Bois de Boulogne: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d kategórie
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:Lac du bois de Boulogne.JPG|250px|right|thumb|Horné jazero so sekvojami]]
 
'''Bois de Boulogne''' [buad-buloň] alebo '''BoulogneskýBoulonský les(ík)''' alebo(zriedkavo: '''Buloňský les(ík), Boulognský les(ík)''') je [[park]], ktorý sa nachádza pozdĺž západného okraja [[16. obvod (Paríž)|16. obvodu]] v [[Paríž]]i, blízko predmestia ''Boulogne-Billancourt''.
 
BoulogneskýBois lesde Boulogne má rozlohu 8,459 km², čím je menší ako [[Monsanto Park]] v [[Lisabon]]e, ale 2,5-krát väčší ako [[Central Park]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] a 3,3-krát väčší ako [[Hyde Park (Londýn)|Hyde Park]] v [[Londýn]]e.
 
V severnej časti lesa sa nachádza ''Jardin d'Acclimatation'', druh zábavného parku so zverincom a inými atrakciami.
 
== Dejiny ==
BoulogneskýBois lesde Boulogne je pozostatok dubového lesa v obci Rouvray, kde bol prvý raz spomenutý v roku [[717]] v listine mestských práv pre Compiègne. Childerich II. dal územie mocnému opátstvu Saint-Denis, ktoré založilo veľa kláštorov. Filip II. August kúpil späť hlavnú časť lesa od mníchov zo St.-Denis na vytvorenie kráľovského poľovníckeho revíru na kráľovskej pôde. V roku [[1256]] Izabela, sestra [[Ľudovít IX. (Francúzsko)|Ľudovíta IX.]], založila počas [[Storočná vojna|Storočnej vojny]] Longchamp , les sa stal obľúbeným miestečkom pre zlodejov; v rokoch [[1416]]-[[1416|17]] vojská burgundského vojvodu podpálili časť Rouvroyského lesa. Nehnuteľnosť za vlády [[Ľudovít XI.|Ľudovíta XI.]], teraz nazývaná BoulogneskýBois lesde Boulogne, bola opäť zalesnená a boli cez ňu postavené dve nové cesty.
 
[[Súbor:Jardin acclimatation DSC04371.JPG|250px|left|thumb|Interiér Jardin d'Acclimatation]]
Riadok 18:
Miesto bolo premenené na park [[Napoleon III.|Napoleonom III.]] v roku [[1852]]; v nasledujúcich rokoch bol neformálne sadovo upravený s otvorenými trávnikmi a hrabovými, bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými a brestovými lesmi a trvalými exotickými druhmi ako sú sekvoje. Vo všetkých oficiálnych alejách, s výnimkou alejí ''Allée Reine Marguerite'' a ''Allée Longchamp'', boli vytvorené serpentíny: 35 kilometrov chodníkov, 8 kilometrov cyklistických chodníkov a 29 kilometrov pretekárskej plochy. Vrchné a spodné jazerá, spojené vodopádmi, boli umelo vytvorené; vybagrovaná zemina bola použitá na tvorbu ''Butte Mortemart'' ("vŕšok Mortemart"). Medzi rokmi [[1855]] a [[1858]] bol postavený ''Hippodrome de Longchamp'' (Longchampský hipodróm) na planine rovnakého mena.
 
BoulogneskýBois lesde Boulogne bol oficiálne pripojený k mestu [[Paríž]] v roku [[1929]] a bol začlenený do [[16. obvod (Paríž)|16. obvodu]] (ako [[Bois de Vincennes|Vincenneský les]], ktorý sa však nepovažuje sa súčasť vlastného Paríža, pretože sa skladá iba z verejných pozemkov bez obyvateľov).
 
== Iné projekty ==