Laborec: Rozdiel medzi revíziami

Plocha povodia Laborca je {{km2|4522.5}}, pričom na ľavostranné povodie pripadá {{km2|4076.7}} a na pravostranné {{km2|445.8}}. Je to podmienené morfológiou povodia a tým, že prijíma väčší ľavostranný prítok [[Uh]], ktorý svojou plochou podstatne zväčšuje ľavostranné povodie. Ďalej aj tým, že na pravej strane Laborca si vytvoril koryto skoro rovnobežne tečúci tok [[Ondava]].Laborec od Stražského až do svojho ústia je celoročne splavný vhodný na nenáročnú vodnú turistiku. Úsek z Radvane nad Laborcom do Humenného a ďalej do Strážskeho je vodácky zaujímavejší. Na jeho splavenie je potrebných aspoň {{cm|80|m}} na vodočte v Koškovciach. Na splav z Humenného je potrebných aspoň {{cm|125|m}} na vodočte v Humennom. V blízkosti rieky pôsobí požičovňa lodí, ktorá organizuje výlety na rieke Laborec a na blízkej rieke Ondava.

 

Problém veľkých vôd sústreďoval pozornosť už dávno. Bolo to spôsobené pravidelnými záplavami značného rozsahu územia, ktoré často spôsobovali veľké škody. Je preto pochopiteľné, že aj prvé hydrologické štúdie boli zamerané na oblasť výskytu veľkých vôd. Medzi prvými takýmito bola komplexná štúdia vypracovaná v roku [[1935]] ''Štátnym hydrologickým ústavom T. G. Masaryka'' v [[Praha|Prahe]] - Podbabe pod názvom Hydrologická štúdia o režime veľkých vôd na [[Bodrog]]u a jeho prítokoch. Vychádzala z protokolu zo dňa [[27. máj]]a [[1932]] spísaného pri preskúšaní projektu úpravy rieky Laborec a Čierna voda, kde bolo Hydrologickému ústavu nariadené vypracovať štúdiu týkajúcu sa úpravy týchto riek s ohľadom na účinok projektovanej nádrže na „Blatách“. K stanoveniu kulminačných prietokov boli použité údaje o pozorovaní vodných stavov, ktoré boli na niektorých miestach k dispozícii už z konca [[19. storočie|19. storočia]]. Pretože až po roku [[1929]] boli vykonané hydrometrické merania pri vyšších vodných stavoch v niektorých staniciach, bolo možné na základe nich lepšie odhadnúť kulminačné prietoky. V uvedenej štúdii boli spracované 4 najväčšie povodne, ktoré sa na Bodrogu vyskytli a to: v máji [[1902]], apríli [[1907]], auguste [[1913]] a októbri [[1926]], ďalej povodne z marca a októbra [[1931]] a apríla [[1932]]. V tom čase boli v prevádzke vodomerné stanice na [[Latorica|Latorici]] v [[Mukačevo|Mukačeve]] a [[Čop]]e (patrili do [[ČSR]] v rámci [[Zakarpatská Ukrajina|Zakarpatskej Ukrajiny]]), na Uhu v [[Užhorod]]e a [[Perečín|Perečine]], na Laborci v Humennom a [[Michalovce|Michalovciach]], na Ondave v [[Horovce (okres Michalovce)|Horovciach]] a na [[Bodrog]]u v [[Streda nad Bodrogom|Strede nad Bodrogom]]. O jednej z častých povodní bol i návrh z čias Československej republiky.