Verzia z 07:53, 29. júl 2011 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: ms:Alexander I dari Rusia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:01, 15. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 9: \|Miesto úmrtia = [[Taganrog]], [[Rusko]] \|}} '''Alexander I. Pavlovič''' ([[Ruština\|rusky]]: Александр I Павлович) (*[[23. december]] [[1777]] – †[[19. november]] [[1825]]) bol [[Rusko\|ruský]] [[cár]] od 23. marca 1801 do 1. decembra 1825. Vládca Poľska v rokoch 1815 - – 1825, a prvý [[veľkovojvoda]] Fínska. == Život == Riadok 15: Narodil v [[Petrohrad]]e [[23. december\|23. decembra]] [[1777]]. Bol prvým synom budúceho ruského cára [[Pavol I.\|Pavla I. Petroviča]]. Jeho matkou bola Mária Feodorová (Sofia Dorotea z Württembergu), no vychovávať ho mala [[Katarína Veľká]], jeho stará mama, ktorá Pavla I. vonkoncom neobľubovala a tiež nechcela pripustiť, aby práve on pripravoval Alexandra na jeho budúcu kariéru cára. S týmto krokom však Pavol I. nesúhlasil, čo viedlo ku vzájomným nezhodám a odporu medzi ním a Katarínou. Alexander však predsa len vyrastal u Kataríny. Katarína neskôr osobne vybrala švajčiarskeho [[Jakobíni\|jakobínskeho]] filozofa [[Frédéric-César de La Harpe\|Frédérica-César de La Harpeho]], ktorý mal za úlohu vymodelovať z Alexandra osobnosť a poskytnúť mu rozsiahle vzdelanie. Mladý Alexander sa naučil vynikajúco anglicky, oboznámil sa s európskou kultúrou, históriou a princípmi politiky. Nakoľko sa ale La Harpe zameriaval najmä na teoretickú rovinu vzdelávania, nepripravil Alexandra na krutú realitu, kde sa musí ukázať v očiach ľudu ako silný a efektívny vládca. Istý čas Alexander strávil v armáde pri vojsku v meste [[Gatčina]], v tomto období ohluchol na ľavé ucho. [[9. októbra]] [[1793]] sa Alexander oženil s mladou princeznou [[Líza z Badenu\|Lízou z Badenu]] (Elizabeta Alexejevová). Ich manželstvo bolo šťastné. [[29. mája]] [[1799]] sa im narodila dcéra Maria a [[16. novembra]] [[1806]] Elizabeta. Obe dcéry však umreli vo veľmi mladom veku. Cár mal ešte ďalších nelegitímnych 9 dcér. Alexander dostal od svojej starej matky pri príležitosti sobáša dokonca Alexandrov Palác, čím mu prejavila náklonnosť a prednosť pred jej synom Pavlom pri voľbe následníka ruského trónu. ~~Avšak~~Ale skôr než Alexandra označila za svojho nástupcu zomrela [[6. novembra]] [[1796]]. === Cesta na trón === Riadok 24: === Vláda === ==== Predvojnové reformy ==== Na trón nastúpil v rušnej dobe intervencií proti [[Francúzska revolúcia\|Francúzskej revolúcii]]. Ruský ľud očakával [[reforma\|reformy]] a vyriešenie otázky [[nevoľníctvo\|nevoľníctva]]. Prvou významnou reformou bola premena [[kolégium (Rusko)\|kolégií]] na [[ministerstvo\|ministerstvá]] uskutočnená [[8. september\|8. septembra]] [[1802]]. Uskutočnil niekoľko pozemkových reforiem, umožnil vlastníctvo pôdy kupcom, mešťanom a štátnym presídlencom. Uskutočnil aj školskú reformu, vďaka ktorým boli vytvorené univerzity v [[Kazaň\|Kazani]] a [[Charkov]]e. Veľký význam pri reformách v rokoch ~~1808—1812~~1808 – 1812 mal Alexandrov poradca [[Michail Michailovič Speranskij\|M.M. Speranskij]], ktorý sa podieľal na reorganizácii ministerstiev, vytvorení Štátnej rady a uskutočnení finančnej reformy. ==== Vojny s Napoleonom ==== Riadok 31: Alexander sa od 9. septembra 1805 venoval riadeniu armády. Aj keď bol formálnym veliteľom armády skúsený generál [[Michail Illarionovič Kutuzov\|M.I. Kutuzov]], všetky jeho rozhodnutia musel odobriť cár. Počas [[bitka pri Slavkove\|bitky pri Slavkove]] Alexander nepočúvol rady Kutuzova a spolu s rakúskym cisárom [[František II. (SRR)\|Františkom II.]] nariadili útok svojich spojených vojsk, ktorý ale [[Napoleon Bonaparte\|Napoleon]] šikovne rozdrvil. Dva dni po bitke 4. decembra 1805 bolo medzi Francúzskom a Ruskom uzavreté prímerie a ruské vojská opustili rakúske územie. Po bitke pri Slavkove odmietol navrhnutý [[rad svätého Juraja\|rad sv. Juraja]]. V septembri [[1806]] sa začala vojna medzi Francúzskom a [[Prusko]]m. Alexander Francúzsku vyhlásil v novembri vojnu a neskôr v marci cez [[Riga\|Rigu]] a [[Jelgava\|Mitavu]] prišiel Prusom na pomoc. Sám do diania bojových operácií nezasahoval v takej miere ako predtým. Armáda [[Levin August gróf von Bennigsen\|grófa von Bennigsena]] však bola nakoniec Napoleonom porazená. [[7. júl]]a [[1807]] s Francúzsmi uzavrel [[Tilsitský mier]]. Rusko bolo okrem iného nútené uznať teritoriálne zmeny v Európe, sprostredkovať mierové jednanie medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, ale aj vyviesť svoje vojská z [[Valašsko\|Valašska]] a [[Moldavsko\|Moldavska]]. Tieto územia Rusi [[~~Rusko–turecká~~Rusko-turecká vojna (~~1806–1812~~1806 – 1812)\|získali]] v októbri 1806. Neochota odstúpiť tieto územia [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríši]] mala za následok podpísanie tajnej dohody 30. septembra 1808, na základe ktorej si mohlo Rusko ponechať Moldavsko i Valašsko, ale zaviazalo sa jednať spoločne s Francúzskom proti Spojenému kráľovstvu. Medzi oboma krajinami však narastala nevraživosť, Napoleon sa vyhrážal nárokmi na obnovenie Poľska, Rusi neplnili kontinentálnu blokádu. Obe krajiny sa tak začali pripravovať na vojnu. [[24. jún]]a [[1812]] francúzska La Grande Armée prekročila ruské hranice. Ruská, početne slabšia armáda, pred Francúzmi ustupovala. Alexander však nebol ochotný vydať Napoleonovi Moskvu a tak prikázal hájiť obranné postavenia pri Borodine. V [[bitka pri Borodine\|bitke pri Borodine]] však Rusi utrpeli ťažké straty ale bojisko sporiadane opustili. Napoleon vstúpil do Moskvy, ktorá však do rána nasledujúceho dňa vyhorela. V ďalších bitkách sa však Rusom podarilo francúzske vojská zastaviť a prinútiť k ústupu, ktorý sa zmenil na útek. Riadok 64: \| align="center" style="border: 1px solid #ccccff; padding: 3px;" \| [[Mikuláš I. (Rusko)\|Mikuláš I.]] \|---- \| colspan="3" align="center" style="border: 1px solid #ccccff; padding: 3px;" \| <small>1801 – 1825</small> \|} {{DEFAULTSORT:Alexander I. Pavlovič}} [[Kategória:Narodenia v 1777]] [[Kategória:Úmrtia v 1825]]

Alexander I. (Rusko): Rozdiel medzi revíziami