Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Zmenil: zh:茅特豪森-古森集中營
Rudko (diskusia | príspevky)
d popis obrázkov, pravopis
Riadok 1:
[[Súbor:mauthausen-barracks.jpg|thumb|right|Nácvikový priestor Mauthausenu – pohľad smerom k hlavnej bráne.]]
 
'''Mauthausen''' (pred letom 1940 známy ako '''Mauthausen-Gusen''') bola veľká skupina [[nacizmus|nacistických]] [[koncentračný tábor|koncentračných táborov]], ktoré boli vybudované v okolí [[dedina|dedín]] [[Mauthausen]] a [[Gusen]] v [[Horné Rakúsko|Hornom Rakúsku]], asi 20 kilometrov východne od [[Linz]]u.
Riadok 24:
 
=== Sústava táborov Mauthausen-Gusen ===
[[Súbor:Austria Mauthausen sub-camps.png|thumb|right|250px|mapaMapa s vyznačením najvýznamnejších [[Zoznam pobočiek Mauthausenu|pobočiek Mauthausen-Gusenu.]]]]
{{Pozri aj|Zoznam pobočiek Mauthausenu}}
 
Riadok 88:
* [[Universale Hoch und Tiefbau]] (budovanie tunelov v [[Loibl Pass]]e)
 
Väzňov prenajímali ako otrokov. Využívali ich napríklad na prácu v miestnych farmách, pri budovaní ciest, spevňovaní a oprave brehov Dunaja, na budovanie veľkých obytných štvrti v [[Sankt Georgen]], a nútili ich pracovať aj na archeologických vykopávkach v Spielbergu[[Spielberg]]u.
 
Po začatí strategického bombardovania nemeckého vojnového priemyslu spojeneckými vojskami sa nemeckí plánovači rozhodli presunúť výrobu do podzemia, ktoré bolo neprípustné nepriateľskému vzdušnému bombardovaniu. Väzni dostali príkaz vybudovať v Gusene I niekoľko veľkých tunelov pod kopcami, ktoré obkolesovali tábor (krycie meno ''Kellerbau'', {{V jazyku|slk|stavba pivnice}}). Koncom druhej svetovej vojny vykopali väzni priestory s plochou až {{m2|29400}} pre továreň na malé zbrane. V januári 1944 vybudovali podobné tunely väzni z pobočky Gusen II pod dedinou Sankt Georgen (krycie meno ''Bergkristall'', {{V jazyku|slk|krištáľ}}). Vykopaním približne {{m2|50000}} umožnili firme Messerschmitt, aby vybudovala montážny závod na výrobu [[Messerschmitt Me 262]] a rakiet [[V2 (raketa)|V2]]. Okrem lietadiel, slúžilo asi {{m2|7000}} tunelov Gusenu II pre továrne, ktoré vyrábali rôzny vojnový materiál<ref name="Bergkristall">{{eng icon}} {{cite web | author=Rudolf Haunschmied, Harald Faeth | title=B8 "BERGKRISTALL" (KL Gusen II) | publisher= | year=1997 | work=Tunnel and Shelter Researching | url=http://www.geocities.com/CapeCanaveral/1325/berg.htm | accessdate=26.06.2006}}</ref>. Koncom roku 1944 pracovalo v podzemí približne 11&nbsp;000 väzňov Gusenu I a II <ref name="Dobosiewicz-tunnels">Stanisław Dobosiewicz, ''W obronie życia…'', op.cit., p.194</ref>. Ďalších 6&nbsp;500 pracovalo na rozšírení podzemnej siete tunelov a hál. Po dokončení v roku 1945, bola továreň Me 262 mesačne schopná zmontovať 1&nbsp;250 lietadiel. Bola to druhá najväčšia nemecká továreň na výrobu lietadiel po taktiež podzemnom [[koncentračný tábor Dora-Mittelbau|koncentračnom tábore Dora-Mittelbau]] <ref name="Dobosiewicz-tunnels"/>.
Riadok 99:
Až do roku 1940 tvorili najväčšie skupiny väzňov nemeckí, rakúski a [[Česko-Slovensko|česko-slovenskí]] [[socialista|socialisti]], [[komunista|komunisti]], [[anarchista|anarchisti]], [[homosexuál]]i a [[Róm]]ovia. Ďalšími skupinami prenasledovaných výhradne kvôli náboženským postojom boli ''Sektári'' (takto ich nazýval nacistický režim) – [[bádatelia biblie]] a [[Svedkovia Jehovovi]]. Dôvodom ich uväznenia bolo úplné odmietnutie prísahy oddanosti Hitlerovi a ich absolútne odmietanie zapojenia sa do akejkoľvek vojenskej služby<ref name="Marsalek"/>.
 
Začiatkom roka [[1940]] presunuli do komplexu Mauthausen-Gusen veľký počet [[Poľsko|Poliakov]]. Prvé skupinky boli zložené z umelcov, vedcov, [[Związek Harcerstwa Polskiego|skautov]], učiteľov a univerzitných profesorov <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Nogaj">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Nogaj]] | coauthors = | title =Gusen; Pamiętnik dziennikarza (Gusen: Spomienky novinára) | year =1945 | pages =64 | publisher =Komitet byłych więźniów obozu koncentracyjnego Gusen | location =Katowice-Chorzów }}</ref> uväznených počas [[Außerordentliche Befriedungsaktion|akcie AB]].
 
Neskôr boli všetky nové príchody kategórie „nechcení“, ale vzdelanci a politickí väzni tvorili až do skončenia vojny najpočetnejšiu skupinu. Počas druhej svetovej vojny sa do Mauthausenu a jeho pobočiek dostali veľké skupiny [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskych republikánov]]. Väčšinou bývalých republikánskych vojakov alebo aktivistov, ktorí utiekli z [[Francúzsko|Francúzska]] po [[Francisco Franco|Francovom]] víťazstve a zajatých nemeckou armádou v roku 1940 pri [[bitka o Francúzsko|francúzskej porážke]] alebo odovzdaných Nemcom predstaviteľmi vichystického režimu. Najväčšia z týchto skupín dorazila do Gusenu v januári 1941<ref name="Wnuk">{{pol icon}} {{cite book | author =Włodzimierz Wnuk | title =Byłem z wami (I Were With You) | year =1972 | pages =100–105 | chapter =Z Hiszpanami w jednym szeregu (So Španielmi v jednom rade) | publisher =[[PAX]] | location =Warsaw }}</ref>. Začiatkom roku 1941 presunuli takmer všetkých Poliakov a Španielov, okrem malých skupín špecialistov pracujúcich v kameňolome, z Mauthausenu do Gusenu<ref name="Grzesiuk">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Stanisław Grzesiuk]] | title =Pięć lat kacetu (Päť rokov v KZ) | year =1985 | pages =392 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava | id =ISBN 83-05-11108-3 }}</ref>. Tábory začali po začiatku [[Operácia Barbarossa|sovietsko-nemeckej vojny]] v roku 1941 prijímať veľké množstvo [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych zajatcov]]. Väčšina z nich umiestnili do barakov oddelených od zvyšku tábora. Prvé skupiny určené pre nové plynové komory postavené začiatkom roku 1942 pozostávali hlavne zo sovietskych vojnových zajatcov. V roku 1944 priviezli do tábora veľkú skupinu [[Maďarsko|maďarských]] a [[Holandsko|holandských]] Židov<ref name="Hungarian Jews">Spolu asi 8&nbsp;000 ľudí</ref>. Podobne ako v prípade ďalších veľkých skupín väzňov umiestnených do Mauthausen-Gusenu zomrela väčšina z nich na následky ťažkej práce, zlých podmienok alebo po zhodení zo steny mauthausenského kameňolomu, prezývanej dozorcami [[Schutzstaffel|SS]] a [[Kapo|kapmi]] ''parašutistická stena''. Týchto väzňov dozorcovia označovali ako „parašutistov bez padáka“.
 
Tábory Mauthausen-Gusenu prijímali počas druhej svetovej vojny denne menšie väzenské transporty; väčšinou z ostatných koncentračných táborov z Nemeckom okupovanej Európy. Väčšina väzňov v pobočkách Mauthausenu bola pred ich presunutím do ich konečnej destinácie najskôr držaná na rôznych iných miestach. Najvýznamnejšie z týchto centier pre Mauthausen-Gusen boli neslávne známe tábory [[koncentračný tábor Dachau|Dachau]] a [[koncentračný tábor Auschwitz|Auschwitz]]. Prvé transporty z Auschwitzu prišli vo februári 1942. Druhý transport v júni toho istého roku bol s asi 1&nbsp;200 väzňami oveľa väčší. Podobné skupiny poslali z Auschwitzu do Gusenu a Mauthausenu v apríli a novembri 1943, a neskôr v januári a februári 1944. Nakoniec, v máji toho roku po návšteve [[Adolf Eichmann|Adolfa Eichmanna]] v Mauthausene, prijal Mauthausen-Gusen prvú skupinu z 8&nbsp;000 maďarských židov z Auschwitzu; prvú skupinu, ktorú evakuovali z tábora pred sovietskym postupom. Spočiatku sa skupiny evakuované z Auschwitzu skladali z kvalifikovaných robotníkov pre rastúci priemysel Mauthausen-Gusenského komplexu, ale ako evakuácia pokračovala, prepravili do Mauthausenu, Gusenu, Viedne alebo [[Melk]]u aj iné kategórie ľudí.
[[Súbor:Kazimierkiewicz georg 1 hpk.jpg|thumb|right|250px|záznamZáznam poľského politického väzňa č. 382, [[Jerzy Kaźmirkiewicz|Jerza Kaźmirkiewicza.]]]]
 
S postupom času, Auschwitz takmer prestal prijímať nových väzňov a väčšinu presmerovali namiesto toho do Mauthausenu. Poslednú skupinu – asi 10&nbsp;000 väzňov – evakuovali v poslednej vlne v januári 1945, iba niekoľko týždňov pred sovietskym obsadením komplexu Auschwitz-Birkenau <ref name="KARTA">{{pol icon}} {{cite web | author=Piotr Filipkowski | title=Auschwitz w drodze do Matchausen (Auschwitz na ceste do Mauthausenu) | year=2005 | work=Europe According to Auschwitz | url=http://www.reporter.edu.pl/europa_wg_auschwitz/kronika_reportaz/konferencja_historia_mowiona_a_kronika_reportaz/auschwitz_w_drodze_do_matchausen | accessdate=11. apríl 2006}}</ref>. Medzi nimi bola aj veľká skupina civilistov uväznená Nemcami po neúspešnom [[Varšavské povstanie|Varšavskom povstaní]]<ref name="Kirchmayer">{{pol icon}} {{cite book | author =[[Jerzy Kirchmayer]] | title =Powstanie warszawskie (Varšavské povstanie)| year =1978 | pages =576 | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava| id =ISBN 83-05-11080-X }}</ref>, z ktorých ale prežilo do oslobodenia iba menej ako 500<ref name="Dobosiewicz-evacuation">Stanisław Dobosiewicz, op.cit., pp. 365–367</ref>. Spolu prišlo do komplexu z iných koncentračných táborov v posledných mesiacoch až 23&nbsp;364 väzňov<ref name="Dobosiewicz-evacuation"/>. Oveľa viac ich však zomrelo počas [[pochod smrti|pochodov smrti]] následkom úplného vyčerpania alebo v železničných vagónoch, kde ich držali niekoľko dní pred ich príchodom bez dostatku jedla a pitia pri teplotách pod bodom mrazu. Väzenské transporty sa považovali za menej významné ako iné dôležité služby.
Riadok 112:
Podobne ako v aj v iných nacistických koncentračných táboroch si neboli všetci väzni rovní. Zaobchádzali nimi v závislosti [[Označovanie v koncentračných táboroch|na ich kategórii]], národnosti a hodnosti. Takzvaní kapovia, alebo väzni naverbovaní ich únoscami na dozeranie, dostávali viacej jedla a vyššiu mzdu vo forme kupónov, ktoré mohli byť v kantíne alebo v samostatnej miestnosti nachádzajúcej sa vo väčšine barakov zamenené za cigarety. Navyše, podľa [[Heinrich Himmler|Himmlerovho]] príkazu z júna 1941, bol pre nich v roku 1942 otvorený [[bordel]] v táboroch Mauthausen a Gusen I <ref name="nizkor">{{cite web | author=KZ Gusen Memorial Committee | title=KZ Gusen I Concentration Camp
at Langenstein | publisher=Nizkor | year=1997 | work=The Nizkor Project | url=http://www.nizkor.org/hweb/camps/gusen/gu10101x.htm | accessdate=10. apríl 2006}}</ref>. Kapovia tvorili najväčšiu časť tzv. ''prominentov'' ({{v jazyku|deu|Prominenz}}), väzňov, s ktorými sa zaobchádzalo lepšie ako s normálnymi väzňami.
[[Súbor:Mauthausen-Jewish memorial.jpg|thumb|right|250px|jedenJeden z Mauthausenských barakov s kameňmi zanechanými židovskými návštevníkmi na spomienku minulosti.]]
 
=== Ženy a deti v Mauthausen-Gusene ===
Riadok 126:
 
Väzni Mauthausenu, Gusenu I a Gusenu II mali prístup k oddelenému táboru pre chorých, tzv. ''Krankenlageru''. Napriek tomu, že medzi medikmi pracovalo asi 100 väzňov<ref name="Krukowski">{{pol icon}} {{cite book | author =Stefan Krukowski | title =Nad pięknym modrym Dunajem; Mauthausen (Nad krásnym modrým Dunajom; Mauthausen) | year =1966 | pages =292–297 | chapter =Pamięci lekarzy (Spomienky lekárov) | publisher =Książka i Wiedza | location =Varšava}}</ref>, nemohli poskytnúť žiadne lieky iba základnú prvú pomoc <ref name="Dobosiewicz"/><ref name="Krukowski"/>. Preto bola ''táborová nemocnica'', ako bola nazývaná Nemcami, v skutočnosti poslednou zastávkou pred smrťou pre tisícky väzňov a iba veľmi málo z nich malo šancu na zotavenie sa.
[[Súbor:Mauthausen-survivors.jpg|thumb|right|250px|väzniVäzni Mauthausen-Gusenu krátko po ich oslobodení.]]
[[Súbor:mauthausen-tablet.jpg|thumb|right|250px|počtyPočty mŕtvych]]
 
Kameňolom Mauthausen bol aj domovom neblaho vychýrených „schodov smrti“. Väzňov tu prinútili v rade jeden za druhým hore 186 schodmi prenášať hrubo vysekané bloky kameňov, ktoré často vážili až 50&nbsp;kg. Mnohí vyčerpaní väzni sa zrútili a spadli na iných väzňov, idúcich za nimi, vytvárajúc hrozný [[domino]] efekt; prvý väzeň padajúci na ďalšieho a tak ďalej až úplne dolu<ref name="Weissman">{{eng icon}} {{cite book | author =[[Gary Weissman]] | title =Fantasies of Witnessing: Postwar Efforts to Experience the Holocaust | year =2004 | pages =2–3 | publisher =[[Cornell University]] Press | id =ISBN 0-8014-4253-2| url =http://books.google.com/books?ie=UTF-8&vid=ISBN0801442532&id=kXO9wXvYuAQC&dq=Mauthausen&lpg=PA1&pg=PA3&sig=Mmr8_dvGaJIJqrcQJ6j2DJfcyEo }}</ref>.