Bitka pri Cušime: Rozdiel medzi revíziami

opravy
d (fix)
(opravy)
Veliteľstvo ruského námorníctva v [[Petrohrad]]e sa rozhodlo vyslať na pomoc lode baltskej flotily, čo bolo veľmi optimistické riešenie, pretože tie museli preplávať takmer na druhú stranu Zemegule. V polovici októbra 1904 flotila vyplávala z Petrohradu, aby došla na pomoc obliehanej posádke prístavu. Velil jej admirál [[Zinovij Petrovič Rožestvenskij|Z.P. Rožestvenskij]]. Viaceré zdroje označujú túto akciu za veľmi ojedinelú námornú operáciu, keďže nikdy v histórii sa o tak dlhú, zložitú a nebezpečnú plavbu nepokúsilo loďstvo zložené z tak výrazne rôznorodých kategórií plavidiel. Taliansky námorný pridelenec sledujúci odchod flotily z Petrohradu vtedy poznamenal: „''Ak Rožestvenskij dopláva aspoň do polovice cesty, môžeme jeho meno vytesať na pamätnú tabuľu, hneď vedľa Nelsona.''“<ref>Hubáček, M.: Pacifik v Plamenech. Panorama, Praha, 1990, s. 23</ref>
 
Ruská 2. tichomorská [[flotila]], resp. [[eskadra]], (ako znel názov flotily, ktorá mala príjsť na pomoc obliehanému Port Arthuru) oboplávala [[Afrika|Afriku]] a doplávala do japonských vôd v máji 1905. Medzitým prístav Port Arthur padol do rúk Japoncov. Cár [[Mikuláš II. (Rusko)|Mikuláš II.]] počas plavby flotily podnikol niekoľko nezmyselných krokov, napríklad jej poslal na pomoc niekoľko zastaraných lodí, na ktoré musela flotila čakať pri pobreží Vietnamu. Rovnako vyžadoval aby flotila plávala až do Vladivostoku, čo bolo zbytočne nebezpečné. RoždestvenskijRožestvenskij sa všemožne snažil zvýšiť bojaschopnosť flotily a počas plavby sa pokúšal o výcvik posádok.
 
== Bitka ==
27. mája 1905 priplávala táto flotila, ktorá po dlhej ceste vyžadovala generálne opravy a odpočinok pre posádky do [[Cušimský prieliv|Cušimského prielivu]] medzi ostrovmi [[Cušima]] a [[Kjúšú]]. Tam ich čakala pripravená japonská flotila pod vedením admirála [[Heihačiró Tógó|Heihačira Tóga]]. Japonci ruskú flotilu očakávali a zaútočili na ňu. RoždestvenskijRožestvenskij sa pokúsil rozvinúť svoje najsilnejšie 4 bojové lode do línie, ale ich posádkam sa nepodarilo udržať formáciu a tak plávali v dvoch paralelných radoch.
 
Okolo 2. hodiny preťal Tógó vo východozápadnom smere trasu Rožestvenského eskadry a uskutočnil obrat o sto osemdesiat stupňov (tzv. položenie priečky na T). Tento manéver však bol pomerne nebezpečný, keďže čelné lode japonskej formácie sa vystavili veľkému nebezpečenstvu. Japonci však rýchlo spustili mohutnú paľbu na ruské lode rýchlo ich presnými zásahmi vyraďovali z boja. Bola zničená bojová loď Osljabja aj RoždestvenskéhoRožestvenského vlajková loď Suvorov. Potopili tiež bojové lode Borodino a Alexander III, z oboch prežil iba jediný námorník. Japonci pri tomto boji neprišli o žiadnu z lodí, i keď ich vlajková loď Mikona bola silne poškodená.
 
Po zranenom RoždestvenskomRožestvenskom prebral velenie zvyšku ruských lodí kontraadmirál [[Nikolaj Ivanovič Nebogatov]]. Ten v noci čelil útokom japonských torpédoviek, ktoré potopili ďalšie ruské lode. V noci sa väčšia časť ruských krížnikov pod vedením admirála [[Oskar Adolfovič Enkvist|Enkvista]] oddelila a ustúpila. Nebogatovovi zostali ráno iba 2 bojové lode, 2 obrnené pobrežné lode a jeden krížnik. Bojová loď Oriol, bola pri tom ťažko poškodená a sotva sa držala na hladine. Týmito silami už proti japonskej flotile nemal žiadnu šancu, ďalší boj by iba znamenal zbytočnú smrť dvoch tisíc námorníkov a preto sa Japoncom vzdal spolu s loďami Oriol, Nikolaj I., Admirál Seňavin a generál-admirál Apraksin.
 
== Dohra ==
42 561

úprav