Peter Singer: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram
Riadok 19:
Východiskom k jeho úvahám o krutom a neetickom zaobchádzaní so zvieratami bolo niekoľko osobných zážitkov:
 
* Smrť troch zo štyroch jeho starých rodičov počas nacistickej éry: Starí rodičia z otcovej strany zomreli v plynovej komore v Chelmne a starí rodičia z matkinej strany sa dostali do koncentračného tábora v Terezíne, kde starý otec zomrel (starej mame sa podarilo prežiť). Jeho rodičom sa po obsadení Rakúska Nemcami podarilo zachrániť sa emigrovaním z Viedne do Austrálie.
 
* Silne na neho ako na chlapca zapôsobili austrálske prechádzky po brehu rieky s otcom, ktorý reagoval na počínanie si rybárov a na trápenie chytených živých rýb tým, že upozorňoval syna na krutosť tohto počínania.
 
* počas štúdií na Oxfordskej univerzite sa medzi svojimi priateľmi stretol s myšlienkami vegetariánstva. Títo ľudia upozorňovali na spôsoby, ako spoločnosť necitlivo pristupuje k zvieratám. Postupne si začal uvedomovať, že ľudia sa inak správajú k sebe navzájom a inak k zvieratám. Došiel k názoru, že je to neetické. Otázky jeho priateľov ho vyprovokovali k rozsiahlemu samoštúdiu. Dopracoval sa k názoru, že na podobné počínanie si neexistuje žiadne etické ospravedlnenie. Následne sa stal i sám vegetariánom.
 
== Kniha Oslobodenie zvierat ==
Jeho kniha ''Oslobodenie zvierat'' patrí k tým, ktoré pozitívne a zásadne ovplyvnili západnú civilizáciu.{{bez citácie}} Spochybnila jednu z dogiem, na ktorej západná kresťanská spoločnost stojí -  – to, že všetky ne-ľudské bytosti sú podriadené potrebám človeka a „pán tvorstva“ má právo s nimi podľa toho jednať.
 
Pôvodný pohľad na zvieratá ako na živé zásobárne mäsa, objekty otrockej práce a ľudského pobavenia je už i vďaka Singerovým myšlienkam vystavený čím ďalej, tým silnejšej kritike a pochybnostiam.
 
Zvieratá sú po otrokoch a ženách daľšími „slabými“, ktorí čakajú na podstatné zlepšenie svojich životných podmienok. Svoju pozornosť upäl predovšetkým na dva problémy, ktoré považuje za najväčšie -  – pokusy na zvieratách a výroba živočíšnych potravín. Singerov opis pokusných laboratórií a veľkochovov je šokujúci.
 
Singer nie je zásadným odporcom pokusov, požaduje ale ich „účinnú, zákonom stanovenú kontrolu“ a kladie prísne kritériá. Túžba po poznaní by podľa neho nemala býť tolerovaná, hneď ako začne spôsobovať bolesť.
Riadok 42:
''Dobrovoľná eutanázia'' (voluntary) znamená naplnenie explicitne a opakovane vysloveného a racionálneho priania dotyčnej osoby (tej, ktorá má byť zabitá). V niektorých prípadoch ju ťažko možno odlíšiť od asistovanej samovraždy.
 
''Mimodobrovoľná eutanázia'' (non-voluntary) označuje situácie, kedy dotyčná osoba nie je schopná dať svoj súhlas kna zabitiuzabitie, kedy sa nachádza v duševnom stave, že nemôže ani pochopiť význam rozhodovania o živote a smrti. Predpokladá sa, že osoba by volila smrť.
 
''Nedobrovoľná eutanázia'' (involuntary) označuje prípady, v ktorých je dotyčná osoba schopná vysloviť svoj súhlas ku svojmu zabitiu, ale nevyslovila ho. Buď preto, že nedostala otázku, alebo preto, že sa rozhodla ďalej žiť.
Riadok 58:
 
{{DEFAULTSORT:Singer, Peter}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1946]]
[[Kategória:Austrálski filozofi]]