Karnátaka: Rozdiel medzi revíziami

{{Geobox | SettlementRegion

Karnátaka sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti. Na 320  km dlhé a iba 48 až 64  km široké pobrežné pásmo na západe, nasleduje [[Západný Ghát|Západoghatské horské pásmo]], ktorého výška nepresahuje 2 695 m. N m. Najväčšiu časť spolkového štátu zaujíma [[Dekkanská plošina]]. Na krajnom juhu do štátu zasahuje malá časť Nilgirijského pohoria.

Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dažde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500  mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje [[Západný Ghát|Západoghatské horské pásmo]], ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000  mm.

Tiež na [[Dekanská plošina|Dekanskej plošine]], najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu podnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky ([[Bijapur]], [[Gulbarga]], [[Raichur]], [[Bellary]]) sú vodné zrážky od 500 do 600  mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, [[Bengalúre]], je známe ako zóna komárov.