Bitka pri Cušime: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Robot automaticky nahradil text: (-\{\{[Vv]ojnový výhonok\}\} +{{Vojenský výhonok}})
d fix
Riadok 28:
10. septembra 1904, sa ruské loďstvo pokúsilo prebiť z prístavu Port Arthur ([[bitka v Žltom mori]]), ale pri útoku bol zasiahnutý veliteľský mostík vlajkovej lode [[Casarevič]] a veliteľ ruskej tichomorskej flotily kontraadmirál [[Vilhelm Karlovič Vitgeft|Vitgeft]] pri tom zahynul s celým svojim štábom. Dezorganizovaná flotila sa následne vrátila do prístavu [[Port Athur]] a stratila tak príložitosť prebiť sa do [[Vladivostok]]u.
[[Súbor:Battle of Japan Sea (Route of Baltic Fleet) NT.PNG|náhľad|vľavo|Trasa ruskej baltickej flotily.]]
Veliteľstvo ruského námorníctva v [[Petrohrad]]e sa rozhodlo vyslať na pomoc lode baltskej flotily, čo bolo veľmi optimistické riešenie, pretože tie museli preplávať takmer na druhú stranu Zemegule. V polovici októbra 1904 flotila vyplávala z Petrohradu, aby došla na pomoc obliehanej posádke prístavu. Velil jej admirál [[Zinovij Petrovič Rožestvenskij|Z.P. Rožestvenskij]]. Viaceré zdroje označujú túto akciu za veľmi ojedinelú námornú operáciu, keďže nikdy v histórii sa o tak dlhú, zložitú a nebezpečnú plavbu nepokúsilo loďstvo zložené z tak výrazne rôznorodých kategórií plavidiel. Taliansky námorný pridelenec sledujúci odchod flotily z Petrohradu vtedy poznamenal: „''Ak RoždestvenskijRožestvenskij dopláva aspoň do polovice cesty, môžeme jeho meno vytesať na pamätnú tabuľu, hneď vedľa Nelsona.''“<ref>Hubáček, M.: Pacifik v Plamenech. Panorama, Praha, 1990, s. 23</ref>
 
Ruská 2. tichomorská [[flotila]], resp. [[eskadra]], (ako znel názov flotily, ktorá mala príjsť na pomoc obliehanému Port Arthuru) oboplávala [[Afrika|Afriku]] a doplávala do japonských vôd v máji 1905. Medzitým prístav Port Arthur padol do rúk Japoncov. Cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] počas plavby flotily podnikol niekoľko nezmyselných krokov, napríklad jej poslal na pomoc niekoľko zastaraných lodí, na ktoré musela flotila čakať pri pobreží Vietnamu. Rovnako vyžadoval aby flotila plávala až do Vladivostoku, čo bolo zbytočne nebezpečné. Roždestvenskij sa všemožne snažil zvýšiť bojaschopnosť flotily a počas plavby sa pokúšal o výcvik posádok.