Neurit (axón, axión) býva spravidla jeden, na konci môže byť značne rozvetvený (tzv. ''terminálna arborizácia''), každá vetva je zakončená synapsiou; vetvičky sa označujú ako ''telodendrie''. Tieto končia na dendritoch alebo neurocytoch neurónov, na [[myocyt|svalových]] alebo [[žľaza|žľazových bunkách]]. Vo väčšine prípadov je neurit po celej dĺžke, okrem začiatočného (iniciálneho) segmentu a tenkých vetiev terminálneho vetvenia, obalený [[Schwannova bunka|myelínovou pošvou]], ktorá sa významne podieľa na prenose vzruchu. Čím je nervové vlákno a je myelínová pošva hrubšia, tým rýchlejšie vedie vzruch. Myelínová pošva nepokrýva povrch axónu súvisle, ale je prerušovaná [[Schwannova bunka|Ranvierovými zárezmi]]. Vzdialenosti medzi nimi sú 0,3 až 1,2 mm (čím sú väčšie, tým sa vzruch po axóne šíri rýchlejšie). V periférií sú zárezy oddelené od okolia [[bazálna membrána|bazálnou membránou]], v mozgu a mieche nasadajúcimi [[astrocyt]]mi.<ref name=Kittnar></ref>
* ''Golgiho neurón I. typu'' (tiež tzv. principálny alebo projekčný neurón) - dlhý neurit, prepája vzdialené časti nervového systému
* ''Golgiho neurón II. typu'' (tiež tzv. interneurón alebo neurón lokálneho okruhu) - krátky neurit, prepája krátke vzdialenosti
