Piazza San Pietro: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: rm:Plazza da s. Peder |
Úprava článku |
||
Riadok 1:
{{Geo|41_54_8_N_12_27_23_E_region:VA|41° 54′ 08″ s.š., 12° 27′ 23″ v.d.}}
[[
'''Námestie svätého Petra'''
Námestie tvoriace dominantný priestor tohto mestského štátu je dielom významného architekta, sochára a maliara [[Taliansko|talianskeho]] [[baroko|baroka]] [[Gian Lorenzo Bernini|Gian Lorenza Berniniho]].
== História vzniku ==
Vedľa obelisku sa na námestí nachádzajú aj fontány od [[Carlo Maderno|Carla Maderna]].▼
Stavbu skúsenému architektovi zadal v roku 1656 pápež [[Alexander VII.]] Cieľom bolo pretvorenie jestvujúceho, architektonicky nevyhovujúceho priestranstva novým námestím, ktoré by dalo tomuto priestoru dôstojnú formu. Existovala tu stavba [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]], ktorej hmotu a pohľadové dispozície musel Bernini rešpektovať a zakomponovať do svojich plánov. Odhliadnuc od toho však priestranstvo, ktoré okrem jednej fontány a egyptského obelisku, vztýčeného v roku 1586, neobsahovalo žiadne ozdoby, poskytovalo architektovi netušené možnosti realizácie.
== Pozri aj ==▼
* [[Vatikán]]▼
Výsledkom Berniniho prác, dokončených v roku 1667, je unikátny a monumentálny priestor, tvorený po oboch stranách známou elipsovitou kolonádou, radiacou sa k najvydarenejším architektonickým dielam na svete.
* [[Bazilika svätého Petra]]▼
== Vzhľad námestia ==
[[Obrázok:St Peters Basilica 2.JPG|left|thumb|230px|Najpôsobivejší prístup na námestie je ulicou Via della Conciliazione]]Koncepcia Námestia svätého Petra, ktoré je vlastne tvorené spojením dvoch menších námestí - elipsovitého ''Piazza Obliqua'' a menšieho lichobežníkového ''Piazza Retta'', je jednoduchá a originálna zároveň: obrovská elipsa, či skôr mierne stlačený kruh, zložený z dvoch polkruhov, vzdialených naprieč dvestoštyridsať metrov, je z oboch strán obklopený stĺporadím nesúcich mohutné trámovie. Stĺporadie, slávna Berniniho kolonáda, pozostáva z dvestoosemdesiatich ôsmich [[Dórsky sloh|dórskych]] stĺpov, každý s výškou pätnásť metrov, rozostavených v štyroch radoch (po tridsiatich šiestich stĺpoch), a osemdesiatich ôsmich pilastrov. Na rímse stĺporadia širokej sedemnásť metrov je umiestnených stoštyridsať travertínových sôch svätcov, diela významných umelcov talianskeho a francúzskeho [[Baroko|baroka]] (napr. [[Lazzaro Morelli]], [[Giovanni Maria de Rossi]], [[Lorenzo Ottoni]], [[Jean-Baptiste Theodon]] a ďalší).
Výsledný vzhľad kolonády má okrem architektonického i duchovný rozmer: Bernini sám prirovnával kolonádu k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“. Berniniho riešenie našlo ohlas v mnohých európskych krajinách.
Bernini pôvodne plánoval uzavrieť námestie monumentálnym súborom stĺpov, ktorý by bol symetrický k priečeliu baziliky a tvoril by vstup na námestie. Perspektíva tohto dotvoreného námestia sa zachovala iba na medailách a kresbách. Bol to zrejme jediný Berniniho projekt, ktorý sa vo veľkolepom architektonickom komplexe Vatikánu nezrealizoval.
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = center
| smer = horizontálny
| hlavička = Architektonické skvosty námestia
| šírka = 140
| obrázok1 = Watykan Bazylika sw Piotra.JPG
| obrázok2 = Vatican.JPG
| popis2 = Berniniho kolonáda
| obrázok3 = Bernini fountain.JPG
| popis3 = Berniniho fontána (ľavá) je kópiou symetricky stojacej fontány od [[Carlo Maderno|Carla Madernu]]
| obrázok4 = Watykan kolumnada Berniniego detal attyki.JPG
| popis4 = Na atike kolonády sa nachádza celkom šesť erbov pápeža [[Alexander VII.|Alexandra VII.]]
}}
Červený [[Porfýr|porfýrový]] kameň v severozápadnej časti námestia označuje miesto, kde bol 13. mája 1981 spáchaný atentát na pápeža [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]]
=== Via della Conciliazione ===
Najpôsobivejší a najviac využívaný prístup na námestie vedie ulicou Via cella Conciliazione (Ulica zmierenia). Jej dnešná podoba je výsledkom prestavby v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Podpísanie [[Lateránske zmluvy|Lateránskych zmlúv]] vo februári 1929 bolo akýmsi „aktom zmierenia“ medzi [[Taliansko|Talianskom]] a [[Svätá stolica|Svätou stolicou]] čo našlo odozvu i v názve tejto ulice. Symbolicky možno tiež názov ulice chápať aj z jej geografickej polohy; ide o hlavnú cestnú spojnicu medzi oboma suverénnymi štátmi.
V roku 1936 sa podľa plánov architektov [[Marcello Piacentini|Marcella Piacentiniho]] a [[Attilio Spaccarelli|Attilia Spaccarelliho]] pristúpilo k rozsiahlej demolácii tu existujúcich budov. Vznik ulice okrem toho úzko súvisel s projektom rozsiahleho plánu prestavby historických centier talianskych miest podľa predstáv vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]].
Architektúru Via della Conciliazione dotvára viacero významných stavieb - [[Karmelitáni|karmelitánsky]] kostol [[Kostol Santa Maria in Traspontina|Santa Maria in Traspontina]], Palazzo dei Penitenzieri, Palazzo Serristori, Palazzo Giraud Torlonia a ďalšie.
=== Egyptský obelisk ===
[[Obrázok:Vatican Piazza San Pietro Obelisk slim.jpg|right|thumb|160px|Obelisk v strede námestia postavili na príkaz pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]] v roku 1586]]Uprostred námestia sa týči monolitický egyptský obelisk (bez hieroglyfov) z červeného granitu vysoký 25,5 metrov (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje stavba výšku štyridsaťjeden metrov) a s hmotnosťou 331 ton. Obelisk z 13. storočia pred Kr. dal z [[Heliopolis|Heliopolu]] do Ríma previezť cisár [[Caligula]] v roku 37 a umiestnil ho uprostred rímskeho [[Nerov circus|cirku]], ktorého dokončenie však prebehlo za vlády neskoršieho cisára [[Nero|Nera]] a preto dostal jeho meno.
Obelisk v Nerovom cirku stál až do roku 1586, kedy ho na príkaz pápeža [[Sixtus V.|Sixta V.]] na terajšom mieste vztýčili na základe návrhu architekta [[Domenico Fontana|Domenica Fontanu]]. Pôvodnú polohu obelisku dokladá v zemi zapustená kamenná štvorcová tabuľa na tzv. Dvorci rímskych prvomučeníkov neďaleko ľavej časti chrámového priečelia smerom k [[Vatikánske záhrady|Vatikánskym záhradám]]. Premiestnenie obelisku predstavovalo na svoju dobu veľký technický problém a iba prípravy na jeho presun trvali šesť mesiacov (samotné práce na presune a vztýčení trvali ďalšie štyri mesiace).
Kým obelisk stál na svojom pôvodnom mieste, bola na jeho vrchole umiestnená medená pozlátená guľa (dnes umiestnená v [[Kapitolské múzeá|Kapitolských múzeách]]; počas celého stredoveku sa verilo, že guľa obsahuje popol z hrobu [[Gaius Iulius Caesar|Gaia Iulia Caesara]]). Pri vztýčení na terajšom mieste naň umiestnili kríž s hviezdou a troma kopčekmi, predstavujúcimi trojrozmerné prevedenie pápežského erbu Sixta V. Obelisk je v súčasnosti zasvätený Božiemu Majestátu.
[[Obrázok: Piazza San Pietro2010 01.jpg|left|thumb|160px|Socha sv. Petra je dielom benátskeho umelca [[Giuseppe de Fabris|Giuseppe de Fabrisa]] z roku 1840]]Z historického hľadiska je zaujímavý piedestál pod obeliskom. Obsahuje totiž historické i biblické nápisy; napr. na východnej strane ECCE CRVX DOMINI FVGITE PARTES A DVERSAE VICIT LEO DETRIBVIVDA (''Hľa kríž Pánov. Utekajte nepriatelia, víťazí Lev z kmeňa Júdovho''), na južnej a severnej strane je zvečnené meno Sixta V. s rokom vztýčenia, západná strana obsahuje oslavný kristologický nápis.
▲
Západným ohraničením námestia je voľné priestranstvo lichobežníkového tvaru pred bazilikou. Jedinými umeleckými doplnkami tohto priestoru sú dve, vyše päť metrov vysoké sochy svätcov, stojace na podstavcoch vysokých 4,9 metra – vľavo [[Peter (apoštol)|sv. Petra]] a vpravo [[Apoštol Pavol|sv. Pavla]]. Sochy, ktorých objednávateľom bol pápež [[Gregor XVI.]], nahradili v roku 1847 na príkaz Gregorovho nástupcu [[Pius IX.|Pia IX.]] pôvodné sochy oboch svätcov. Svätý Peter (autor [[Giuseppe de Fabris]], 1840) drží v pravej ruke dvojicu kľúčov – symbol moci, ktorú mu udelil Kristus, v ľavej zviera zvitok so slovami: „ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM“ – ''„A tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva“'' (Mt 16,19). Vpravo stojaca socha apoštola Pavla je dielom talianskeho sochára [[Adamo Tadolini|Adama Tadoliniho]] z roku 1838. V pravej ruke drží vztýčený meč (dĺžka 2,8 metra), v ľavej zvitok s [[Hebrejčina|hebrejským]] textom svojho listu Filipanom '' „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ '' (Fil 4,13). Obe sochy boli pôvodne určené pre [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|Baziliku svätého Pavla za hradbami]].
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Piazza San Pietro}}▼
* B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
* J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7
* M. Collins, ''Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta'', Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4
* J. Haľko, ''Tam, kde zomrel Peter'', Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-9005-39-7-1
* [http://www.pustimer-farnost.cz/2011/petra.pdf]
[[Kategória:Vatikán]]
[[Kategória:Námestia v Ríme]]
[[Kategória:Gian Lorenzo Bernini]]
[[ar:ساحة القديس بطرس]]
[[bg:Свети Петър (площад)]]
[[ca:Plaça de Sant Pere]]
Řádek 30 ⟶ 86:
[[de:Petersplatz]]
[[en:Saint Peter's Square]]
[[es:Plaza de San Pedro]]
[[et:Püha Peetruse väljak]]
Řádek 40 ⟶ 95:
[[it:Piazza San Pietro]]
[[ja:サン・ピエトロ広場]]
[[ko:성 베드로 광장]]
[[mk:Плоштад Свети Петар]]
Řádek 47 ⟶ 101:
[[pl:Plac Świętego Piotra]]
[[pt:Praça de São Pedro]]
[[ru:Площадь Святого Петра]]
[[sv:Petersplatsen]]
[[uk:Площа Святого Петра]]
[[vi:Quảng trường Thánh Phêrô]]
|