Kyselina asparágová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 21:00, 1. október 2011

Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilna. V organizme sa vyskytuje vo forme svojho konjugátovaného hydroxidu, ktorý sa nazýva aspartát.

Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej

Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, počas proteosyntézy je kódovaná tripletmy GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, jekatalytickou skupinou tzv aspartátových proteáz.

Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediát ureou-syntetického cyklusu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzor pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.

Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovú je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.

Aspartát je, spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovať aminokyselina asparagín.

Biosyntéza a degradácia

Biosyntéza asparagínu

Transaminácia oxalacetátu na aspartát

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnou aminokyselinu.

Literatúra

MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.

Chemický portál