Kyselina sírová: Rozdiel medzi revíziami

Pri rôznej koncentrácii kyseliny sírovej sa vyznačujú rôzne chemické vlastnosti. Vo veľkej koncentrácii sa prejavujú jej oxidačné účinky centrálneho atómu [[síra|síry]] a v malej koncentrácii zasa jej kyslosť (resp. oxidačné účinky kyslého vodíka).

V čistej kyseline sírovej nastáva jej [[autoprotolýza]]:

Riedenie kyseliny sírovej s vodou je prudko [[exotermická reakcia]]. V prípade, že sa leje voda do koncentrovanej kyseliny sírovej, môže roztok zovrieť a nebezpečne prskať. Vždy by sa mala liať kyselina do vody a nikdy nie naopak. Toto sa dá zapamätať mnemotechnickou pomôckou: "nelejeme [[Dunaj]] do kyseliny, ale kyselinu do [[Dunaj]]a". Nutnosť tohto postupu vyplýva z relatívnych hustôt týchto kvapalín. Voda jemá redšiamenšiu hustotu ako kyselina sírová, a preto má tendenciu držať sa nad kyselinou. Riedenie si môžeme najlepšie predstaviť ako tvorbu [[hydroxóniový katión|hydroxóniových katiónov]]:

Pretože hydratácia kyseliny sírovej je [[termodynamika|termodynamicky]] veľmi priaznivá, kyselina sírová je excelentné dehydratačné činidlo. Pohlcuje aj vodnú paru zo vzduchu, preto ,keď ju necháme otvorenú, jej objem sa "paradoxne" zväčší. V laboratóriu sa používa ako vysušovadlo. Afinita kyseliny sírovej k vode je taká silná, že ju dokáže odoberať i naviazanú z iných látok, napríklad [[škrob]] (C₆H₁₂O₆)_n sa pôsobením kyselinou sírovou takmer okamžite rozkladá na elementárny [[uhlík]] a vodu, ktorá je ňou hneď absorbovaná (a tak sa mierne zriedi):

: (C₆H₁₂O₆)_n → 6C + 6H₂O.

Následne reaguje uhlík s kyselinou sírovou za vzniku [[oxid siričitý|oxidu siričitého]] a [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]: