Pius XII.: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
d (r2.7.1) (robot Pridal: hsb:Pius XII.)
Nástup na Petrov stolec sa udial v čase síliaceho nemeckého [[Nacizmus|národného socializmu]]. Pius XII. ako veľký priaznivec Nemcov (známa bola jeho vynikajúca znalosť nemčiny) si uvedomoval politické smerovanie [[Nemecko|Nemecka]]. Napriek tomu voči Nemecku viedol umiernený štýl politiky, starostlivo sa usiloval vyhnúť akejkoľvek provokácii, ktorá by v ňom vzbudila obavy z odvetných reakcií nemeckých vládnucich kruhov alebo dokonca prerušenia vzťahov.
 
Jedným z prvých problémov, s ktorým sa pápež stretol, bola občianska vojna v [[Španielsko|Španielsku]], v ktorej sa postavil na stranu [[fašizmus|fašistického]] generála [[Francisco Franco|Franca]].
 
Pius XII. sa pokladal za pápeža mieru a až do [[1. september|1. septembra]] [[1939]] sa snažil diplomatickými krokmi odvrátiť vojnu. Bol prvým pápežom, ktorého svet poznal prostredníctvom rádia i televízie (napr. 24. augusta 1939 sa prostredníctvom rozhlasových vĺn obrátil na svet, aby sa zdržal vojny). Veľký záujem mal na tom, aby sa na vojne nezúčastnilo Taliansko (10. júna 1940 však [[Benito Mussolini]] zatiahol krajinu do vojny). Napriek nepoľavujúcemu úsiliu nenaplnil sa ani jeden z cieľov, ktoré si pápež dal, no vďaka jeho iniciatíve a osobným intervenciám bol Rím prezentovaný ako otvorené mesto.
== Pius XII. a svetová vojna ==
 
Osobne sa pokladal za prísne neutrálneho. Neustále vyzýval bojujúce strany na ukončenie vojenských operácií a otvorene burcoval svetovú verejnosť na odpor voči vojne. V prejave na Vianoce 1939 vyslovil tri základné princípy, ktoré sú na dosiahnutie tohto cieľa potrebné: všeobecné odzbrojenie, uznanie práv menšín a právo každého národa na sebaurčenie. Hoci bol presvedčený, že [[komunizmus]] je ešte nebezpečnejší ako [[fašizmus]], odsúdil Hitlerov útok na [[Sovietsky zväz]]. Počas celej vojny starostlivo dbal na pomoci obetiam vojny a vojnovým zajatcom s výnimkou sovietskych zajatcov v nemeckých táboroch. Keď Hitler 10. septembra 1943 obsadil Rím, pápež premenil Vatikán na azylové mesto, ktoré poskytovalo ochranu nespočetným masám utečencov, vrátane [[Žid]]ov. Na neoficiálny pokyn pápeža našlo tisíce utečencov útulok v kláštoroch, kostoloch, v budovách cirkevného štátu, ale aj v pápežovom letnom sídle [[Castel Gandolfo]].
 
Odporcovia Piovej politiky pápežovi vyčítali málo razantný a v mnohých situáciách až neutrálny postoj voči narastajúcej svetovláde a genocíde. Sám Pius XII. sa však bránil tým, že učinil všetko, čo bolo v danej situácii možné podniknúť: odsúdil vyhladzovanie ľudí na základe rasových zákonov, osobne pomohol mnohým Židom, alebo presviedčal iných, aby im pomáhali (počas vrcholiacich židovských [[pogrom]]ov vydal predstaveným kláštorov a konventov tajný pokyn, aby v cirkevných budovách ukrývali ohrozených Židov a sám ich konšpiratívne prijímal do pápežských služieb; po svojej smrti bol predstaviteľmi štátu [[Izrael]] vyhlásený za „spravodlivého Nežida“). Bol presvedčený, že otvorené protesty by nič nevyriešili, ba naopak, boli by príčinou netušených represálií.
Anonymný používateľ