Alfred Redl: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
→‎Vojenské následky: ref. oprava šablóny
Rudko (diskusia | príspevky)
d ref. oprava
Riadok 9:
| Dátum úmrtia = {{duv|1913|5|25|1864|6|16}}
| Miesto úmrtia = [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] dnes [[Rakúsko]]
| Známy vďaka = ruský špión
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = [[dôstojník]] [[Generálny štáb|generálneho štábu]]
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
Řádek 18 ⟶ 16:
}}
 
'''Alfred Redl''' (*[[14. marec]] [[1864]], [[Ľvov]], [[Halič (región)|Halič]], [[Rakúske cisárstvo]] dnes [[Ukrajina]] - [[25. máj]] [[1913]], [[Viedeň]], [[Rakúsko-Uhorsko]] dnes [[Rakúsko]]) bol [[plukovník]] rakúsko-uhorskej armády a veliteľ generálneho štábu VIII. zboru ([[Praha]]) a špión. Vo svojej predošlej kariére pracoval zväčša v riadiacej pozícii rakúsko-uhorskej vojenskej spravodajskej služby [[Evidenzbureau]] ({{slk|Evidenčná kancelária}}). Kvôli jeho homosexualite bol vydierateľný, čo využila ruská tajná služba, ktorá ho naverbovala ako špióna. Tým, že mal prístup k takmer všetkým tajným armádnym dokumentom sa stal najdôležitejším špiónom [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]. Ku koncu kariéry poskytoval tajné dokumenty aj talianskej a francúzskej tajnej službe. Po jeho odhalení spáchalSpáchal samovraždu.
 
== Životopis ==
 
=== Roky mladosti ===
Alfred Redl sa narodil v roku [[1864]] v meste [[Ľvov]], vtedajšom hlavnom meste rakúskej provincie (korunnej krajiny) [[Halič (región)|Halič]]. Jeho rodičia boli Franz a Mathilde Redl. Alfredov otec začal najprv kariéru dôstojníka, ale ako 31 ročný musel armádu opustiť, nakoľko nedokázal zložiť k svadbe potrebnú svadobnú kauciu.{{#tag:ref|Pokiaľ sa chcel dôstojník rakúsko-uhorskej armády oženiť, potreboval nato zvolenie svojho nadriadeného. Považoval tento jeho partnerku za neprimeranú (k stavu dôstojníka) mohol takýto sobáš zakázať resp. určiť výšku kaucie po ktorej zložení by bol sobáš možný. Ak si chcel dôstojník partnerku aj napriek tomu zobrať za ženu, musel buď zaplatiť plnú výšku určenej kaucie alebo armádu bez zaplatenia kaucie opustiť. Kaucia pravdepodobne fungovala ako donucovací prostriedok na udržanie dôstojníka v armáde.|group=pozn}} Následne sa mu podarilo získať adekvátne zamestnanie v [[c. k.]] ''Carl Ludwig Bahn''{{#tag:ref|Železnica bola záchytným táborom pre bývalých vojakov, hlavne poddôstojníkov. Medzi dôstojníkmi vo vtedajšej armáde prevažovali hlavne takzvané historické národy, teda Nemci, Maďari, Česi a Poliaci. Chorváti, Srbi, Taliani a Rumuni a Slováci iba v tom prípade, ak boli maďarizovaný. Redlov otec a Alfred Redl mali ako Rusíni sťažené podmienky.|group=pozn}}, v ktorej časom postúpil na pozíciu vrchného inšpektora železníc. Deti Franza Redla boli úspešné. Dvaja z jeho synov sa stali dôstojníkmi, jeden architekt, ďalší právnik. Obidve dcéry sa stali učiteľkami. Aj skutočnosť, že deti vyrastali trojjazyčne - poľsky, rusínsky a nemecky; zohrala v Alfredovej kariére rozhodujúci význam. Ako 15-ročný nastúpil na c. k. Školu pre kadetov Karthaus, ktorá sa nachádzala na predmestí Brna. Existuje domienka, že tento čisto mužský svet v kombinácii s dominantnou výchovou jeho matky jeho homoerotické sklony ešte viac stupňoval. Pokiaľ by sa jeho orientácia a tieto sklony dostali na verejnosť bol by zo štátnej správy prepustený, čakalo by ho súdne konanie a spoločensky by bol odpísaný. V roku [[1883]] v Karthaus-e skončil ako kadet - dôstojnícky nástupca s vyznamenaním. Po štvorročnom nasadení v pozemnej pechote 9. regimentu v Ľvove ho dôstojnícky zbor uznal ako vhodného na povýšenie do dôstojníckej hodnosti poručíka. S nadpriemerne dobrým posudkom od nadriadeného sa so stovkami iných uchádzačov, uchádzal o miesto výcviku na [[c. a k.]] Vojenskej škole pre dôstojníkov generálneho štábu. Nielen to, že výberové konanie ako absolvent obyčajnej školy pre kadetov zvládol pozitívne, ale aj to že v roku [[1894]] s 25 ďalšími dôstojníkmi úspešne ukončil svedčí o jeho mimoriadnych schopnostiach. Hlavne v technických predmetoch dosahoval nadpriemerné výsledky. Pred povolaním ku generálnemu štábu sa musel liečiť na [[lues|syfilitické ochorenie]].{{#tag:ref|Pred objavením antibiotík tieto ochorenia prebiehali chronicky a často končili smrťou. Obhliadka Redlovho tela po samovražde dokázala nielen to, že bol chronicky chorý, ale aj to, že by na následky syfilisu čoskoro umrel.|group=pozn}}<ref name=Markus>Georg{{Citácia Markus:knihy
''Der Fall| Redl''priezvisko Amalthea,= WienMarkus
1984, ISBN| 3-85002-191-2,meno s.&nbsp;33-35= {{deu icon}}</ref>Georg
| odkaz na autora =
| titul = Der Fall Redl
| vydavateľ = Amalthea
| miesto = Viedeň
| rok = 1984
| isbn = 3-85002-191-2
| kapitola =
| strany =
| jazyk = po nemecky
}}</ref>
 
=== Dôstojník generálneho štábu ===