William Martin (prírodovedec): Rozdiel medzi revíziami

Ešte keď bol Martin dieťaťom, objavil sa na pódiu ako päťročný tanečník a neskôr aj recitátor. Bolo pre neho naplánované, že sa bude v [[Halifax]]ue (v Západnom Yorkshire) učiť rysovanie od Jamesa Boltona. Medzi rokmi 1782 až 1785 bol u DerbyshirskéDerbyshirskej hereckéhereckej spoločnosti, keďkde stretol [[White Watson]]a, s ktorým začal spolupracovať pri skúmaní derbyshirských fosílií.<ref name="torrens" /> Martinova prácepráca týkajúca sa fosílií a prírodných dejín mu nakoniec zabezpečila, že bol zvolený členom [[Linného spoločnosť|Linného spoločnosti]]. Rovnako ako Watson, aj Martin bol ovplyvnený dielom derbyshirského geológa [[John Whitehurst|Johna Whitehursta]]. Ten roku 1778 publikoval ''Skúmanie pôvodného stavu a utváranie Zeme'' (''An Inquiry into the Original State and Formation of the Earth''), ktoré obsahovalo významný dodatok, týkajúci sa ''Všeobecných pozorovaní podložia v DerbyshiruDerbyshire'' (''General Observations on the Strata in Derbyshire'').<ref name="malcolm" /> Avšak bol to [[Abraham Mills]], kto Martina pred rokom 1789 previedol od [[zoológia|zoológie]] na [[paleontológia|paleontológiu]].<ref name="torrens" /> v roku 1793 Martin publikoval ''Počty a opisy skamenelín pozbieraných v DerbyshiruDerbyshire'' (''Figures and Descriptions of Petrifications Collected in Derbyshire'').

Martin pracoval s Watsonom na vytvorenievytvorení spojených spisov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

}} </ref> ale partnerstvo príliš nefungovalo, pretože Watson vyhlasoval, že jeho zásluhy nie sú dostatočne uznávané. Neskôr Martin vydal časť WatsonovyWatsonovej práce o fosíliách len pod svojím menom.<ref>{{Citácia periodika

}}</ref> V roku 1797 sa oženil s herečkou, s ktorou mal celkom šesť detí. Roku 1798 sa im narodil syn [[William Charles Linnaeus Martin]], ktorý dostal meno Linnaeus (Linné) vďaka MartinovejMartinovmu záujmu o klasifikáciiklasifikáciu živých tvorov a ktorý potom, čo sa v dospelosti stal pracovníkom Zoologickej spoločnosti v Londýne, vydal obrovské množstvo kníh a článkov o prírodných dejinách.

Martin pracoval ako učiteľ v BurtonuBurtone nad TrentemTrentom, BuxtonuBuxtone a nakoniec, od roku 1805, na gymnáziu v MacclesfielduMacclesfielde.<ref name="torrens" /> Jeho záujem o prírodu sa však neznižoval. Poslal [[James Sowerby|Jamesovi Sowerbymu]] artefakty, aby vytvoril ich ilustrácie.<ref name="torrens" />

Do roku 1809 sa Martin čiastočne venoval aj vidieckemu herectvu a vlastnil štvrtkovýštvrtinový podiel v Buxtonskom divadle. V roku 1809 vydal ''Petrifacta Derbiensia'', ktoré venoval Sirovi [[Joseph Banks|Josephovi Banksovi]]. Toto dielo obsahuje ilustrácie, ktoré Martinovi pomohli popísať fosílie a vápenec z obdobia [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]], ktoré v Derbyshire študoval. Neistá však bola identifikácia niektorých fosílií. Napríklad koral z radu Rugosa je tu opísaný ako úlomok z doteraz neobjaveného [[bambus]]u.<ref>{{Citácia knihy

''Petrifacta Derbiensia'' obsahujú aj záznam fosílie, ktorú Martin považoval za typ narovnanénarovnanej [[Nautilus (rod hlavonožcov)|lodienky]]. V knihe opisoval, ako si Watsonov strýko a niektorí pracovníci z [[mramor]]ového lomu mysleli, že ide o pozostatky malého krokodílieho chvosta. On sám si však nemyslel, že by čokoľvek v jeho knihe malo byť zvyškom z krokodíla.<ref>''Petrifacta Derbiensia'', s. 33–34.</ref>

V roku 1809 Martin vydal aj knihu ''Náčrt pokusu o založení znalosti cudzorodých fosílií na vedeckých základoch'' (''Outlines of an attempt to establish a Knowledge of Extraneous Fossils on Scientific Principles''). Publikoval tak prvú vedeckú štúdiu fosílií a paleontológie v angličtine.<ref name="torrens" /> sS [[John Farey|Johnom Fareyom]] diskutoval o možnosti spojenia síl za účelom vydania geologickej mapy Derbyshiru. Jeho ochorenie mu však zabránilo v ďalšej práci. William Martin zomrel na konci mája 1810 a pochovaný bol v MacclesfielduMacclesfielde. Jeho zbierka skamenelín bola zverená manželke a deťom.<ref name="torrens" />

Martinov výskum [[ramenonožce|ramenonožcochramenonožcov]] bol ocenený v roku 1844, kedy po ňom bol pomenovaný rod nočných mor ''[[Martinia]]''. Ďalšie ocenenie prišlo o sedem rokov neskôr, kedy dostal koral, ktorého fosíliefosília bola objavená v Derbyshire, meno ''Lithostrotion martini''.<ref name="torrens" /> Martinov život a dielo sú popísané v sekcii nerastov v [[Derby Museum and Art Gallery|Derbském múzeu]].