Verzia z 13:36, 1. september 2011 upraviť ChuispastonBot (diskusia \| príspevky) Boti 18 984 editací d r2.7.1) (robot Pridal: he:אודון לכנר ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:57, 2. september 2011 upraviť vrátiť Xqbot (diskusia \| príspevky) 118 631 editací d r2.7.2) (robot Zmenil: he:אדן לכנר; kozmetické zmeny Ďalšia úprava →
Riadok 40: }}</ref> Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Študoval na reálke, v roku [[1865]] na technickej škole v [[Budín~~\|Budíne~~]]e, [[1866]] – [[1868]] v [[Berlín]]e. Začiatky jeho kariéry siahajú do [[Francúzko\|Francúzska]], kde sa v ateliéri [[Clément Parent\|C. Parenta]] venoval najmä [[reštaurátorstvo\|reštaurátorstvu]] a [[ochrana pamiatok\|ochrane pamiatok]]. == Pôsobenie == Riadok 59: Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. [[Béla Málnai]] a [[Béla Lajta]] pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt [[Vila Sipeky\|Vily Sipeky]], Budapešť (1905) a obytného domu na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnerov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou [[atika (na rímse)\|atikou]]. V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavilo na stavbe umeleckého múzea (1891 – 1896). Zameral sa hlavne na orientálne [[ľudové umenie]], ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a [[kupola~~\|kupolami~~]]mi z drahých [[šridla\|škridiel]] a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako [[Dogenov palác]] v [[Benátky\|Benátkach]], ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu. [[Geologický inštitút v Budapešti]] (1896 – 1899) a jeho fasáda pripomína maďarskú renesančnú architektúru. Tu sa po prvý krát prejavila jedinečnosť tvorby Ödöna Lechnera, a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. [[skelet (stavebníctvo)\|Skelet]] obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner terčom kritiky, v modernej architektúre sa však tento prvok uplatnil. Riadok 70: * [http://eng.archinform.net/arch/7729.htm Ödön Lechner na archINFORM] {{eng icon}} * Lacika, J.: ''Bratislava a okolie'' - turistický sprievodca, Príroda 2004, Bratislava, ISBN 80-07-01237-0 * Moravánsky, Á.: ''Die Architektur der Donaumonarchie'', Colvia 1988, Berlín ISBN ~~343302037X~~3-433-02037-X * [[Endre Szőnyi\|Szőnyi, E.]] : ''Tak rastie Bratislava'', Pallas 1978, Bratislava * [[Martin Kusý\|Kusý, M.]]: ''Architektúra na Slovensku 1848 – 1918'', Bradlo 1995, Bratislava Riadok 85: [[de:Ödön Lechner]] [[en:Ödön Lechner]] [[he:~~אודון~~אדן לכנר]] [[hu:Lechner Ödön]] [[ja:レヒネル・エデン]]

Ödön Lechner: Rozdiel medzi revíziami