Verzia z 10:52, 28. apríl 2011 upraviť WikitanvirBot (diskusia \| príspevky) Boti 36 676 editací d r2.7.1) (robot Pridal: rm:Plazza da s. Peder ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:48, 21. august 2011 upraviť vrátiť Lure (diskusia \| príspevky) 2 343 editací Úprava článku Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Geo\|41_54_8_N_12_27_23_E_region:VA\|41° 54′ 08″ s.š., 12° 27′ 23″ v.d.}} [[~~Súbor~~Obrázok:Piazza S.San Pietro, Citta del Vaticano.jpg\|thumb\|~~270px~~300px\|Námestie svätého Petra je považované za najkrajšie na svete. Pohľad z kupoly [[Bazilika svätého Petra\|svätopeterskej baziliky]]]] '''Námestie svätého Petra''', ({{Vv jazyku\|ita\|''Piazza San Pietro''}}) je ~~hlavné~~centrálne [[Vatikán\|vatikánske]]~~ske~~ [[námestie]] ležiace pred [[Bazilika svätého Petra\|~~bazilikou~~Bazilikou svätého Petra]]. Námestie tvoriace dominantný priestor tohto mestského štátu je dielom významného architekta, sochára a maliara [[Taliansko\|talianskeho]] [[baroko\|baroka]] [[Gian Lorenzo Bernini\|Gian Lorenza Berniniho]]. Bolo vytvorené talianskym [[architekt]]om [[Gian Lorenzo Bernini\|G. L. Berninim]] v období od [[1656]] do [[1667]], na príkaz pápeža [[Alexander VII.\|Alexandra VII.]]. Námestie má kapacitu približne 400 000 ľudí a v jeho strede sa týči egyptský [[obelisk]] z červeného [[granit]]u vysoký 25,5 metrov a vážiaci 331 [[tona\|ton]]. Obelisk z [[13. storočie pred Kr.\|13. storočia pred Kr.]] do Ríma premiestnil [[Caligula]] v roku [[37]]. Na jeho súčasné miesto ho premiestnil inžinier-architekt [[Domenico Fontana]] na príkaz pápeža [[Sixtus V.\|Sixta V.]] == História vzniku == Vedľa obelisku sa na námestí nachádzajú aj fontány od [[Carlo Maderno\|Carla Maderna]].▼ Stavbu skúsenému architektovi zadal v roku 1656 pápež [[Alexander VII.]] Cieľom bolo pretvorenie jestvujúceho, architektonicky nevyhovujúceho priestranstva novým námestím, ktoré by dalo tomuto priestoru dôstojnú formu. Existovala tu stavba [[Bazilika svätého Petra\|svätopeterskej baziliky]], ktorej hmotu a pohľadové dispozície musel Bernini rešpektovať a zakomponovať do svojich plánov. Odhliadnuc od toho však priestranstvo, ktoré okrem jednej fontány a egyptského obelisku, vztýčeného v roku 1586, neobsahovalo žiadne ozdoby, poskytovalo architektovi netušené možnosti realizácie. == Pozri aj ==▼ * [[Vatikán]]▼ Výsledkom Berniniho prác, dokončených v roku 1667, je unikátny a monumentálny priestor, tvorený po oboch stranách známou elipsovitou kolonádou, radiacou sa k najvydarenejším architektonickým dielam na svete. * [[Bazilika svätého Petra]]▼ == Vzhľad námestia == [[Obrázok:St Peters Basilica 2.JPG\|left\|thumb\|230px\|Najpôsobivejší prístup na námestie je ulicou Via della Conciliazione]]Koncepcia Námestia svätého Petra, ktoré je vlastne tvorené spojením dvoch menších námestí - elipsovitého ''Piazza Obliqua'' a menšieho lichobežníkového ''Piazza Retta'', je jednoduchá a originálna zároveň: obrovská elipsa, či skôr mierne stlačený kruh, zložený z dvoch polkruhov, vzdialených naprieč dvestoštyridsať metrov, je z oboch strán obklopený stĺporadím nesúcich mohutné trámovie. Stĺporadie, slávna Berniniho kolonáda, pozostáva z dvestoosemdesiatich ôsmich [[Dórsky sloh\|dórskych]] stĺpov, každý s výškou pätnásť metrov, rozostavených v štyroch radoch (po tridsiatich šiestich stĺpoch), a osemdesiatich ôsmich pilastrov. Na rímse stĺporadia širokej sedemnásť metrov je umiestnených stoštyridsať travertínových sôch svätcov, diela významných umelcov talianskeho a francúzskeho [[Baroko\|baroka]] (napr. [[Lazzaro Morelli]], [[Giovanni Maria de Rossi]], [[Lorenzo Ottoni]], [[Jean-Baptiste Theodon]] a ďalší). Výsledný vzhľad kolonády má okrem architektonického i duchovný rozmer: Bernini sám prirovnával kolonádu k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“. Berniniho riešenie našlo ohlas v mnohých európskych krajinách. Bernini pôvodne plánoval uzavrieť námestie monumentálnym súborom stĺpov, ktorý by bol symetrický k priečeliu baziliky a tvoril by vstup na námestie. Perspektíva tohto dotvoreného námestia sa zachovala iba na medailách a kresbách. Bol to zrejme jediný Berniniho projekt, ktorý sa vo veľkolepom architektonickom komplexe Vatikánu nezrealizoval. {{Viaceré obrázky \| zarovnanie = center \| smer = horizontálny \| hlavička = Architektonické skvosty námestia \| šírka = 140 \| obrázok1 = Watykan Bazylika sw Piotra.JPG ▲* \| popis1 = [[Bazilika svätého Petra]] \| obrázok2 = Vatican.JPG \| popis2 = Berniniho kolonáda \| obrázok3 = Bernini fountain.JPG \| popis3 = Berniniho fontána (ľavá) je kópiou symetricky stojacej fontány od [[Carlo Maderno\|Carla Madernu]] \| obrázok4 = Watykan kolumnada Berniniego detal attyki.JPG \| popis4 = Na atike kolonády sa nachádza celkom šesť erbov pápeža [[Alexander VII.\|Alexandra VII.]] }} Červený [[Porfýr\|porfýrový]] kameň v severozápadnej časti námestia označuje miesto, kde bol 13. mája 1981 spáchaný atentát na pápeža [[Ján Pavol II.\|Jána Pavla II.]] === Via della Conciliazione === Najpôsobivejší a najviac využívaný prístup na námestie vedie ulicou Via cella Conciliazione (Ulica zmierenia). Jej dnešná podoba je výsledkom prestavby v tridsiatych rokoch 20. storočia. Podpísanie [[Lateránske zmluvy\|Lateránskych zmlúv]] vo februári 1929 bolo akýmsi „aktom zmierenia“ medzi [[Taliansko\|Talianskom]] a [[Svätá stolica\|Svätou stolicou]] čo našlo odozvu i v názve tejto ulice. Symbolicky možno tiež názov ulice chápať aj z jej geografickej polohy; ide o hlavnú cestnú spojnicu medzi oboma suverénnymi štátmi. V roku 1936 sa podľa plánov architektov [[Marcello Piacentini\|Marcella Piacentiniho]] a [[Attilio Spaccarelli\|Attilia Spaccarelliho]] pristúpilo k rozsiahlej demolácii tu existujúcich budov. Vznik ulice okrem toho úzko súvisel s projektom rozsiahleho plánu prestavby historických centier talianskych miest podľa predstáv vodcu [[Benito Mussolini\|Benita Mussoliniho]]. Architektúru Via della Conciliazione dotvára viacero významných stavieb - [[Karmelitáni\|karmelitánsky]] kostol [[Kostol Santa Maria in Traspontina\|Santa Maria in Traspontina]], Palazzo dei Penitenzieri, Palazzo Serristori, Palazzo Giraud Torlonia a ďalšie. === Egyptský obelisk === [[Obrázok:Vatican Piazza San Pietro Obelisk slim.jpg\|right\|thumb\|160px\|Obelisk v strede námestia postavili na príkaz pápeža [[Sixtus V.\|Sixta V.]] v roku 1586]]Uprostred námestia sa týči monolitický egyptský obelisk (bez hieroglyfov) z červeného granitu vysoký 25,5 metrov (s podstavcom a krížom na vrchole dosahuje stavba výšku štyridsaťjeden metrov) a s hmotnosťou 331 ton. Obelisk z 13. storočia pred Kr. dal z [[Heliopolis\|Heliopolu]] do Ríma previezť cisár [[Caligula]] v roku 37 a umiestnil ho uprostred rímskeho [[Nerov circus\|cirku]], ktorého dokončenie však prebehlo za vlády neskoršieho cisára [[Nero\|Nera]] a preto dostal jeho meno. Obelisk v Nerovom cirku stál až do roku 1586, kedy ho na príkaz pápeža [[Sixtus V.\|Sixta V.]] na terajšom mieste vztýčili na základe návrhu architekta [[Domenico Fontana\|Domenica Fontanu]]. Pôvodnú polohu obelisku dokladá v zemi zapustená kamenná štvorcová tabuľa na tzv. Dvorci rímskych prvomučeníkov neďaleko ľavej časti chrámového priečelia smerom k [[Vatikánske záhrady\|Vatikánskym záhradám]]. Premiestnenie obelisku predstavovalo na svoju dobu veľký technický problém a iba prípravy na jeho presun trvali šesť mesiacov (samotné práce na presune a vztýčení trvali ďalšie štyri mesiace). Kým obelisk stál na svojom pôvodnom mieste, bola na jeho vrchole umiestnená medená pozlátená guľa (dnes umiestnená v [[Kapitolské múzeá\|Kapitolských múzeách]]; počas celého stredoveku sa verilo, že guľa obsahuje popol z hrobu [[Gaius Iulius Caesar\|Gaia Iulia Caesara]]). Pri vztýčení na terajšom mieste naň umiestnili kríž s hviezdou a troma kopčekmi, predstavujúcimi trojrozmerné prevedenie pápežského erbu Sixta V. Obelisk je v súčasnosti zasvätený Božiemu Majestátu. [[Obrázok: Piazza San Pietro2010 01.jpg\|left\|thumb\|160px\|Socha sv. Petra je dielom benátskeho umelca [[Giuseppe de Fabris\|Giuseppe de Fabrisa]] z roku 1840]]Z historického hľadiska je zaujímavý piedestál pod obeliskom. Obsahuje totiž historické i biblické nápisy; napr. na východnej strane ECCE CRVX DOMINI FVGITE PARTES A DVERSAE VICIT LEO DETRIBVIVDA (''Hľa kríž Pánov. Utekajte nepriatelia, víťazí Lev z kmeňa Júdovho''), na južnej a severnej strane je zvečnené meno Sixta V. s rokom vztýčenia, západná strana obsahuje oslavný kristologický nápis. ▲~~Vedľa~~Po oboch stranách obelisku sa na námestí nachádzajú ajosem metrov vysoké fontány – pravá od [[Carlo Maderno\|Carla Maderna]] z roku 1613 a ľavá od Berniniho z roku 1675. Západným ohraničením námestia je voľné priestranstvo lichobežníkového tvaru pred bazilikou. Jedinými umeleckými doplnkami tohto priestoru sú dve, vyše päť metrov vysoké sochy svätcov, stojace na podstavcoch vysokých 4,9 metra – vľavo [[Peter (apoštol)\|sv. Petra]] a vpravo [[Apoštol Pavol\|sv. Pavla]]. Sochy, ktorých objednávateľom bol pápež [[Gregor XVI.]], nahradili v roku 1847 na príkaz Gregorovho nástupcu [[Pius IX.\|Pia IX.]] pôvodné sochy oboch svätcov. Svätý Peter (autor [[Giuseppe de Fabris]], 1840) drží v pravej ruke dvojicu kľúčov – symbol moci, ktorú mu udelil Kristus, v ľavej zviera zvitok so slovami: „ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM“ – ''„A tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva“'' (Mt 16,19). Vpravo stojaca socha apoštola Pavla je dielom talianskeho sochára [[Adamo Tadolini\|Adama Tadoliniho]] z roku 1838. V pravej ruke drží vztýčený meč (dĺžka 2,8 metra), v ľavej zvitok s [[Hebrejčina\|hebrejským]] textom svojho listu Filipanom '' „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje“ '' (Fil 4,13). Obe sochy boli pôvodne určené pre [[Bazilika svätého Pavla za hradbami\|Baziliku svätého Pavla za hradbami]]. == Iné projekty == {{projekt\|commons=Piazza San Pietro}}▼ ▲{{projekt\|commons=~~Piazza~~Saint ~~San~~Peter's ~~Pietro~~Square}} ~~== Zdroj ==~~ ~~{{preklad\|cs\|Svatopetrské náměstí}}~~ ▲== ~~Pozri aj~~Zdroje == * B. Hitzen-Bohlen, ''Řím - umění a architektura'', Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7 * J. Pijoan, ''Dejiny umenia 7'', Tatran, Bratislava, 1990, ISBN 80-222-0122-7 * M. Collins, ''Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta'', Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4 * J. Haľko, ''Tam, kde zomrel Peter'', Daka, Bratislava, 1994, ISBN 80-9005-39-7-1 * [http://www.pustimer-farnost.cz/2011/petra.pdf] ▲* [[{{Vatikán]]}} ~~{{Architektonický výhonok}}~~ [[Kategória:Vatikán]] [[Kategória:Námestia v Ríme]] [[Kategória:Gian Lorenzo Bernini]] [[ar:ساحة القديس بطرس]] ~~[[be:Плошча Святога Пятра]]~~ [[bg:Свети Петър (площад)]] [[ca:Plaça de Sant Pere]] Řádek 30 ⟶ 86: [[de:Petersplatz]] [[en:Saint Peter's Square]] ~~[[eo:Placo Sankta Petro]]~~ [[es:Plaza de San Pedro]] [[et:Püha Peetruse väljak]] Řádek 40 ⟶ 95: [[it:Piazza San Pietro]] [[ja:サン・ピエトロ広場]] ~~[[ka:წმინდა პეტრეს მოედანი]]~~ [[ko:성 베드로 광장]] [[mk:Плоштад Свети Петар]] Řádek 47 ⟶ 101: [[pl:Plac Świętego Piotra]] [[pt:Praça de São Pedro]] ~~[[rm:Plazza da s. Peder]]~~ ~~[[ro:Piața Sf. Petru din Roma]]~~ [[ru:Площадь Святого Петра]] [[sv:Petersplatsen]] ~~[[tr:Aziz Petrus Meydanı]]~~ [[uk:Площа Святого Петра]] [[vi:Quảng trường Thánh Phêrô]]

Piazza San Pietro: Rozdiel medzi revíziami