Hypatia: Rozdiel medzi revíziami

'''Hypatia''' (* okolo [[370]] – † [[415]], [[Alexandria]]) bola [[Grécko|grécka]] [[filozof]]ka, dcéra matematika a astronóma Thóna z Alexandrie. Otec od detstva vštepoval dcére lásku k vedám, záujem o poznanie. Dal Hypátii skvelé vzdelanie. Hypátia slobodne vykladala diela takých známych mysliteľov minulosti ako [[Platón]] a [[Aristoteles]]. Vo filozofii, ako hovorili súčasníci, prevýšila všetkých svojich predchodcov. Legendárne znalosti, skromnosť a schopnosť verejného prejavu Hypatie rozkvitali v ére Veľkej knižnice v Alexandrii.

 

Keď dokončila svoje vzdelanie, blesk jej rozumu a talentu sa ukázal natoľko nápadný, že jej bola ponúknutá katedra filozofie. Toto postavenie jej zabezpečilo aj miesto v mestskej rade, mohla sa zúčastňovať na riadení mesta. Prvýkrát v histórii sa žena stala profesorkou. V jej tvári je úsilie ženy antiky, dosiahnuť úplnú slobodu a byť rovnocennou mužom. Vo filozofii dosiahla naplnenie a uskutočnenie tohto úsilia.

 

 

Slobodne sa stretávala so všetkými, ktorí si želali učiť sa, alebo dostať vysvetlenia ťažkých častí z Platóna a Aristotela, chýry o jej živote dávali veľa podnetov pre výmysly a predsudky. Ženy na ňu pozerali s podozrením, často ju volali mužatkou a obviňovali ju z neskromnosti. Hypátia naozaj chodila po uliciach v odeve filozofa – tak chodili do tých čias len muži. Žila slobodne a nenútene, presne tak, ako sa patrí žiť slobodnej žene. Ako rozumná žena nikdy neprekročila rámec slušného správania. Mala veľa nápadníkov, ktorých však odmietala.

{{Starovekí filozofi}}

 

[[Kategória:Úmrtia v 415|Hypatia]]

[[Kategória:Filozofi starovekého Grécka|Hypatia]]