Alžbeta Uhorská (svätica): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: vi:Elisabeth (Công chúa Hungary)
Rudko (diskusia | príspevky)
aktualizácia, štylistika, šablóna chýbajúce zdroje, infobox
Riadok 5:
|Popis = Edmund Blair Leighton: Charita svätej Alžbety
|Titul =
|Narodenie = [[7. júl]] [[1207]], [[Bratislava]]{{chýba citácia}} alebo [[Sárospatak]]
|Úmrtie = [[17. november]] [[{{duv|1231]], [[Marburg]]|11|17|1207|7|7}}
|Blahorečený =
|Svätorečený =
Riadok 12:
|Patronát =
|Cirkev =
|Sviatok = [[17. november]]{{chýba citácia}}
|}}
[[Súbor:Oltar1.jpg|náhľad|Rozlúčka s manželom, scéna z [[Hlavný oltár Dómu svätej Alžbety|hlavného oltára Dómu svätej Alžbety v Košiciach]]]]
'''Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska)''' (* [[7. júl]] [[1207]], [[Bratislava]] alebo [[Sárospatak]] – † [[17. november]] [[1231]], [[Marburg]]) je [[Uhorsko|uhorská]] svätica.
 
'''Svätá Alžbeta Uhorská (Durínska)''' (* [[7. júl]] [[1207]], [[Bratislava]]{{chýba citácia}} alebo [[Sárospatak]] – † [[17. november]] [[1231]], [[Marburg]]) je [[Uhorsko|uhorská]] svätica katolíckej cirkvi. Je po nej pomenovaný [[Dóm svätej Alžbety|Dóm sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].
Sv. Alžbeta bola dcérou [[Uhorsko|uhorského]] kráľa [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[Bratislava|Bratislave]], kde sa narodila, prežila prvé štyri roky svojho života.
==Životopis==
Sv. Alžbeta bola dcérou [[Uhorsko|uhorského]] kráľa [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] a jeho manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z [[Bavorsko|Bavorska]]. V [[Bratislava|Bratislave]] prežila prvé štyri roky života. Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s [[Durínsko|durínskym]] grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub len osem rokov. Do svojich štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom [[Uhorsko|uhorskom]] dvore, odkiaľ bola v [[1211]] prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]] v [[Durínsko|Durínsku]].
 
Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti: - syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.
Z politických dôvodov bola už ako jednoročná zasnúbená s [[Durínsko|durínskym]] grófom Ľudovítom IV., ktorý mal v čase zásnub len osem rokov. Do svojich štyroch rokov žila sv. Alžbeta na rodičovskom kráľovskom [[Uhorsko|uhorskom]] dvore, odkiaľ bola v [[1211]] prevezená do sídla svojho snúbenca na hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]] v [[Durínsko|Durínsku]].
 
Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Grófovým príbuzným sa však počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku [[1227]] zahynul v južnom [[Taliansko|Taliansku]] počas [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|križiackej výpravy]], príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z [[Wartburg (hrad)|Wartburgu]].
Po dovŕšení 14 rokov sa sv. Alžbeta zosobášila s Ľudovítom IV. Z toho manželstva pochádzajú tri deti: syn Hermann, neskorší nástupca Ľudovíta IV.; Sofia, neskoršia brabantská kňažná a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a je dodnes uctievaná ako blahoslavená.
 
Sv. Alžbety sa naštastie ujal jej posledný spovedník, známy kazateľ Konrád z [[Marburg]]u. Ten pre ňu vymohol aspoň časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho však vzdala v prospech nemocnice v [[Marburg]]u, kde až do svojej smrti v roku [[1231]] slúžila chorým.
Sv. Alžbeta užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých, pretože jej život bol zreteľne poznačený ideálmi jej súčasníka [[František z Assisi|sv. Františka z Assisi]]. Grófovým príbuzným sa však počínanie sv. Alžbety nepáčilo. Po tom čo Ľudovít IV. v roku [[1227]] zahynul v južnom [[Taliansko|Taliansku]] počas [[Križiacke výpravy do východného Stredomoria|križiackej výpravy]], príbuzní jej manžela proti sv. Alžbete tvrdo zakročili. Odňali jej deti, odmietli uznať jej dedičské nároky po manželovi a vyhnali ju z [[Wartburg (hrad)|Wartburgu]].
Konrád z Marburgu navrhol vymenovanie za svätú pápežovi. Štyri roky po jej smrti vyhlásil ju [[pápež]] [[Gregor IX.]] vyhlásil za svätú.
 
Sv. Alžbety sa naštastie ujal jej posledný spovedník, známy kazateľ Konrád z [[Marburg]]u. Ten pre ňu vymohol aspoň časť majetku z jej dedičského podielu. Sv. Alžbeta sa ho však vzdala v prospech nemocnice v [[Marburg]]u, kde až do svojej smrti v roku [[1231]] slúžila chorým.
 
Už štyri roky po jej smrti vyhlásil [[pápež]] [[Gregor IX.]] Alžbetu Uhorskú za svätú. Je po nej pomenovaný [[Dóm svätej Alžbety|Dóm sv. Alžbety]] v [[Košice|Košiciach]].
 
== Iné projekty ==