Ján z Gentu: Rozdiel medzi revíziami

|dátum úmrtia = [[3.{{Dátum február]]narodenia [[1399]]a (vek: 58 rokov)|1340|3|6|1399|2|3}}

|manželka = [[Blanka Lancasterová]]<br />([[1359]] -– [[1369]])<br />[[Konstance Kastílska]]<br />([[1371]] -– [[1394]])<br />[[Katarína Swynfordová]]<br />([[1396]] -– [[1399]])

'''Ján z Gentu''', prvý vojvoda z [[Lancaster]]u, [[Akvitánsko|akvitánsky]] vojvoda (* [[6. marec]] [[1340]] -– † [[3. február]] [[1399]]) bol členom dynastie [[Plantagenetovci|Plantagenetovcov]], tretí syn [[Anglicko|anglického]] kráľa [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] a jeho manželky [[Filipa z Hainault|Filipy z Hainault]]. Meno ''Ján z Gentu'' dostal podľa miesta, kde sa narodil -– na svet prišiel v meste [[Gent]], čoktoré jesa nachádza v dnešnom [[Belgicko|Belgicku]]. Ján mal veľký vplyv na vládu v Anglicku, kedykde vládol namiesto jehosvojho neplnoletého synovca, [[Richard II. (Anglicko)|Richarda II.]], a tiež počas nasledujúcich období politických bojov, ale historici nepredpokladajú, že patril medzi kráľových oponentov.

Po smrti Jánovho svokra v roku [[1361]], získal Ján polovicu Henrichových pozemkov, titul lancasterského grófa a povesť najväčšieho vlastníka pôdy v severnom [[Anglicko|Anglicku]], pričom bol dedičom lancasterského majetku. Takisto získal aj titul ''štrnásty haltonský barón''. Ján získal aj zvyšok dedičstva, keďKeď [[10. apríl]]a [[1362]] zomrela Blankina sestra Maud, leicesterská kontesa, ktorá bola vydatá zamanželka Viliama V., vojvodu z Hainautu, tak Ján získal aj zvyšok dedičstva. [[13. november|13. novembra]] [[1362]] získal Ján od Eduarda III. titul lancasterského vojvodu. Ján bol veľmi zámožný človek -– vlastnil najmenej tridsať hradov a zámkov a ďalších majetkov v [[Anglicko|Anglicku]] a [[Francúzsko|Francúzsku]]. Čo sa týkalo veľkosti a organizácii jeho služobníctva, bolo porovnateľné s kráľovským služobníctvom.

Po smrti jeho staršieho brata, [[Čierny princ Eduard|Eduarda Woodstocka]], známeho aj ako ''Čierneho princa'', ochraňoval Ján z Gentu náboženského reformátora [[Ján Viklef|Jána Viklefa]]. V čase, keď anglická armáda utrpela porážky a neúspechy v [[Storočná vojna|storočnej vojne]] proti [[Francúzsko|Francúzsku]] a vláda [[Eduard III. (Anglicko)|Eduarda III.]] začala byť čoraz viac neobľúbená, najmä z dôvodu vysokých daní a kráľovho milostného pomeru s Alicou Perrersovou, začali ľudia spájať Jána z Gentu s neúspešnou vládou v roku [[1370]]. Navyše pokým kráľ a waleský princ mali titul obľúbeného hrdinu vďaka ich úspechom na bojisku, Ján z Gentu nikdy nedosiahol podobnú vojenskú slávu, ktorá mohla posilniť jeho povesť. Hoci bojoval v bitke o Nájera, boli jeho neskoršie vojenské projekty, ako napríklad '''''Chevauchée''''' (fr. ''jazda na koni'') z roku [[1373]] a jeho vpád do [[Kastília|Kastílie]] v roku [[1386]], neúspešné.

Keď sa v roku [[1371]] zosobášil s infantkou Konstance Kastílskou, prevzal Ján z Gentu titul kráľ [[Kastília|Kastílie]] a [[Leon]]u a trval na tom, aby ho anglickýanglickí šľachtici označovali titulom ''náš španielsky lord''. Keď v roku [[1377]] zomrel kráľ Eduard III. a Jánov desaťročný synovec nastúpil na trón ako [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]], Jánov vplyv naďalej rástol. No nedôvera voči nemu zostala a niektorí ho podozrievali, že čaká, kedy bude môcť trón prevziať. Ján sa zaručil, že sa nikdy nespojí s nepriateľmi kráľa Richarda. Ako skutočný vládca [[Anglicko|Anglicka]] počas Richardovej neplnoletosti, urobil niekoľko nerozumných rozhodnutí ohľadom daní, ktoré viedli k [[Anglické povstanie (1381)|povstaniu]] v roku [[1381]], počas ktorého povstalci zničili jeho [[palác Savoy]] v [[Londýn]]e.

[[Súbor:Tomb John of Gaunt and Blanche of Lancaster.jpg|right|200px|thumbnáhľad|Hrobka Jána z Genru a Blanky Lancasterovej.]]

Po jeho smrti prepadol jeho majetok korune, pretože kráľ [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] vyhnal v roku [[1398]] z krajiny Jánovho syna a dediča, '''Henricha Bolingbrokea'''. Henrich Bolingbroke a Richard II. boli bratranci (ich otcovia boli bratia). Bolingbroke sa neskôr vrátil z exilu, aby znovu získal svoje zabavené dedičstvo a zosadil neobľúbeného Richarda z trónu. Bolingbroke potom nastúpil na trón ako anglický kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]] ([[1399]] – [[1413]]), a stal sa prvým potomkom Jána z Gentu, ktorý získal anglický trón.

Legitímni mužskí dediči Jána z Gentu boli kráľ [[Henrich IV. (Anglicko)|Henrich IV.]], [[Henrich V. (Anglicko)|Henrich V.]] a [[Henrich VI. (Anglicko)|Henrich VI.]]. Jeho legitímne dcéry boli [[Filipa Lancasterová]] (manželka portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]], portugalského kráľa a matka kráľa [[Eduard (Portugalsko)|Eduarda]]), Alžbeta, exeterská vojvodkyňa, Alžbeta a [[Katarína Lancasterová]], manželka kastílskeho kráľa Henricha III. [[Katarína Lancasterová]].

Ján z Gentu mal aj 5 mimomanželskýchnemanželských detí. Prvé dieťa mal s dvornou dámou svojej matky a zvyšné štyri, ktoré nesú meno '''''Beaufort''''', mal s [[Katarína Swynfordová|Katarínou Swynfordovou]], jeho dlhoročnou milenkou a nakoniec treťou manželkou. Tieto štyri deti, traja synovia a dcéra, boli zlegalizovaný kráľovským a pápežským dekrétom po svadbe Jána s Katarínou v roku [[1396]]. Medzi významných potomkov Jána a Kataríny patria ich syn Henrich Beaufort, winchesterský biskup a kardinál Henrich Beaufort, ich vnučka Cecília Nevilleová, matka kráľa [[Eduard IV. (Anglicko)|Eduarda IV.]] a [[Richard III. (Anglicko)|Richarda III.]], a ich pra-pravnuk [[Henrich VII. (Anglicko)|Henrich Tudor]], ktorý sa po [[Bitka pri Bosworthe|bitke pri Bosworthe]] v roku [[1485]] stal [[Anglicko|anglickým]] kráľom a zakladateľom [[Tudorovci|tudorovskej dynastie]].

=== Milenka Mária de St. Hilaire ofz Hainaut ===

Jánove prvé dieťa bola nelegitímna dcéra '''Blanka Plantagenetová''' ([[1359]] -– [[1388]] / [[1389]]), ktorú mal so svojou milenkou Máriou de St. Hilaire ofz Hainaut ([[1340]] -– ? [[1399]]), ktorá bola dvorná dáma jeho matky, [[Filipa z Hainault|kráľovnej Filipy]]. Blanka sa pravdepodobne narodila ešte pred Jánovým prvým manželstvom.

[[Súbor:The Lady and the unicorn Taste det3.jpg|right|150px|thumbnáhľad|Jánova manželka Blanka Lancasterová.]]

[[19. máj]]a [[1359]] sa Ján z Gentu oženil so svojou sesternicou z tretieho kolena, Blankou Lancasterovou, dcérou Henricha Grosmonta, prvého lancasterského vojvodu. Majetok, ktorý priviedla do manželstva, bol základom Jánovho bohatstva. Blanka zomrela [[12. september|12. septembra]] [[1369]] v Bolingbrokeskom zámku na [[bubonický mor]]. V čase jej smrti bol manžel Ján z Gentu na mori. Ich dcéra [[Filipa Lancasterová|Filipa]] sa stala [[portugalsko]]u kráľovnou, keď sa v roku [[1387]] vydala za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]].

==== ;Deti ====

* [[Filipa Lancasterová|Filipa]] ([[1360]] – [[1415]]) – Vydala sa za portugalského kráľa [[Ján I. (Portugalsko)|Jána I.]] ([[1357]] – [[1433]]).

:* Eduard ([[1365]] – [[1368]]) – Pochovaný je v kostole sv. Márie de Castro, Leicester.

V roku [[1371]] si Ján zobral za manželku Konstance Kastílsku, dcéru [[Kastília|kastílskeho]] kráľa [[Peter Kastílsky|Petra]], vďaka čomu získal právo na kastílsky trón, o ktorý sa aj usiloval. Hoci Ján nebol schopný uplatniť toto svoje právo, jeho a Konstaceina dcéra, [[Katarína Lancasterová]], sa stala kastílskou kráľovnou, keď sa vydala za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]], kastílskeho kráľa.

==== ;Deti ====

* Katarína ([[1372]] – [[1418]]) – Vydala sa za kastílskeho kráľa [[Henrich III. Kastílsky|Henricha III.]] ([[1379]] – [[1406]]).

Počas manželstva s Kontance počal Ján so svojou milenkou, vdovou '''Katarínou Swynfordovou''', ktorej sestra Filipa de Roet bola vydatá za [[Geoffrey Chaucer|Geoffreyho Chaucera]], štyri deti. Katarína mala z predchádzajúceho manželstva dve alebo tri deti s lancastrským rytierom, sirom Hughom Swynfordom. Mená týchotýchto detí sú Blanka a Thomas. Ján z Gentu sa stal krstným otcom Blanke Swynfordovej.

Konstance zomrela v roku [[1394]]. O dva roky neskôr si Ján vzal za ženu Katarínu a ich spoločné deti, '''Beaufortovci''', boli zlegalizované kráľom Richardom II. a cirkvou, ale nemali právo na trón. Ich najstarší syn Ján mal dcéru, [[Margaret Beaufortová|Margaret Beaufortovú]], ktorej syn, neskorší anglický kráľ [[Henrich VII.]], sa napriek tomu o trón uchádzal.

==== ;Deti ====

* Ján Beaufort, prvý somersetský gróf ([[1373]] – [[1410]]) – Za manželku si zobral Margaret Hollandovú.

* Thomas Beaufort, exeterský vojvoda ([[1377]] – [[1427]]) – Jeho manželkou bola Margaret Nevilleová.

* [http://www.gruenewald-art.de/johnofgaunt/ Informácie o Jánovi z Gentu] (''v{{eng anglickom jazyku'')]icon}}

* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET.htm Genealógia rodu Plantagenetovcov a Lancasterovcov (''v anglickom jazyku'')] (''Lancasterovci boli vetvou dynastie Plantagenetovcov'')] {{eng icon}}

* [http://www.tudorplace.com.ar/PLANTAGENET2.htm Genealógia Lancasterskej línie rodu Plantagenetovcov] (''v{{eng anglickom jazyku'')]icon}}

* {{preklad|en|John of Gaunt, 1st Duke of Lancaster|303425116}}