Admiral Hipper (ťažký krížnik): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
wikilinky a štylistika
Riadok 43:
 
== Konštrukcia ==
{{wikify}}
Aj keď pri triede Deutschland boli s úspechom použité dieselové motory, pri konštrukcii krížnikov triedy Admiral Hipper sa konštruktéri vrátili späť ku vtedy konvenčnému turbínovému pohonu. Hnacie systémy sa u jednotlivých jednotkách tejto tiedy líšili. Admiral Hipper bol vybavený dvanástimi kotlami Lamont a tromi turbínami Blohm und Voss s celkovým výkonom 133 631 konských síl (99 650 kW). Išlo o vysokotlakové kotle, ktoré boli náročné na obsluhu, takže bola potrebná početná a výborne vycvičená posádka. Maximálna plavebná rýchlosť lode bola 32 – 32,5 uzla.
 
Aj keď pri triede [[Deutschland (trieda lodí)|Deutschland]] boli s úspechom použité [[Dieselový motor|dieselové motory]], pri konštrukcii krížnikov triedy Admiral Hipper sa konštruktéri vrátili späť ku vtedy konvenčnému [[Turbína|turbínovému]] pohonu. Hnacie systémy sa u jednotlivých jednotkách tejto tiedytriedy líšili. Admiral Hipper bol vybavený dvanástimi kotlami [[Lamont]] a tromi turbínami [[Blohm und Voss]] s celkovým výkonom 133 631 [[konská sila|konských síl]] (99 650 kW). Išlo o vysokotlakové [[kotol (zariadenie)|kotle]], ktoré boli náročné na obsluhu, takže bola potrebná početná a výborne vycvičená posádka. Maximálna plavebná rýchlosť lode bola 32 – 32,5 uzla.
Pancierovanie lode na boku sa pohybovalo v rozmedzí 70 – 80 mm, na prove a korme sa zužoval na 30 – 50 mm. Pancierovanie paluby pozostávalo z dvoch pásov panciera: prvý hrubý 12 – 20 mm a druhý hrubý 20 – 50 mm. Pancierovani veží hlavnej výzbroje bolo 70 – 105 mm, berbety a veliteľská veža 50 – 150 mm.
 
[[Pancierovanie]] lode na boku sa pohybovalo v rozmedzí 70 – 80 mm, na [[prova|prove]] a [[korma|korme]] sa zužoval na 30 – 50 mm. Pancierovanie paluby pozostávalo z dvoch pásov panciera: prvý hrubý 12 – 20 mm a druhý hrubý 20 – 50 mm. PancierovaniPancierovanie veží hlavnej výzbroje bolo 70 – 105 mm, [[barbeta|berbety]] a veliteľská veža 50 – 150 mm.
 
== Výzbroj ==
Hlavnú výzbroj tvorilo osem kanónov[[kanón]]ov kalibru 203 mm, ktoré vyrobila slávna nemecká oceliarska firma [[Krupp]]. Kanóny boli uloženýchuložené po dvoch v štyroch vežiach. Tieto kanóny sa vyznačovali tým, žeBoli to boli jediné nemecké kanóny kalibru 203 mm a boli určené práve pre triedu ťažkých krížnikov Hipper. Hlavne mali 64 drážok a boli dlhé 11,5 m a vážili 20,7 t. Kadencia týchto kanónov bola 5 rán za minútu a nabíjali sa hydraulicky. Používali sa protipancierové projektily a zápalné [[Delostrelecký granát|granáty]] o hmotnosti 122 kg s účinným dostrelom 33,5 km. Námer hlavní sa pohyboval od -9° až +37°. Odmer veží bol cca 145° pri rýchlosti otáčania 6°-8° za sekundu. Odskok dela pri paľbe bol 62,5 cm.
 
Sekundárnu výzbroj tvorilo dvanásť diel kalibru 105 mm uložených po dvoch v šiestich vežiach (tri na každom boku). Tieto kanóny boli význačné tým, že boli štandardnou výzbrojou na všetkých veľkých nemeckých lodiach. Nevýhodou bolo, že boli tietoinštalované vežev čiastočne otvorenéotvorených vežiach a teda nie úplne vodotesné, aslabinou bola aj ich pomerne poruchová elektro-hydraulika pomerne poruchová. Delá mali dostrel pri námere 45° dostrel 17,7 km. Pri ostreľovaní lietajúcich cieľov pri námere 80° 12,5 km. Rozsah námeru bol od -8° do +80° a rozsah otáčania teoreticky celých 360° (čo samozrejme nebolo možné). Do týchto del sa nabíjali protipancierové projektily a zápalné fragmentačné granáty s hmotnosťou 15,8 kg. Kadencia sa pohybovala okolo 17 rán za minútu.
 
Protilietadlovú výzbroj tvorilo šesť dvojhlavňových kompletov kalibru 37 mm a osem jednotlivých kanónov kalibru 20 mm. Admiral Hipper niesol aj štyri dvojhlavňové torpédomety[[torpédomet]]y kalibru 533 mm. Uprostred trupu bol bol umiestnený katapult a krížnik niesol tri prieskumné hydroplány [[Arado Ar 196A]].
 
Admiral Hipper bol vybavený radarovým[[radar]]ovým systémom FuMo 27, v priebehu vojny bol doplnený radar FuMo 24/25 a na konci vojny možno aj FuMo 81.
 
== Služba ==
 
Ťažký krížnik Admiral Hipper bol zaradený do služby v apríli 1939, ale do konca roka prebiehali dôkladné testy. Potom sa vydal k trase spojeneckých konvojov[[konvoj]]ov smerujúcich do [[Škandinávia|Škandinávie]]. V marci 1940 sa zapojil do Operácie[[operácia Wesserbüng|operácie Wesserbüng]] – obsadzovania [[Dánsko|Dánska]] a [[Nórsko|Nórska]]. 8. apríla sa pri ostreľovaní Trondheimu[[Trondheim]]u doslova zrazil s britským torpédoborcom [[HMS Glowworm]]. Lode do seba kuriózne narazili. Hipper vyviazol so 40-metrovou dierou na prove, zatiaľ čo Glowworm sa potopil spolu s väčšinou posádky. Deň na to vplával Hipper do Trondheimsfjordu[[Trondheimsfjord]]u a pristál v trondheimskom prístave v čom mu mizerne strieľajúce pobrežné [[batéria (delostrelectvo)|batérie]] nezabránili. Invázne jednotky potom mesto obsadili. Po úspešnej akcii sa Hipper vrátil do Wilhelmshavenu, kde bol opravovaný do mája. V júni 1940 sa loď zúčastnila [[operácia Juno|operácie Juno]], pri ktorej Hipper posilnil nemeckú prítomnosť v Hastaade[[Hastaad]]e a potom sa pripojil k bojovým lodiam [[Scharnhorst (bojová loď)|Scharnhorst]] a [[Gneisenau (bojová loď)|Gneisenau]]. BehomPočas operácie Hipper potopil dve obchodné a jednu transportnú loď. 27. novembra 1940 zaútočil na konvoj, ktorí sprevádzal ťažkí krížnik [[HMS Berwick]]. Pri prestrelke zasiahol Hipper Berwicka štyri krát a poškodil jednu obchodnú loď. V Breste[[Brest]]e zakotvil 27. decembra 1940.
 
Pri ďalšom výpade nado [[Atlantik]]u, ktoríktorý Hipper podnikalpodnikol medzi 1. a 14. februárom sa mu pošťastilo. 12. februára 1941 narazil na nechránený konvoj [[SLS-64]]. PotopilPri útoku potopil sedem z devätnástich lodí. Zvyšných dvanásť lodí zrušiloopustilo formáciu a vďaka zlému počasiu a faktu, že krížniku sa dramaticky stenčili zásoby munície. Asa takim zapodarilo jedenuniknúť. deňObeťou HipperHipperovho potopilútoku bolo teda sedem lodí s celkovým výtlakom 32 800 ton. PotomLoď sa vrátilnásledne vrátila do Nemecka, kkde sa podrobila opätovnémumenším vystrojeniuúpravám. Do Kielu[[Kiel]]u dorazil 28. marca 1941. Loď bola na novo vystrojená a tiež sa podrobila úprave palivových nádrží, ktoré mali zvýšiť jeho akční[[akčný rádius]].
 
Úpravy trvali dlho a loď sa do akcie vrátila až 21. marca 1942. Jeho úlohou bolo napadať arktické [[arktické konvoje počas druhej svetovej vojny|konvoje do ZSSR]]. V júli zaútočil na konvoj PQ17[[PQ-17]]. V septembri kládol Admiral Hipper míny pri ostrove Novaja[[Nová ZemlijaZem]]. V decembri 1942 podnikol spolu s ťažkým krížnikom [[Lützow (ťažký krížnik)|Lützow]] a šiestimi torpédoborcami útok na konvoj JW51B. 31. decembra sa stretli so šiestimi britskými loďami, ktoré konvoj chránili, vypukla [[bitka v Barentsovom mori|bitka v Barentsovom mori]]. V bitke Hipper potopil britskú mínolovku a torpédoborec [[HMS Bramble]]. Briti však útok odrazili a dokonca potopili jeden nemecký torpédoborec. Hipper bol vážne poškodený britskými krížnikmi [[HMS Sheffield]] a [[HMS Jamaica]], čo sa mu stalo osudným. Predná [[kotolňa]] bola úplne zničená nehovoriac o ďalších ťažkých zásahoch. Hipper po tejto bitke nebol už nikdy úplne opravený. Stiahol sa do nemeckého Kaafjordu[[Kaafjord]]u k čiastočným opravám, a potom do Kielu, kde dorazil 7. februára 1943 a odtiaľ do Wilhelmshavenu[[Wilhelmshaven]]u, kam dorazil 28. februára. Neúspech operácie rozzúril Hitlera[[Hitler]]a, ktoríktorý prehlásil, že veľké vojnové lode sú na nič a preto bol Hipper vyradený zo služby a nebolo možné ho opraviť. Neskôr však padlo rozhodnutie loď opraviť a opravy prebiehalyprebiehali od 18. októbra 1943 do 30. apríla 1944. Ani potom však krížnik nebol plne funkčný a kotolňa č. 3 bola definitívne vyradená.
 
Admiral Hipper potom slúžil ako jedna z tréningovýchcvičných lodí a do boja sa už nikdy nedostal. Roku 1944 bolo rozhodnuté opraviť zostávajúce poškodenia v lodeniciach v [[Gdyňa|Gdyni]], kde dorazil 1. januára 1945. Kvôli postupu [[ČervenejČervená armáda|Červenej armády]] sa vrátil späť do Kielu. Tam bol 3. apríla ťažko poškodený pri spojeneckom bombardovaní a 3. mája v Kieli vyhodený do vzduchu. Roku 1946 bol vrak vyzdvihnutý a odtiahnutý do Heikendorfskej zátoky pri Kieli, kde bol v rokoch 1948-1949 zlikvidovaný.
 
== Externé odkazy ==