Budatín: Rozdiel medzi revíziami

[[Obrázok:Žilina P6062236.jpg|thumb|right|250px|Obec Budatín a Budatínsky zámok v pozadí]]

 

 

V polohe Machov a Hrbky sa zistili stopy osídlenia zo [[paleolit|staršej kamennej doby]] (20 000 rokov pred Kr.) a včasného stredoveku. Budatín je úzko spätý s [[Budatínsky zámok|Budatínskym zámkom]], predtým vodný hrad, ktorého veža stála pravdepodobne v roku 1250. Budatínsky zámok s parkom leží v zúženom priestore pri sútoku rieky Kysuca s Váhom a medzi výbežkom pretiahnutého vrchu Dubeň a vrchom Chlmce. Zo Žiliny sa prechádzalo brodom cez Váh okolo vodného hradu smerom do Sliezska. Neskoršie bol postavený drevený most. Koncom 30. rokov 19. storočia postavili v tomto priestore, ale mimo areálu zámku ešte jednoposchodový kaštieľ. Malá kúria sa nachádza aj pri Váhu nad cestou do Tepličky nad Váhom. Písomne sa prvýkrát obec spomína v roku [[1321]] pod názvom Badacin v súvislosti s oslobodením Žilinčanov od platenia mýta v Budatíne a v roku [[1350]] pod názvom Budetin. Ako erb používala opevnený zámok. Od roku [[1438]] patrila obec pod budatínske panstvo. V roku [[1598]] mala obec 13 žehliarskych domov a jej obyvatelia pracovali na budatínskom panstve a majeri. Počet obyvateľov postupne narastal, v roku [[1784]] mal Budatín 265 obyvateľov a v roku [[1850]] už 365 (dnes 1543). Obyvatelia Budatína boli prevažne želiari a svoje domy si mohli stavať len na strmom výbežku vrchu Dubeň. V strmom svahu medzi domami je postavená aj kaplnka (zvonica). Ďalšie menšia prícestná kaplnka sv. Anny je postavená na severnej strane Dubňa. Terajšie Námestie hrdinov sa postupne vytvorilo na komunikačnom uzle za mostom cez Váh, kde sa cesta rozdvojovalo smerom do Sliezska a smerom do Terchovej a na Oravu. Neskoršie sa rozšírilo aj o priestor pred nedávno zbúraným kaštieľom po odstránení zástavky v súvislosti s výstavbou nového mosta začiatkom 60. rokov 20. st., ktorý nahradil dočasný most postavený na ruinách mosta zničeného v druhej svetovej vojne. Významnou historickou udalosťou v týchto miestach boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov nad maďarskými gardami na prelome rokov [[1848]]/[[1849]]. Po skončení bojov, 4. 1. 1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí v Žiline [[Ľudovít Štúr]] a [[Jozef Miloslav Hurban]]. Na pamiatku tejto udalosti je na južnej strane námestia postavený Pamätník slovenských dobrovoľníkov. Pri vstupe do Budatína bol v roku [[2006]] odhalený monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi SNR. V blízkosti je obnovený aj pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny.