Kleisthenes (Atény): Rozdiel medzi revíziami

Napriek tomu, že Kleisthenes pochádzal z aristokratickej rodiny, zasvätil svoj život boju proti nadvláde bohatých a stal sa z neho ochranca ľudu a tvorca demokracie. V aténskej politike pôsobil už za vlády diktátora [[Peisistratos|Peisistrata]], no až za vlády Peisistratovho syna [[Hippias|Hippia]] bol vymenovaný do úradu [[archón|archonta]]. Hippias ho však neskôr poslal do vyhnanstva, lebo Kleisthenes nesúhlasil s jeho politikou. Aténčania sa však proti Hippiovej diktatúre vzbúrili a v rozhorčení nad jeho vládou dobyli [[Akropola|Akropolu]] a Hippia v roku 510 pred Kr. vyhnali z [[Atény|Atén]]. Kleisthena poverili vypracovaním novej ústavy, ktorá by zmenila alebo nahradila [[Timokratická ústava|timokratickú]] Solónovu ústavu.

Najdôležitejšou politickou inštitúciou bolo ľudové zhromaždenie (ekklesiaekklésia). Tvorili ho všetci aténski občania starší ako 20 rokov, ktorých zvolávali na zasadnutia stratégovia. Ľudové zhromaždenia sa museli zísť na svojom zasadnutí minimálne raz za prytaneiu, ale okrem toho aj podľa potreby, takže zasadnutia ľudového zhromaždenia sa konali približne raz za týždeň. Na ľudovom zhromaždení sa volili (stratégovia, štátni pokladníci) alebo losovali (ostatní) úradníci a funkcionári štátu. Na ľudovom zhromaždení sa prijímali zákony, pričom každý občan mal právo navrhovať zákony, ale potom celý rok bol za taký zákon zodpovedný (grafé paranomon). Ak sa v priebehu roka ukázalo, že navrhnutý zákon bol zlý, jeho navrhovateľ bol potrestaný. Na ľudových zhromaždeniach sa prerokúvali zmluvy so zahraničnými štátmi, rozhodovalo sa o mieri a o vojne, schvaľovali sa financie na výstavbu Atén, alebo na budovanie loďstva. Ľudové zhromaždenie malo aj súdne právomoci. Po politických rokovanichrokovaniach sa losovaním vytvárali súdne poroty, ktoré rozhodovali o súdnych sporoch medzi Aténčanmi, ale aj medzi Aténčanmi a členmi aténskeho námorného spolku, dokonca aj medzi členmi aténskeho spolku navzájom. Podľa dôležitosti prípadu (krádež, ublíženie na zdraví, vražda) sa losoval príslušný počet porotcov z občanov (napr. 50+1, 250+1, 500+1 - aby bol vždy nepárny počet). Najviac občanov muselo byť prítomných pri črepinovovomčrepinovom súde (ostrakismos), alebo pri udeľovaní občianskych práv cudzincovi - vtedy sa vyžadovala účasť aspoň 6000 občanov.

Výkonnú moc zabezpečovali úradníci. V Aténach potrebovali ročne asi 700 - 750 úradníkov, ktorí zabezpečovali všetky základné funkcie štátu. úradníciÚradníci sa buď volili - v prípade, že sa vyžadovali určité osobitné znalosti alebo schopnosti (napr. stratégovia, štátni pokladníci) alebo sa losovali zo všetkých občanov podľa fýl alebo démov. Kleisthenes zastával zásadu, že každý občan, ktorý sa zúčastňuje pravidelne na zasadaniach ľudového zhromaždenia, sa postupne naučí potrebné znalosti pre zastávanie štátnych funkcií. Úradníci boli po skončení funkčného obdobia zodpovední ľudovému zhromaždeniu a ak svoju funkciu nevykonávali správne, mohli byť pokutovaní alebo dokonca odsúdení na smrť (napr. stratégovia po porážke pri Aigospotamoi).

==Význam KleisthenesovýchKleisthenových reformreforiem pre dnešnú dobu==

Kleisthenovou rofermouroformou bola v Aténach vytvorená demokratická ústava, aká nemala v starovekom Grécku a Ríme obdobu. Účasť na riadení štátu získali všetci občania bez rozdielu pôvodu a bez rozdielu veľkosti majetku. Túto širokú demokraciu obmedzili v Aténach po porážke v [[Peloponézske vojny|peloponézskej vojne]].

Najdôkladnejšie dokázal využiť širokú aténsku demokraciu stratég Periklés (ako stratég bol zvolený do funkcie v rokoch 443 - 429 pred Kr.), ktorý sa opieral predovšetkýmopredovšetkým o najnižšie sociálne vrstvy (podľa Solónovej reformy tzv. ''théti''), ktorí slúžili v aténskom vojsku ako veslári na bojových lodiach. Zabezpečil im diéty (plat) za účasť v porotných súdoch a takisto im platil poplatok (theoretikon) za účasť na náboženských slávnostiach (predovšetkým divadelných predstaveniach, ktoré boli s nimi spojené). Tým im umožnil účasť na politickom živote, predovšetkým účasť na pravidelných zasadnutiach ľudového zhromaždenia, aicha ich hlasovanie.