Kyjevské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 121 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
typo gram
d (Robot odstránil zbytočné pomenovanie odkazu)
d (typo gram)
'''Kyjevské kniežatstvo''' sa rozprestieralo v oblasti medzi riekami [[Dneper]], [[Sluča]], [[Ros]] a [[Pripiať (rieka)|Pripiať]] na vtedajšom území [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], časti [[Ukrajina|Ukrajiny]] a juhovýchodnej oblasti [[Bielorusko|Bieloruska]]. Na severe hraničilo s [[Pinské kniežatstvo|Pinským kmiežatstvom]], na východe s [[Černigovské kniežatstvo|Černigovským]] a [[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavským kniežatstvom]], na západe s [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynským kniežatstvom]] a juh krajiny chránili polovské stepi.
 
Obyvateľmi Kyjevského niežatstva boli kmene [[Slovania|Slovanov]], ktorí sa na úrodných pôdach zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, poľovaním, lovom rýb a včelárstvom. Už na začiatku osídľovania tejto oblasti sa tu rozšírili mnohé remeslá ako [[hrnčiarstvo]], [[obuvníctvo]] a ťažba dreva a železnej rudy, ktorá pozitívne vplývala na rozvoj [[kováčstvo|kováčskeho remesla]]. Do oblasti sa začali dovážať mnohé druhy kovov -  – [[meď]], [[olovo]], [[striebro]] a [[zlato]]. V okolí [[Kyjev]]a vznikla vplyvná obchodno-remeselnícka vrstva obyvateľstva.
 
Územím Kyjevského kniežatstva viedla dôležitá obchodná cesta od [[Baltské more|Baltského mora]] do [[Byzantská ríša|Byzancie]] (tzv. cesta zo [[škandinávia|Škandinávie]] do [[Grécko|Grécka]]). Riekou [[Pripiať (rieka)|Pripiať]] bola spojená s úmorím [[Visla|Visly]] a [[Nemunas|Nemunasu]]u, [[Desna|Desnou]] s horným tokom [[Oka|Oky]] a riekou [[Sejm (rieka)|Sejm]] s oblasťou [[Don]]u a [[Azovské more|Azovským morom]].
 
{| class="wikitable"
! <center> '''[[Staroruské kniežatstvá]]''' </center>
|-
| [[Kyjevské kniežatstvo]]
|-
| [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo]]
Od konca [[9. storočie|9. storočia]] do [[10. storočie|10. storočia]] tvorilo Kyjevské kniežatstvo hlavnú oblasť [[Kyjevská Rus|Staroruského štátu]]. Počas vlády [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimíra I.]], ktorý niekoľkým neskoršie oddeleným kniežatstvám udelil štatút polosamostatnosti, sa stala jadrom budúceho [[Moskovské veľkokniežatstvo|Moskovského veľkokniežatstva]]. [[Kyjev]] sa totiž stal duchovným centrom a rezidenciou moskovského metropolitu. Po smrti [[Mstislav|Mstislava Veľkého]] v roku [[1132]] sa [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] rozpadol a Kyjevské kniežatstvo sa osamostatnilo.
 
Po rozpade [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] knieža už nebolo vlastníkom všetkých ruských území, ostal však hlavou feudálnej hierarchie a bol ''starším'' medzi ostatnými kniežatami. Práve tento fakt bol príčinou vážnych sporov medzi rozličnými dynastiami [[Rurikovci|Rurikovcov]], ktorého sa aktívne zúčastnila aj mocná kyjevská šľachta a obchodno-remeselnícka vrstva obyvateľstva. AvšakAle úloha Národného zhromaždenia ([[ruština|po rusky]]: ''Народное вече'') sa začiatkom [[12. storočie|12. storočia]] oslabila.
 
Do roku [[1139]] bol trón kyjevského kniežatstva v rukách dynastie [[dynastia Monomachovcov|Monomachovcov]]. [[Mstislav|Mstislava Veľkého]] na tróne vystriedal jeho brat [[Jaropolk II.]] ([[1132]] -  – [[1139]]) a [[Viačeslav (Kyjevská Rus)|Viačeslav]] ([[1139]]). Po roku [[1139]] na kyjevskom tróne vládlo černigovské knieža [[Vsevolod|Vsevolod II. Olegovič]] z dynastie [[Olegovičovci|Olegovičov]]. AvšakAle ani vláda novej dynastie nebola dlhá. Po smrti [[Vsevolod|Vsevoloda II. Olegoviča]] si miestna šľachta, nespokojná s vymenovaním [[Vsevolod|Vsevolodovho]]ovho brata [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igora]] ([[1146]]) v roku [[1146]] dosadila na trón [[Izjaslav II.|Izjaslava Mstislaviča]] ([[1146]] -  – [[1149]] a [[1151]] -  – [[1154]]) -  – predstaviteľa staršej vetvy [[dynastia Monomachovcov|Monomachovcov]].
 
Dňa [[13. august]]a [[1146]] po porážke vojsk [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igora]] a [[Sviatoslav Olegovič|Sviatoslava]] Olegovičovcov si [[Izjaslav II. (Kyjevská Rus)|Izjaslav II.]] získal trón Kyjevského kniežatstva. [[Igor II. (Kyjevská Rus)|Igor]] padol do zajatia, kde ho v roku [[1147]] zabili.
 
V roku [[1149]] vstúpila do bojov o Kyjevské kniežatstvo suzdaľská vetva [[dynastia Monomachovcov|Monomachovcov]] zastúpená [[Juraj Dlhoruký|Jurajom Dlhorukým]]. Po smrti [[Izjaslav II.|Izjaslava II.]] a jeho spoluvládcu [[Viačeslav (Kyjevská Rus)|Viačeslava Vladimiroviča]] v roku [[1154]] sa [[Juraj Dlhoruký]] stal až do svojej smrti v roku [[1157]] panovníkom kyjevského kniežatstva. Rozpory, ktoré mala medzi sebou dynastia [[dynastia Monomachovcov|Monomachovcov]] pomohli [[Olegovičovci|Olegovičovcom]] revanšovať sa. V máji roku [[1157]] sa na trón dostal [[Izjaslav III.|Izjaslav III. Davidovič]] ([[1157]] -  – [[1159]]). Jeho neúspešný pokus získať územie Galického kniežatstva ho stál trón, na ktorý zasadlo smolenské knieža [[Rostislav (Kyjevská Rus)|Rostislav Mstislavič]] ([[1159]] -  – [[1167]]) a potom jeho príbuzný [[Mstislav II.|Mstislav II. Izjaslavič]] ([[1167]] -  – [[1169]]).
 
V polovici [[12. storočie|12. storočia]] politický význam Kyjevského kniežatstva upadol. Postupne sa začína jeho rozpad na menšie časti, z ktorých v rokoch [[1150]] -  – [[1170]] vznikli Belogradské, Vyšnohradské, Trepoľské, Kanevské, Torčeské, Kotelničeské a Dorogobužské kniežatstvo. Na severovýchode a na juhozápade vznikli dve nové centrá politického vplyvu, ktoré mali záujem o zisk štatútu veľkého kniežatstva -  –  [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľské]] a [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo]]. [[Kyjev]] už nebol hlavným centrom ruských zemí. Kniežatá z týchto kniežatstiev sa už nesnažili podmaniť si trón kyjevského kniežatstva. Postupne si však [[Kyjev]] podriaďovali svojim požiadavkám.
 
V rokoch [[1169]] -  – [[1174]] Kyjevskému kniežatstvu vládol [[Andrej I. (Vladimír)|Andrej I. Bogoľubský]]. V roku [[1169]] zosadil z trónu [[Mstislav II.|Mstislava Izjaslaviča]] a predal vládu svojmu bratovi [[Gleb (Kyjevská Rus)|Glebovi]] ([[1169]] -  – [[1171]]). Po [[Gleb (Kyjevská Rus)|Glebovej]] smrti sa v máji [[1171]] na trón dostal [[Vladimír II. (Kyjevská Rus)|Vladimír Mstislavič]], ale ten nečakane obsadil jeho brat [[Michal I. (Vladimír)|Andrej Michalko]]. [[Andrej I. (Vladimír)|Andrej I.]] ho však donútil, aby prenechal trón [[Roman (Kyjevská Rus)|Romanovi I. Rastislavičovi]] ([[1171]] -  – [[1173]] a [[1175]] -  – [[1177]]). Ani on sa však na tróne dlho nezdržal. V roku [[1172]] ho [[Andrej I. (Vladimír)|Andrej I. Bogoľubský]] z trónu zosadil a vymenoval naň svojho brata [[Vsevolod III.|Vsevoloda III. Jurieviča]] (Veľké Hniezdo), ktorý bol o rok neskôr ([[1173]]) nútený zutekať do [[Belgorod]]u. Na trón Kyjevského kniežatstva nastúpil [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurik II. Rostislavič]] ([[1173]], [[1180]] -  – [[1182]], [[1194]] -  – [[1202]], [[1203]] -  – [[1206]] a [[1207]] -  – [[1210]]).
 
Po smrti [[Andrej I. (Vladimír)|Andreja I. Bogoľubského]] v roku [[1174]] bolo Kyjevské kniežatstvo pod kontrolou smolenského kniežaťa [[Roman (Kyjevská Rus)|Romana Rastislaviča]] ([[1171]] -  – [[1173]] a [[1175]] -  – [[1177]]). V roku [[1176]] bol v bitke proti [[Polovci|Polovcom]] porazený a bol nútený rezignovať na post trónu. Toto využili kniežatá z rodu [[Olegovičovci|Olegovičovcov]]. Obyvatelia [[Kyjev]]a si za knieža svojho kniežatstva zvolili [[Sviatoslav III. (Kyjevská Rus)|Sviatoslava Vsevolodoviča Černigovského]] ([[1176]] -  – [[1181]] a [[1182]] -  – [[1194]]). Ani jemu sa však nepodarilo oslabiť vplyv dynastie [[Rastislavičovci|Rastislavičovcov]] vládnucich v [[Smolenské kniežatstvo|Smolenskom kniežatstve]]. Po podpise zmluvy s nimi bol [[Sviatoslav III. (Kyjevská Rus)|Sviatoslav]] schopný poraziť [[Polovci|Polovcov]] a oslabiť ich tlak na ruské územie.
 
Po jeho smrti sa v roku [[1194]] vrátil [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurik Rastislavič]] ([[1194]] -  – [[1202]]), avšakale už začiatkom [[13. storočie|13. storočia]] sa [[Kyjev]] dostal pod vplyv galicko-volynského kniežaťa [[Roman Veľký|Romana Mstislaviča]] ([[1203]] -  – [[1205]]), ktorý v roku [[1202]] zosadil [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurika]] z trónu. Na voľné miesto vymenoval svojho bratranca [[Ingvar I.|Ingvara I. Rastislaviča]] ([[1202]] a [[1214]]). V roku [[1203]] [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurik]] spolu s [[Polovci|Polovcami]] a černigovskými [[Olegovičovci|Olegovičovcami]] obsadil [[Kyjev]] a pomocou diplomatickej podpory vladimímrskeho kniežaťa [[Vsevolod III.|Vsevoloda III.]] (Veľké Hniezdo) si na niekoľko mesiacov udržal kyjevský trón. V roku [[1204]] však počas spoločného vojenského ťaženia kniežat proti [[Polovci|Polovcom]] bol [[Roman Veľký|Romanom II. Veľkým]] zatknutý a zavrhnutý do kláštora. Na trón Kyjevského kniežatstva sa znova dostal [[Ingvar|Ingvar I.]]. [[Vsevolod III.]] sa však dožadoval oslobodenia [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurika]] spod rúk [[Roman Veľký|Romana Veľkého]] a urobil ho kyjevským kniežaťom.
 
Po smrti [[Roman Veľký|Romana II. Veľkého]] v októbri [[1205]] sa [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurik]] dostal z kláštora a obsadil [[Kyjev]]. V tom istom roku ([[1205]]) ho napadol [[Vsevolod IV.|Vsevolod IV. Sviatoslavič]] ([[1206]] -  – [[1207]] a [[1210]] -  – [[1212]]). Ich dlhoročný spor sa skončil kompromisom -  – [[Rurik II. (Kyjevská Rus)|Rurik]] uznal [[Vsevolod IV.|Vsevoloda]] kniežaťom a ako kompenzáciu za tento krok získal [[Černigov]].
 
Po [[Vsevolod IV.|Vsevolodovej]] smrti sa na kynjevskom tróne znova udomácnili [[Rastislavičovci]]: [[Mstislav III. (Kyjevská Rus)|Mstislav III. Romanovič Starý]] ([[1212]]/[[1214]] -  – [[1219]] a [[1220]] -  – [[1223]]) a jeho bratranec [[Vladimir III. (Kyjevská Rus)|Vladimir III. Rurikovič]] ([[1223]] -  – [[1235]]). V roku [[1235]] bol [[Vladimir III. (Kyjevská Rus)|Vladimir III.]] v bitke proti [[Polovci|Polovcom]] porazený a padol do ich zajatia. Kniežaťom v Kyjevského kniežatstva sa stalo černigovské knieža [[Michal II. (Kyjevská Rus)|Michal II. Vsevolodič]] ([[1238]] -  – [[1239]] a [[1241]] -  – [[1246]]) a potom [[Jaroslav III. (Kyjevská Rus)|Jaroslav III. Vsevolodič]] ([[1236]] -  – [[1238]] a [[1246]]) -  – syn [[Vsevolod III.|Vsevoloda III. Jurieviča]] (Veľké Hniezdo). [[Vladimir III. (Kyjevská Rus)|Vladimirovi III.]] sa však zo zajatia podarilo dostať a vrátiť sa na kyjevský trón. Ostal na ňom až do svojej smrti v roku [[1239]].
 
V rokoch [[1239]] -  – [[1240]] Kyjevskému kniežatstvu vládli [[Michal II. (Kyjevská Rus)|Michal II. Vsevolodovič Černigovský]] ([[1238]] -  – [[1239]] a [[1241]] -  – [[1246]]), [[Rostislav III. (Kyjevská Rus)|Rostislav III. Mstislavič Smolenský]] ([[1239]]). Pred napadnutím [[Tatári|Tatárov]] sa ocitol pod vplyvom galicko-volynského kniežaťa [[Daniel (Halič)|Daniila I. Romanoviča]], ktorý na trón dosadil vojvodu Dmitra. Na jeseň roku [[1240]] tatársky chán zaútočil na územie južného [[Ruská federácia|Ruska]] a začiatkom decembra obsadil [[Kyjev]] a [[Michal II. (Kyjevská Rus)|Michala II. Vsevolodiča]] v roku [[1246]] zavraždil.
 
Od roku [[1240]] bolo Kyjevské kniežatstvo formálne závislé od vladimírskych kniežat -  – [[Alexander Nevský|Alexandra Nevského]] a [[Jaroslav III. (Vladimír)|Jaroslava III. Jaroslaviča]]. V druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]] väčšina obyvateľstva migrovala do severnej časti [[Ruská federácia|Ruska]]. V roku [[1299]] bolo z [[Kyjev]]a do [[Vladimír (ruské mesto)|Vladimíra]] prenesené sídlo metropolitu ruskej pravoslávnej cirkvi. V prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]] sa oslabené Kyjevské kniežatstvo stalo obeťou litovských agresorov. V roku [[1362]] za vlády litovského kniežaťa [[Algirdas]]a sa Kyjevské kniežatstvo stalo súčasťou [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]].
 
== Pozri aj ==
74 747

úprav