Admiral Hipper (ťažký krížnik): Rozdiel medzi revíziami

| koniec=[[3. máj]] [[1945]]

| pancier stred=70- – 80

| pancier prova a korma=30- – 50

| pancier paluba=12- – 20 a 20- – 50

| | pancier delovéveža veže=70- – 105

| protilietadlová výzbroj=12 x 37 mm (6x2), 12 x 37 mm (6x2) 8 x 20 mm (6x1), 6 [[torpédomet]]ov rážekalibru 533 (4x3)

| max dosah=6 800 námorných míľ pri 19 uzloch - 18700 – 18 700 km pri 35 km/h

Aj keď pri triede Deutschland boli s úspechom použité dieselové motory, pri konštrukcii krížnikov triedy Admiral Hipper sa konštruktéri vrátili späť ku vtedy konvenčnému turbínovému pohonu. Hnacie systémy sa u jednotlivých jednotkách tejto tiedy líšili. Admiral Hipper bol vybavený dvanástimi kotlami Lamont a tromi turbínami Blohm und Voss s celkovým výkonom 133 631 konských síl (99 650 kW). Jednalo saIšlo o vysokotlakévysokotlakové kotle, ktoré boli náročné na obsluhu, takže bola potrebná početná a výborne vycvičená posádka. Maximálna plavebná rýchlosť lode bola 32- – 32,5 uzla.

Pancierovanie lode na boku sa pohybovalo v rozmedzí 70- – 80 mm, na prove a korme sa zužoval na 30- – 50 mm. Pancierovanie paluby pozostávalo z dvoch pásov panciera: prvý hrubý 12- – 20 mm a druhý hrubý 20- – 50 mm. Pancierovani veží hlavnej výzbroje bolo 70- – 105 mm, berbety a veliteľská veža 50- – 150 mm.

Hlavnú výzbroj tvorilo osem kanónov rážekalibru 203 mm, ktoré vyrobila slávna nemecká oceliarska firma [[Krupp]] uložených po dvoch v štyroch vežiach. Tieto kanóny sa vyznačovali tým, že to boli jediné nemecké kanóny rážekalibru 203 mm a boli určené práve pre triedu Hipper. Hlavne mali 64 drážok a boli dlhé 11,5 m a vážili 20,7 t. Kadencia týchto kanónov bola 5 rán za minútu a nabíjali sa hydraulicky. Používali sa protipancierové projektily a zápalné granáty o hmotnosti 122 kg s účinným dostrelom 33,5 km. Námer hlavní sa pohyboval od -9° až +37°. Odmer veží bol cca 145° pri rýchlosti otáčania 6°-8° za sekundu. Odskok dela pri paľbe bol 62,5 cm.

Sekundárnu výzbroj tvorilo dvanásť deldiel rážekalibru 105 mm uložených po dvoch v šiestich vežiach (tri na každom boku). Tieto kanóny boli význačné tým, že boli štandardtnouštandardnou výzbrojou na všetkých veľkých nemeckých lodiach. Nevýhodou bolo, že boli tirtotieto veže čiastočne otvorené a teda nie zcelaúplne vodotesné a ich elektro-hydraulika pomerne poruchová. Delá mali dostrel pri námere 45° 17,7 km. Pri ostreľovaní lietajúcich cieľov pri námere 80° 12,5 km. Rozsah námeru bol od -8° do +80° a rozsah otáčania teoreticky celých 360° (čo samozrejme nebolo možné). Do týchto del sa nabíjali protipancierové projektily a zápalné fragmentačné granáty s hmotnosťou 15,8 kg. Kadencia sa pohybovala okolo 17 rán za minútu.

Protilietadlovú výzbroj tvorilo šesť dvojhlavňových kompletov rážekalibru 37 mm a osem jednotlivých kanónov rážekalibru 20 mm. Admiral Hipper niesol aj štyri dvojhlavňové torpédomety kalibru 533 mm. Uprostred trupu bol bol umiestnený katapult a krížnik niesol tri prieskumné hydroplány [[Arado Ar 196A]].

Admiral Hipper bol vybavený radarovým systémom FuMo 27, v priebehopriebehu vojny bol doplnený radar FuMo 24/25 a na konci vojny možno aj FuMo 81.

Ťažký krížnik Admiral Hipper bol zaradený do služby v apríli 1939, ale do konca roka prebiehali dôkladné testy. Potom sa vydal k trase spojeneckých konvojov smerujúcich do Škandinávie. V marci 1940 sa zapojil do Operácie Wesserbüng -– obsadzovania Dánska a Nórska. 8. apríla sa pri ostreľovaní Trondheimu doslova zrazil s britským torpédoborcom HMS Glowworm. Lode do seba kuriózne narazili. Hipper vyviazol so 40-metrovou dierou na prove, zatiaľ čo Glowworm sa potopil s väčšinou posádky. Deň na to vplával Hipper do Trondheimsfjordu a pristál v trondheimskom prístave v čom mu mizerne strieľajúce pobrežné batérie nezabránili. Invázne jednotky potom mesto obsadili. Po úspešnej akcii sa Hipper vrátil do Wilhelmshavenu, kde bol opravovaný do mája. V júni 1940 sa loď účastnilazúčastnila operácie Juno, pri ktorej Hipper posilnil nemeckú prítomnosť v Hastaade a potom sa pripojil k bitevnýmbojovým lodiam Scharnhorst a Gneisenau. Behom operácie Hipper potopil dve obchodné a jednu transportnú loď. 27.novembra 1940 zaútočil na konvoj, ktorí sprevádzal ťažkí krížnik HMS Berwick. Pri prestrelke zasiahol Hipper Berwicka štyri krát a poškodil jednu obchodnú loď. V Breste zakotvil 27.decembra 1940.

Pri ďalšom výpade na Atlantik, ktorí Hipper podnikal medzi 1. a 14. februárom sa mu pošťastilo. 12.februára 1941 narazil na nechránený konvoj SLS-64. Potopil sedem z devetnástichdevätnástich lodí. Zvyšných dvanásť lodí zrušilo formáciu a vďaka zlému počasiu a faktu, že krížníkukrížniku sa dramaticky stenšilistenčili zásoby munície. A tak za jeden deň Hipper potopil sedem lodí s celkovým výtlakom 32 800 ton. Potom sa vrátil do Nemecka k opätovnému vystrojeniu. Do Kielu dorazil 28. marca 1941. Loď bola na novo vystrojená a tiež sa podrobila úprave palivových nádrží, ktoré mali zvýšiť jeho akční rádius.

Úpravy trvali dlho a loď sa do akcie vrátila až 21. marca 1942. Jeho úlohou bolo napadať arktické konvoje do ZSSR. V júli zaútočil na konvoj PQ17. V septembri kládol Admiral Hipper míny pri ostrove Novaja Zemlija. V decembri 1942 podnikol spolu s ťažkým krížnikom Lützow a šiestimi torpédoborcami útok na konvoj JW51B. 31.decembra sa stretli so šiestimi britskými loďami, ktoré konvoj chránili, vypukla bitka v Barentsovom mori. V bitke Hipper potopil britskú mínolovku a torpédoborec Bramble. Briti však útok odrazili a dokonca potopili jeden nemecký torpédoborec. Hipper bol vážne poškodený britskými krížnikmi Sheffield a Jamaica, čo sa mu stalo osudným. Predná kotolňa bola úplne zničená nehovoriac o ďalších ťažkých zásahoch. Hipper po tejto bitke nebol už nikdy úplne opravený. Stiahol sa do nemeckého Kaafjordu k čiastočným opravám, a potom do Kielu, kde dorazil 7.februára 1943 a odtiaľ do Wilhelmshavenu, kam dorazil 28.februára. Neúspech operácie rozzúril Hitlera, ktorí prehlásil, že veľké vojnové lode sú na nič a preto bol Hipper vyradený zo služby a nebolo možné ho opraviť. Neskôr však padlo rozhodnutie loď opraviť a opravy prebiehaly od 18.októbra 1943 do 30.apríla 1944. Ani potom však krížnik nebol plne funkčný a kotolňa č.3 bola definitívne vyradená.

Admiral hipperHipper potom slúžil ako jedna z tréningových lodí a do boja sa už nikdy nedostal. Roku 1944 bolo rozhodnuté opraviť zostávajúce poškodenia v lodeniciach v Gdyni, kde dorazil 1. januára 1945. Kvôli pistupupostupu [[Červenej armáda|Červenej armády]] sa vrátil späť do Kielu. Tam bol 3.apríla ťažko poškodený pri spojeneckom bombardovaní a 3. mája v Kieli vyhodený do vzduchu. Roku 1946 bol vrak vyzdvihnutý a odtiahnutý do Heikendorfskej zátoky pri Kieli, kde bol v rokoch 1948-1949 zlikvidovaný.