Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami

d
štylistika, preklepy, fix.
d (štylistika, preklepy, fix.)
|dátum narodenia = [[6. marec]] [[1340]]
|miesto narodenia = [[Gent]], [[Belgicko]]
|dátum úmrtia = [[3.{{Dátum február]]narodenia [[1399]]a (vek: 58 rokov)|1340|3|6|1399|2|3}}
|miesto úmrtia = Zámok Leicester, [[Leicestershire]]
|miesto pochovania = [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrála svätého Pavla]], [[City of London]], [[Anglicko]]
|nástupca =
|manžel =
|manželka = [[Blanka Lancasterová]]<br />([[1359]] - [[1369]])<br />[[Konstance Kastílska]]<br />([[1371]] - [[1394]])<br />[[Katarína Swynfordová]]<br />([[1396]] - [[1399]])
|potomstvo = [[Filipa Lancasterová]]<br />(''Portugalská kráľovná'')<br />Alžbeta Plantagenetová<br />[[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]]<br />(''anglický kráľ'')<br />[[Katarína Lancasterová]]<br />(''kastílska kráľovná'')<br />Ján Beaufort<br />Henrich Beaufort<br />Thomas Beaufort<br />Jana Beaufortová
|dynastia = [[Plantagenetovci]]
}}
 
'''Ján z Gentu''', prvý vojvoda z [[Lancaster]]u, [[Akvitánsko|akvitánsky]] vojvoda (* [[6. marec]] [[1340]] - † [[3. február]] [[1399]]) bol členom dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], tretí syn [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] a jeho manželky [[Filipa z Hainault|Filipy z Hainault]]. Meno ''Ján z Gentu'' dostal podľa miesta, kde sa narodil - na svet prišiel v meste [[Gent]], čoktoré jesa nachádza v dnešnom [[Belgicko|Belgicku]]. Ján mal veľký vplyv na vládu v Anglicku, kedykde vládol namiesto jehosvojho neplnoletého synovca, [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]], a tiež počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov.
 
== Titul lancasterského vojvoda ==
[[Henrich Grosmontský]] a [[Eduard III. (Anglicko)|kráľ Eduard III.]] boli bratrancami z druhého kolena, čo znamená, že obaja boli pravnukmi kráľa [[Henrich III. (Anglicko)|Henricha III.]]. Ján z Gentu bol synom Eduarda III. a [[Blanka Lancasterová]] bola dcéra Henricha Grosmontského. Z toho vyplýva, že Ján z Gentu a jeho prvá manželka boli bratranec a sesternica z tretieho kolena. Blanka a Ján sa vzali v roku [[1360]] v [[Readingské opátstvo|Readingskom opátstve]].
 
Po smrti Jánovho svokra v roku [[1361]], získal Ján polovicu Henrichových pozemkov, titul lancasterského grófa a povesť najväčšieho vlastníka pôdy v severnom [[Anglicko|Anglicku]], pričom bol dedičom lancasterského majetku. Takisto získal aj titul ''štrnásty haltonský barón''. Ján získal aj zvyšok dedičstva, keďKeď [[10. apríl]]a [[1362]] zomrela Blankina sestra Maud, leicesterská kontesa, ktorá bola vydatá zamanželka Viliama V., vojvodu z Hainautu, tak Ján získal aj zvyšok dedičstva. [[13. november|13. novembra]] [[1362]] získal Ján od Eduarda III. titul lancasterského vojvodu. Ján bol veľmi zámožný človek - vlastnil najmenej tridsať hradov a zámkov a ďalších majetkov v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Čo sa týkalo veľkosti a organizácii jeho služobníctva, bolo porovnateľné s kráľovským služobníctvom.
 
== Neúspechy ==
Po smrti jeho staršieho brata, [[Čierny princ Eduard|Eduarda Woodstocka]], známeho aj ako ''Čierneho princa'', ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora [[Ján Viklef|Jána Viklefa]]. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a vláda [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku [[1370]]. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad '''''Chevauchée''''' (fr. ''jazda na koni'') z roku [[1373]] a jeho vpád do [[Kastília|Kastílie]] v roku [[1386]], neúspešné.
 
== Obdobie vlády Jánovho synovca ==
Keď sa v roku [[1371]] zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ [[Kastília|Kastílie]] a [[Leon]]u a trval na tom, aby ho anglickýanglickí šľachtici označovali titulom ''náš španielsky lord''. Keď v roku [[1377]] zomrel kráľ Eduard III. a Jánov desaťročný synovec nastúpil na trón ako [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]], Jánov vplyv naďalej rástol. No nedôvera voči nemu zostala a niektorí ho podozrievali, že čaká, kedy bude môcť trón prevziať. Ján sa zaručil, že sa nikdy nespojí s nepriateľmi kráľa Richarda. Ako skutočný vládca [[Anglicko|Anglicka]] počas Richardovej neplnoletosti, urobil niekoľko nerozumných rozhodnutí ohľadom daní, ktoré viedli k [[Anglické povstanie (1381)|povstaniu]] v roku [[1381]], počas ktorého povstalci zničili jeho [[palác Savoy]] v [[Londýn]]e.
 
== Kastília a občianska vojna ==
 
== Smrť ==
[[Súbor:Tomb John of Gaunt and Blanche of Lancaster.jpg|right|200px|thumbnáhľad|Hrobka Jána z Genru a Blanky Lancasterovej.]]
Ján z Gentu zomrel prirodzenou smrťou [[3. február]]a [[1399]] na Leicesterskom zámku. V čase smrti bola pri ňom jeho tretia manželka Katarína. Pochovali ho vedľa jeho prvej manželky Blanky Lancasterovej v [[Katedrála svätého Pavla (Londýn)|Katedrále svätého Pavla]] v alabastrovej hrobke, ktorú navrhol Henrich Yevele. Jeho hrobka je veľmi podobná hrobke jeho syna v [[Canterburská katedrála|Canterburskej katedrále]].
 
Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] vyhnal v roku [[1398]] z krajiny Jánovho syna a dediča, '''Henricha Bolingbrokea'''. Henrich Bolingbroke a Richard II. boli bratranci (ich otcovia boli bratia). Bolingbroke sa neskôr vrátil z exilu, aby znovu získal svoje zabavené dedičstvo a zosadil neobľúbeného Richarda z trónu. Bolingbroke potom nastúpil na trón ako anglický kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]] ([[1399]] – [[1413]]), a stal sa prvým potomkom Jána z Gentu, ktorý získal anglický trón.
 
== Manželstvá a deti ==
Legitímni mužskí dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]]. Jeho legitímne dcéry boli [[Filipa Lancasterová]] (manželka portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]], portugalského kráľa a matka kráľa [[Eduard (Portugalsko)|Eduarda]]), Alžbeta, exeterská vojvodkyňa, Alžbeta a [[Katarína Lancasterová]], manželka kastílskeho kráľa Henricha III. [[Katarína Lancasterová]].
 
Ján z Gentu mal aj 5 mimomanželskýchnemanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou svojej matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno '''''Beaufort''''', mal s [[Katarína Swynfordová|Katarínou Swynfordovou]], jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku [[1396]]. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn Henrich Beaufort, winchesterský biskup a kardinál Henrich Beaufort, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduarda IV.]] a [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]], a ich pra-pravnuk [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý sa po [[Bitka pri Bosworthe|bitke pri Bosworthe]] v roku [[1485]] stal [[Anglicko|anglickým]] kráľom a zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]].
 
=== Milenka Mária de St. Hilaire ofz Hainaut ===
Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra '''Blanka Plantagenetová''' ([[1359]] - [[1388]] / [[1389]]), ktorú mal so svojou milenkou Máriou de St. Hilaire ofz Hainaut ([[1340]] - ? [[1399]]), ktorá bola dvorná dáma jeho matky, [[Filipa z Hainault|kráľovnej Filipy]]. Blanka sa pravdepodobne narodila ešte pred Jánovým prvým manželstvom.
 
Blanka Plantagenetová sa v roku [[1381]] vydala za sira Thomasa Morieuxa. Ten mal niekoľko významných postavení, bol napríklad Strážca veže (post získal v roku sobáša) a o dva roky neskôr sa stal veliteľom jazdeckej jednotky. Zomrel v roku [[1387]] po šiestich rokoch manželstva. Blanka Plantagenetová Morieuxová nebola začlenená do nariadenie z roku [[1396]], ktorým Ján zlegalizoval svoje nemanželské deti, ktoré mal s Katarínou Swynfordovou.
 
=== Blanka Lancasterová ===
[[Súbor:The Lady and the unicorn Taste det3.jpg|right|150px|thumbnáhľad|Jánova manželka Blanka Lancasterová.]]
[[19. máj]]a [[1359]] sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva, bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela [[12. september|12. septembra]] [[1369]] v Bolingbrokeskom zámku na [[bubonický mor]]. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra [[Filipa Lancasterová|Filipa]] sa stala [[portugalsko]]u kráľovnou, keď sa v roku [[1387]] vydala za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]].
 
==== ;Deti ====
* [[Filipa Lancasterová|Filipa]] ([[1360]] – [[1415]]) – Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]]).
:* Ján ([[1362]] – [[1365]]) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
: Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]])
:* Alžbeta ([[1364]] – [[1426]]) – Jej prvým manželom bol od roku [[1380]] Ján Hastings, tretí pembrokeský gróf ([[1372]] – [[1389]]). V roku [[1383]] bolo manželstvo anulované. Druhým manželom bol od roku [[1386]] Ján Holland, prvý exeterský vojvoda ([[1350]] – [[1400]]). Tretím manželom sa stal sir Ján Cornwall, prvý fanhopeský a milbrokeský barón (zomrel v roku [[1443]]).
* Ján ([[1362]] – [[1365]])
:* Eduard ([[1365]] – [[1368]]) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
:* Ján ([[1366]] – [[1367]]) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.
* Alžbeta ([[1364]] – [[1426]])
:* [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], anglický kráľ ([[1366]] – [[1413]]) – Jeho prvou manželkou bola Mária de Bohunská ([[1369]] – [[1394]]) a druhou bola Jana Navarreská ([[1368]] – [[1437]]).
: Jej prvým manželom bol od roku [[1380]] Ján Hastings, tretí pembrokeský gróf ([[1372]] – [[1389]]). V roku [[1383]] bolo manželstvo anulované. Druhým manželom bol od roku [[1386]] Ján Holland, prvý exeterský vojvoda ([[1350]] – [[1400]]). Tretím manželom sa stal sir Ján Cornwall, prvý fanhopeský a milbrokeský barón (zomrel v roku [[1443]])
* Eduard ([[1365]] – [[1368]])
: Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester
* Ján ([[1366]] – [[1367]])
: Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester
* [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], anglický kráľ ([[1366]] – [[1413]])
: Jeho prvou manželkou bola Mária de Bohunská ([[1369]] – [[1394]]) a druhou bola Jana Navarreská ([[1368]] – [[1437]])
* Izabela ([[1368]] – [[1368]])
 
=== Konstance Kastílska ===
V roku [[1371]] si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Peter Kastílsky|Petra]], vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra, [[Katarína Lancasterová]], sa stala kastílskou kráľovnou, keď sa vydala za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa.
 
==== ;Deti ====
* Katarína ([[1372]] – [[1418]]) – Vydala sa za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]] ([[1379]] – [[1406]]).
: Vydala sa za [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa ([[1379]] – [[1406]])
* Ján ([[1374]] – [[1375]])
 
=== Katarína Swynfordová ===
Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou '''Katarínou Swynfordovou''', ktorej sestra Filipa de Roet bola vydatá za [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]], štyri deti. Katarína mala z predchádzajúceho manželstva dve alebo tri deti s lancastrským rytierom, sirom Hughom Swynfordom. Mená týchotýchto detí sú Blanka a Thomas. Ján z Gentu sa stal krstným otcom Blanke Swynfordovej.
 
Konstance zomrela v roku [[1394]]. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, '''Beaufortovci''', boli zlegalizované kráľom Richardom II. a cirkvou, ale nemali právo na trón. Ich najstarší syn Ján mal dcéru, [[Margaret Beaufortová|Margaret Beaufortovú]], ktorej syn, neskorší anglický kráľ [[Henrich VII.]], sa napriek tomu o trón uchádzal.
 
==== ;Deti ====
* Ján Beaufort, prvý somersetský gróf ([[1373]] – [[1410]]) – Za manželku si zobral Margaret Hollandovú.
: Za manželku si zobral Margaret Hollandovú.
* Henrich Beaufort, [[winchester]]ský biskup kardinál ([[1375]] – [[1447]])
* Thomas Beaufort, exeterský vojvoda ([[1377]] – [[1427]]) – Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová.
:* Joan Beaufortová ([[1379]] – [[1440]]) – Vydala sa za Roberta Ferrersa, tretieho ferrerského baróna z Wemme a jej druhým manželom bol Ralph Neville, prvý westmorelandský gróf.
: Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová.
* Joan Beaufortová ([[1379]] – [[1440]])
: Vydala sa za Roberta Ferrersa, tretieho ferrerského baróna z Wemme a jej druhým manželom bol Ralph Neville, prvý westmorelandský gróf.
 
== Iné projekty ==
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.gruenewald-art.de/johnofgaunt/ Informácie o Jánovi z Gentu] (''v{{eng anglickom jazyku'')]icon}}
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET.htm Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov (''v anglickom jazyku'')] (''Lancasterovci boli vetvou dynastie Plantagenetovcov'')] {{eng icon}}
* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET2.htm Genealógia Lancasterskej línie rodu Plantagenetovcov] (''v{{eng anglickom jazyku'')]icon}}
 
== Zdroj ==
* {{preklad|en|John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster|303425116}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1340]]
21 063

úprav