Verzia z 10:56, 26. júl 2011 upraviť 213.151.218.138 (diskusia) →‎Dejiny: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:15, 18. august 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 21: \| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]<br />[[predseda vlády]] \| Politickí predstavitelia = kráľ [[Karol XVI. Gustáv Švédsky\|Karol XVI. Gustáv]]<br />[[Fredrik Reinfeldt]] \| Vznik = 10. - – 13. storočie \| Susedia = [[Nórsko]], [[Fínsko]] \| Rozloha = 449 964 Riadok 90: Výkonná moc bola delená medzi kráľa a tajnú radu do roku [[1680]], po ktorom nastala samovláda kráľa iniciovaná parlamentom. Ako reakcia na porážku vo veľkej severskej vojne bol v roku [[1719]] nastolený parlamentarizmus. Nasledovali tri druhy konštitučnej monarchie v rokoch [[1772]], [[1789]] a [[1809]], neskôr udeľujúce viaceré občianske slobody. [[Parlamentarizmus]] bol opätovne zavedený roku [[1917]], počas vlády kráľa [[Gustav V. (Švédsko)\|Gustava V.]] Nasledovalo [[volebné právo\|všeobecné volebné právo]] ustanovené v rokoch [[1918]] – [[1921]]. [[Parlamentarizmus]] podporoval aj nástupca [[Gustav VI. Adolf]] – až do roku 1975, kedy nová ústava zrušila politickú moc monarchu. Ten je v súčasnosti iba formálnou hlavou štátu s reprezentačnými funkciami. Sociálna demokracia zohráva hlavnú politickú úlohu už od roku [[1932]]. Jej sociálni demokrati a [[Agrarizmus\|agrárnici]] tvoria stabilnú vládnucu väčšinu, rozšírenú počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]]. Po roku [[1956]] v kabinetoch celkom dominovali sociálni demokrati, v parlamente najčastejšie podporovaní ľavicovou stranou a stranou zelených - – s výnimkou rokov [[1976]] – [[1982]] a rokov [[1991]] – [[1994]]. Systém súdnictva je rozdelený medzi súdy s bežnou občianskou a kriminálnou jurisdikciou a špeciálne súdy so zodpovednosťou za spory medzi verejnými a vládnymi autoritami. Riadok 107: Švédsko má napriek výraznej polohe na sever predovšetkým mierne podnebie, a to najmä vďaka [[Golfský prúd\|Golfskému prúdu]]. Na juhu Švédska rastu sú hojne rozšírené listnaté stromy, na severe zas krajine dominujú najmä borovice a brezy. V horách severného Švédska dominuje subarktické podnebie. Na sever od polárneho kruhu slnko počas letných dní vôbec nezapadá, a naopak, v zime sú bez konca a začiatku noci. Na východe Švédska sa nachádza [[Baltské more]] a [[Botnický záliv]], vytvárajúce dlhú pobrežnú čiaru a ešte viac zjemňujúce podnebie. Na západe sa tiahne škandinávska horská reťaz, pásmo oddeľujúce Švédsko od Nórska. Najvyšší vrchom v krajine je [[Kebnekaise]] (~~2 104~~ {{m\|2104\|m}}) v [[Škandinávske vrchy\|Škandinávskych vrchoch]]. Južná časť krajiny je prevažne poľnohospodárska, lesy pokrývajú menšiu časť územia než ďalej na severe. Zaľudnenie je tu takisto vyššie v južnom Švédsku, centrá sú najmä v údoliach jazier [[Mälaren]] a v Öresundskom regióne. Najväčšími ostrovmi Švédska sú [[Gotland (ostrov)\|Gotland]] a [[Öland]]. Vplyv na ich spoločnosť a vládu je často opisovaný ako [[hegemónia]]. == Ekonomika a životná úroveň == Do polovice 19. storočia bolo Švédsko rozvojovou krajinou s hladujúcim obyvateľstvom. ~~Avšak~~Ale počas niekoľko desaťročí v priebehu 19. storočia poskytla skupina politikov hlásiacich sa ku klasickému liberalizmu Švédsku slobodu vierovyznania, prejavu, pohybu a taktiež ekonomickú slobodu, takže ľudia mohli začať podnikať a slobodne obchodovať na trhu. Voľný obchod umožnil Švédom špecializovať sa na to v čom boli dobrí, teda na drevárske a železiarske odvetvia, a kupovať za tieto veci produkty potravinárskeho a strojárskeho priemyslu, ktoré Švédi tak lacne vyrábať nedokázali. Výsledkom bol ekonomický rast a industrializácia, ktoré umožnili vzrast blahobytu a investície do školstva a zdravotníctva. Medzi rokmi [[1860]] – [[1910]] vzrástla mzda v priemysle o 170 percent, teda omnoho viac ako v neskoršom období. Stredná dĺžka života sa vo Švédsku zvýšila o 10 rokov a rapídne poklesla kojenecká úmrtnosť. Švédsko v tej dobe nebolo sociálnym štátom, malo skôr bližšie k minimálnemu štátu. Až do 1. svetovej vojny nebola spotreba verejného sektoru vyššia ako 6% HDP. Sociálni demokrati, ktorí sa chopili moci v roku [[1932]], pokračovali v liberálnom prístupe k podnikaniu a v politike voľného obchodu. Napriek tomu že vládne investície pomaly rástli, v roku [[1950]] bol verejný sektor menší ako vo väčšine krajín - – zhruba 25% HDP, približne ako v USA a Švajčiarsku. Ekonomike tiež prospievalo, že sa Švédsko nezúčastnilo oboch svetových vojen. Švédske podniky predávali obom stranám, priemysel nebol poškodený a mladí Švédi nezomierali v zákopoch. Medzi rokmi [[1870]] – [[1970]] bol švédsky rast po Japonsku najväčší na svete. V roku 1970 bolo Švédsko štvrtým najbohatším členom [[OECD]], po USA, Luxembursku a Švajčiarsku. Lenže potom začal narastať sociálny-štát „blahobytu“ umožňujúci politikom redistribuovať bohatstvo, ktoré bolo vytvorené jednotlivcami a trhom. Ekonomika pokračovala v raste: s ohľadom na počiatočné podmienky, dobrý priemysel, vzdelanie a intenzívne pracujúcich ľudí by tento vývoj mohla prekaziť snáď len plánovaná ekonomika. Rast bol ale pomalší ako v ostatných krajinách. Štát blahobytu ľahko spotreboval trhom vytvorené bohatstvo a skomplikoval vytvorenie nového. Od roku [[1950]] nevytvoril súkromný sektor (v čistom vyjadrení) ani jediné pracovné miesto, zatiaľ čo verejný sektor sa rozrástol najmenej o milión zamestnancov. Riadok 136: * Fíni sú prvou najväčšou skupinou imigrantov v novodobom Švédsku – počas [[druhá svetová vojna\|druhej svetovej vojny]] sem bolo z Fínska evakuovaných cca 70 000 detí. * [[Švédčina]] je germánsky jazyk príbuzný [[dánčina\|dánčine]] a [[nórčina\|nórčine]], ale iný vo výslovnosti a pravopise. Najsilnejším cudzím jazykom je [[angličtina]] (najmä v skupine študentov vo veku pod 50 rokov). * Švédsko má rozsiahly systém starostlivosti o deti, ktorý garantuje dostatok miest pre deti vo veku 1 – 5 rokov vo verejných zariadeniach dennej starostlivosti. Deti 6 – 16 ročné navštevujú povinné základné školy. Po ukončení deviateho ročníka, 90% pokračuje ďalej na stredných školách buď akademického alebo technického zamerania. * Krajina má len 19% vysokoškolsky vzdelaných ľudí. * Nezamestnanosť 6,1% (2007) Riadok 187: == Externé odkazy == * [http://www.sweden.se/ SWEDEN.SE] - – Oficiálna brána do Švédska * [http://www.sweden.gov.se/ Švédska vláda] - – Oficiálna stránka * [http://www.riksdagen.se/Index_en.asp Riksdag] - – Oficiálna stránka švédskeho parlamentu {{Švédsko}} Riadok 214: {{Link GA\|no}} {{Link GA\|zh}} [[ab:Швециа]] [[ace:Swèdia]]

Švédsko: Rozdiel medzi revíziami