pokiaľ išlo o osobu, a tla-, pokiaľ išlo o vec (napr. 'nitenotza' volám niekoho, 'nitlacua' niečo jem). Centrom vetnej štruktúry v jazyku nahuatl bolo sloveso; subjekt a objekt mohol byť vyjadrený inflexionálnymi prefixmi alebo inkorporovanými nominálnymi kmeňmi. ▼
''Klasický nahuatl'' má nasledujúce hlásky:
* samohlásky: {{IPA|/a/}}, {{IPA|/e/}}, {{IPA|/i/}}, {{IPA|/o/}}, ktoré sa vyskytujú aj v dlhej podobe;
* spoluhlásky: {{IPA|/p/}}, {{IPA|/t/}}, {{IPA|/k/}}, {{IPA|/kʷ/}}, {{IPA|/ʔ/}}, {{IPA|/s/}}, {{IPA|/ʃ/}}, {{IPA|/tɬ/}}, {{IPA|/ts/}}, {{IPA|/tʃ/}}, {{IPA|/w/}}, {{IPA|/l/}}, {{IPA|/j/}}, {{IPA|/m/}}, {{IPA|/n/}}.
▲
▲Zo štylistickej stránky treba dodať, že v klasickej fáze sa rozlišoval tzv. 'tecpillatolli', reč vyšších vrstiev, od tzv. 'macehuallatolli', reči nižších vrstiev.
== Ortografia ==
Z typologickej stránky je nahuatl ''modelovým'' príkladom jazyka Nového sveta. Aglutinujúcu štruktúru dopĺňajú exponenty polysyntetizmu. To viedlo niektrých autorov k tomu, že charakterizovali nahuatl ako inkorporujúci jazyk.▼
V súčasnosti existuje viacero rôznych spôsobov, ako zapisovať jednotlivé hlásky jazyka. Pre aztéčtinu boli vytvorené rôzne ortografie a medzi tie najvýznamnejšie patrí pravopis, ktorý spolu s gramatikou zostavil taliansky jezuita Horacio Carochi (1586 – 1666). Neskôr bol tento pravopis upravený (J. Richard Andrews, Frances Karttunen, Michel Launey) a dnes sa používa napr. v [[:nah:Calīxatl|aztéckej jazykovej verzii Wikipédie]]; jednotlivým hláskam jazyka nahuatl sú priradené grafémy alebo digramy podľa nasledujúcej tabuľky:
{| class="wikitable" style="text-align: center"
|-
! Hlásky
| {{IPA|a}} || {{IPA|aː}} || {{IPA|e}} || {{IPA|eː}} || {{IPA|i}} || {{IPA|iː}} || {{IPA|o}} || {{IPA|oː}} || {{IPA|p}} || {{IPA|t}} || {{IPA|k}} || || {{IPA|kʷ}} || || {{IPA|ʔ}} || {{IPA|s}} || || {{IPA|ʃ}} || {{IPA|tɬ}} || {{IPA|ts}} || {{IPA|tʃ}} || {{IPA|w}} || || {{IPA|l}} || {{IPA|j}} || {{IPA|m}} || {{IPA|n}}
|-
! Písmená
| a || ā || e || ē || i || ī || o || ō || p || t || c || qu || cu || uc || h || c || z || x || tl || tz || ch || hu || uh || l || y || m || n
|}
Z tabuľky vyplýva, že niektoré spoluhlásky sa píšu dvojako, čo možno vysvetliť týmito pravidlami:
* [[Písmeno]] ''c'' sa číta vždy podľa toho, aká [[hláska]] za ním nasleduje: ak pokračuje slovo [[samohláska|samohláskou]] ''e'' alebo ''i'', číta sa ako neznelá alveolárna frikatíva {{IPA|/s/}}; v ostatných prípadoch (keď nasleduje ''a'', ''o'' alebo [[spoluhláska]]) sa vyslovuje ako neznelá velárna plozíva {{IPA|/k/}}. Ak stojí spoluhláska {{IPA|/k/}} pred samohláskou ''e'' alebo ''i'', zapisuje sa ako digram ''qu''; ak stojí spoluhláska {{IPA|/s/}} pred inou hláskou ako ''e'' alebo ''i'', zapíšeme ju ako ''z''.
* Spoluhláska {{IPA|/kʷ/}} sa zapisuje digramom: buď ''cu'' alebo ''uc''. Takisto aj {{IPA|/w/}} sa zapisuje dvojako: digramom ''hu'' alebo ''uh''. Pre tieto dva [[konsonant]]y platí rovnaký princíp, z ktorého vyplýva, že na začiatku slabiky sa zapisujú ako ''cu'', ''hu'', na konci slabiky však ako ''uc'', ''uh''.
=== Ďalšie ortografie ===
Okrem hore uvedeného pravopisu existujú aj ďalšie, odlišujúce sa použitím iných písmen pre jednotlivé hlásky:
* Samohlásky sa zvyknú písať bez diakritiky (a, e, i, o), príp. sa používa iná diakritika - napr. v slovenských textoch dĺžne (á, é, í, ó). Niekedy sa vyskytuje aj samohláska ''u'', ktorá je však len akousi obmenou samohlásky ''o''.
* Na zápis samohlásky {{IPA|/s/}} sa často používa znak ''ç'' (''c'' s cedillou).
* Spoluhláska {{IPA|/k/}} býva niekedy označovaná písmenom ''k'', spoluhláska {{IPA|/kʷ/}} digramom ''kw'' a spoluhláska {{IPA|/w/}} písmenom ''w''.
* Glotálna plozíva ([[ráz]], {{IPA|/ʔ/}}) býva často zapisovaná [[apostrof]]om, niekedy zas písmenom ''j''.
* Spoluhláska {{IPA|/s/}} sa môže zapisovať aj písmenom ''s'', zatiaľčo spoluhláska {{IPA|/ts/}} digramom ''ts'', zriedkavo aj spoluhláska {{IPA|/tʃ/}} písmenom ''c''.
* Namiesto digramov ''hu'', ''uh'' sa niekedy používa na zápis spoluhlásky {{IPA|/w/}} len samotné písmeno ''u''.
== Gramatika ==
▲Najnápadnejšou črtou podstatného mena je určitý člen ''-tli'', archaickejší ''-in'' (napr. ''michtli'
▲Z typologickej stránky je nahuatl
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvn/nahuatl.html}}
* [http://nah.wikipedia.org/wiki/Cal%C4%ABxatl Huiquipedia,
[[Kategória:Aztékovia]]
| |||