Verzia z 20:03, 29. august 2011 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: zh-min-nan:Siau-sng ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:37, 6. september 2011 upraviť vrátiť 217.144.28.91 (diskusia) rozšírenie obsahu stránky Značka: možný spam Ďalšia úprava →
Riadok 16: {{výstraha\|riziko=C}} {{výstraha\|riziko=O}} '''Kyselina dusičná''' alebo '''~~lučavka~~lúčavka''' (lat. aqua fortis) je [[anorganická kyselina]]. Čerstvá a čistá je bezfarebná, staršia má žltkastú farbu, kvôli hromadeniu oxidov dusíka. Je to silná žieravina, poškodzuje [[pokožka\|pokožku]] a [[sliznica\|sliznicu]], jej výpary sú vysoko nebezpečné. Po [[kyselina sírová\|kyseline sírovej]] je druhou najvýznamnejšou [[kyselina\|kyselinou]]. Koncentrovaná je 65 - 6768%. Roztok, ~~hustotu~~obsahujúci máviac ~~asi~~ako 186 % kyseliny dusičnej,4 ~~g/cm3~~sa nazýva dymivá kyselina dusičná. V závislosti na obsahu [[oxid dusičitý\|oxidu dusičitého]] v roztoku poznáme bielu, resp. červenú dymivú kyselinu dusičnú. == Vlastnosti == Je nestála, na vzduchu a svetle sa rozkladá na ~~žltohnedý~~červenohnedý jedovatý, plynný [[oxid dusičitý]], preto sa uchováva vo fľašiach s tmavým sklom a dvojitým uzáverom. ~~Jej~~Čistá ~~vzorec~~bezvodá kyselina dusičná je ~~HNO<sub>3<~~bezfarebná pohyblivá kvapalina s hustotou 1,512 g /~~sub>~~ ml, ktorá tuhne pri teplote - 42 °C na biele kryštály a vrie pri teplote 83 °C. Pôsobením svetla a tepla sa rozkladá na oxid dusičitý. Rozkladu možno zabrániť uchovávaním bezvodej kyseliny dusičnej pod 0 °C. Zvyšky oxidu dusičitého farbia kyselinu na žlto, pri vyšších teplotách na červeno. Čistá kyselina vypúšťa biele výpary, keď je vystavená pôsobeniu vzduchu, zatiaľ čo čiastočne rozložená červenohnedé výpary (tzv. červená dymivá kyselina dusičná, príp. 16 molárna kyselina dusičná). Oxidy dusíka sú rozpustné v kyseline dusičnej a ovplyvňujú viacmenej všetky fyzikálne vlastnosti tejto kyseliny, v závislosti od ich koncentrácie. Tieto zahrňujú hlavne tlak pár nad kvapalinou a teplotu varu. === Acidobázické vlastnosti === Kyselina dusičná je veľmi reaktívna, reaguje s väčšinou kovov s výnimkou skupiny drahých kovov, napríklad [[zlato\|zlata]] a platiny. Zlato a platinu však rozpúšťa zmes s [[Kyselina chlorovodíková\|HCl]], ktorá sa volá [[lúčavka kráľovská]]. Disociačná konštanta kyseliny dusičnej je zvyčajne menej ako -1, čo znamená, že táto kyselina je v roztoku úplne disociovaná, okrem extrémne kyslých roztokov. Kyselina dusičná, vzhľadom ku kyseline sírovej, vystupuje ako báza. === Oxidačné vlastnosti === Kyselina dusičná je silné oxidačné činidlo, ako ukazuje jej veľký kladný redukčný potenciál. V závislosti na koncentrácii kyseliny, teplote a druhu oxidovanej látky, vznikajú rôzne produkty. Reaguje so všetkými kovmi, okrem drahých kovov a ich zliatin. Všeobecným pravidlom je, že oxidačné reakcie vznikajú primárne pôsobením konc. kyseliny, pričom vzniká oxid dusičitý. === Reakcie s kovmi === Pretože kyselina dusičná reaguje s väčšinou kovov, môže byť využitá ako všeobecné činidlo, použité pri chem. skúškach kovov. Niektoré drahé kovy, ako čisté [[zlato]], nereagujú s kyselinou dusičnou, ale s [[lúčavka kráľovská\|lúčavkou kráľovskou]]. Ak pôsobí lúčavka kráľovská na zlaté zliatiny, obsahujúce [[striebro]],[[meď]] a menej ako 14 karátov zlata, dochádza k zmene farby povrchu zliatiny. Tak je možné odhaliť nízky obsah zlata v zliatine. Veľmi neušľachtilé kovy, ako [[horčík]], reagujú s kyselinou dusičnou za vývoja [[vodík\|vodíka]]. S viac ušľachtilými kovmi reaguje kyselina rôzne, v závislosti od koncentrácie a teploty. Napríklad meď reaguje pri izbovej teplote so zriedenou kyselinou za vývoja [[oxid dusnatý\|oxidu dusnatého]], ktorý reaguje so vzdušným kyslíkom na oxid dusičitý. Pri väčšej koncentrácii kyseliny vzniká priamo oxid dusičitý. === Pasivácia === Vzniká u kovov, napr. [[chróm]], [[železo]] a [[hliník]], ktoré sú rozpustné v zriedenej kyseline, ale koncentrovaná kyselina vytvára na ich povrchu oxid kovu, ktorý chráni kov pred ďaľším rozpúšťaním. Typická koncentrácia kyseliny, ktorá vyvoláva pasiváciu, je 18 až 22 % hmotnostných. === Reakcie s nekovmi === Kyselina dusičná reaguje s mnohými nekovmi, okrem [[dusík\|dusíka]], [[kyslík\|kyslíka]], [[vzácne plyny\|vzácnych plynov]], [[kremík\|kremíka]] a [[halogény\|halogénov]], niektoré reakcie môžu byť výbušné. Zvyčajne vzniká oxid dusičitý pri koncentrovanej a oxid dusnatý pri zriedenej kyseline. === Xantoproteínový test === Kyselina dusičná vytvára s bielkovinami žlté nitrované produkty, tzv. [[xantoproteínová reakcia]]. Tento test využíva pridanie koncentrovanej kyseliny k skúmanej látke a zahriatie zmesi. Ak bielkoviny vo vzorke obsahujú aromatické aminokyseliny, zmes zožltne. Po pridaní silnej zásady, ako je [[amoniak]], zmes zoranžovie. Tieto farebné zmeny sú spôsobené nitrovanými aromatickými jadrami v bielkovine. Technická kyselina je 68 % (15 molárna). Hustota koncentrovanej kyseliny je 1,42 g / ml. Biela dymivá kyselina dusičná je veľmi podobná bezvodej kyseline dusičnej. Špecifický pre túto koncentráciu je 2 % obsah vody a max. 0,5 % obsah rozpusteného oxidu dusičitého. Predávaná koncentrácia dymivej kyseliny dusičnej obsahuje 90 % HNO3 a má hustotu 1,5 g / ml. Táto koncentrácia sa používa pri výrobe trhavín. Červená dymivá kyselina dusičná obsahuje podstatné množstvo rozpusteného oxidu dusičitého, až 17 %. Kvôli tejto skutočnosti je jej hustota nižšia ako 1,49 g / ml. Inhibovaná kyselina dusičná sa vyrába pridaním 0,6 až 0,7 % fluorovodíka, ktorý vytvára vrstvu fluoridu na vnútornej strane kovovej nádrže, čím ju chráni pred koróziou. * Disociácia vo vode Řádek 31 ⟶ 53: * Reakcia s [[oxid]]mi [[kov]]ov : PbO + 2 HNO<sub>3</sub> → H<sub>2</sub>O + Pb(NO<sub>3</sub>)<sub>2</sub> {{Chem Disclaimer}}▼ == Výroba == Kyselina dusičná sa vyrába reakciou oxidu dusičitého s vodou, alebo [[peroxid vodíka\|peroxidom vodíka]]. Takmer čistá kyselina môže byť pripravená pridaním kyseliny sírovej k dusičnanu a zahriatím zmesi v olejovom kúpeli. Vzniknuté kyslé výpary skondenzujú v chladiči. Zriedená kyselina dusičná môže byť skoncentrovaná destiláciou na max. 68 %. Vyššiu koncentráciu možno získať destiláciou s kyselinou sírovou, alebo dusičnanom horečnatým, tieto látky pôsobia ako dehydratačné činidlá. Takúto destiláciu treba robiť v celosklenenej aparatúre za zníženého tlaku, aby sa zabránilo rozkladu kyseliny. ~~Vyrába sa oxidáciou [[amoniak]]u za katalýzy kovovou [[platina\|platinou]] za zvýšenej teploty:~~ Priemyselne sa vyššia koncentrácia ako 68 % dosahuje rozpúšťaním ďaľšieho oxidu dusičitého v koncentrovanej kyseline dusičnej. Kyselina sa priem. vyrába Ostwaldovým procesom, podľa nemeckého chemika [[Wilhelm Ostwald\|Wilhelma Ostwalda]]. V tomto procese sa bezvodý amoniak oxiduje na oxid dusnatý v prítomnosti [[platina\|platiny]], alebo [[ródium\|ródia]] ako [[katalyzátor\|katalyzátora]], pri teplote okolo 500 K a tlaku 9 barov. Oxid dusnatý potom reaguje s kyslíkom vo vzduchu na oxid dusičitý, ktorý absorpciou vo vode vytvára kyselinu dusičnú a oxid dusnatý: : 4 NH<sub>3</sub> + 5 O<sub>2</sub> → 4 NO + 6 H<sub>2</sub>O : 2 NO + O<sub>2</sub> → 2 NO<sub>2</sub> : 3 NO<sub>2</sub> + H<sub>2</sub>O → 2 HNO<sub>3</sub> + NO V minulosti sa kyselina dusičná produkovala Birkeland-Eydeovým procesom, kde sa vzdušný dusík oxidoval kyslíkom zo vzduchu pri vysokej teplote pomocou elektrického oblúka. Výťažok oxidu dusnatého pri tejto metóde bol len 4 %, čím vznikala len zriedená kyselina. === Laboratórna syntéza === V laboratóriu môže byť kyselina dusičná pripravená reakciou dusičnanu s koncentrovanou kyselinou sírovou a destiláciou tejto zmesi. == Použitie == Kyselina dusičná sa používa na výrobu umelých hnojív, trhavín, leptanie a rozpúšťanie kovov, ako zložka lúčavky kráľovskej na čistenie a extrakciu zlata a v syntéze chemikálií. === Raketové palivo === Kyselina dusičná bola použitá v rôznych formách ako oxidačné činidlo v tekutom raketovom palive. Tieto formy zahŕňajú červenú a bielu dymivú kyselinu dusičnú, zmesi s kyselinou sírovou a [[fluorovodík\|fluorovodíkom]]. === Chemický reagent === V organickej syntéze sa používa na zavádzanie nitroskupiny do organických zlúčenín. Pri zmiešaní s koncentrovanou kyselinou sírovou vzniká [[nitrónium]], ktoré elektrofilne reaguje s aromatickými látkami, tzv. [[nitrácia]]. V elektrochémii sa kyselina dusičná používa na dopovanie organických polovodičov a čistenie surových nanovlákien. === Stolárstvo === V nízkej koncentrácii, asi 10 %, sa kyselina dusičná používa na vytvorenie starodávneho vzhľadu borovicových a javorových výrobkov. Vzniknuté šedozlaté sfarbenie je veľmi podobné starému vosku, alebo naolejovanému drevu. === Iné použitie === Roztok kyseliny dusičnej v alkohole (nital) sa používa na leptanie kovov, aby sa odkryla ich mikroštruktúra. Komerčne dostupný vodný roztok 5 až 30 % kyseliny dusičnej a 15 až 40 % [[kyselina fosforečná\|kyseliny fosforečnej]] sa používa na čistenie prístrojov v potravinárstve a mliekarenstve, najmä na odstránenie vápenatých a horečnatých zlúčenín, ktoré sa dostali do výrobného procesu použitím tvrdej vody. == Bezpečnosť == Kyselina dusičná je silné oxidovadlo, reakcie s kyanidmi, karbidmi a práškovými kovmi môžu prebiehať explozívne. Reakcie s mnohými organickými látkami, napr. [[terpentín\|terpentínom]], sú prudké a hypergolické (samozápalné). Koncentrovaná kyselina farbí ľudskú kožu na žlto (reakcia s [[keratín\|keratínom]]). == História == Prvá zmienka o lúčavke je v pseudo-Geberovom ''De Inventione Veritatis'', kde ju získaval pražením zmesi [[liadok\|liadku]], [[kamenec\|kamenca]] a [[modrá skalica\|modrej skalice]]. Glauber vymyslel proces používaný dodnes, kedy zohrieval liadok s [[vitriol\|vitriolom]]. ▲{{Chem Disclaimer}} == Iné projekty == {{projekt\|commons=Category:Nitric acid}} [http://en.wikipedia.org Nitric acid] [[Kategória:Anorganické kyseliny\|Dusičná]]

Kyselina dusičná: Rozdiel medzi revíziami