Dopamín: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: fi:Dopamiini
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
d gramatika, wikilinky
Riadok 1:
'''Dopamín''' je chemická látka prirodzene vznikajúca v [[Mozog|mozgu]]. Funguje ako [[Neurotransmiter|neurotransmiter]], aktivuje dopamínové receptory[[receptor]]y. Dopamín funguje aj ako [[Neurohormón|neurohormón]], ako taký je vytváraný v [[Hypotalamus|hypotalamusehypotalame]].
 
Ak je dopamín umelo vpravený do organizmu, tak pôsobí na [[Autonómna nervová sústava|autonómnu nervovú sústavu]] - napríklad povedie k zrýchlenie tepu[[pulz]]u alebo zvýšenie [[Krvný tlak|krvného tlaku]]. Avšak nemôže sa vstrebať priamo z [[Krv|krvi]] do [[Mozog|mozgu]], a preto je dopamín podávaný ako liek, ktorý, neovplyvňuje [[Centrálna nervová sústava|centrálnu nervovú sústavu]]. K zvýšeniu hladiny dopamínu v napr. v mozgu pacientov trpiacich [[Parkinsonová choroba|Parkinsonovou chorobou]] je možné prispieť nepriamo, napríklad podaním prekurzora[[prekurzor]]a dopamínu.
 
== Funkcia ==
Dopamín hrá rozhodujúcu úlohu v motorických funkciách mozgu. Má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v [[čelový lalok|čelnom laloku]] mozgu v kognitívnej funkciách mozgu.
 
Dopamín je spájaný so systémom príjemných vnemov v mozgu, a pri motiváciu k rôznym aktivitám. Určitých častiach v mozgu sa uvoľňuje pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, [[Sex|sex]] alebo fyzická aktivita. O tejto teórii je často diskutuje v súvislosti s mechanizmom pôsobenia [[droga|drog]], ako sú [[Kokaín|kokaín]] alebo [[Amfetamín|amfetamínyamfetamín]]y, ktoré vedú priamo alebo nepriamo k zvýšenej hladine dopamínu v súvisiacich častiach mozgu, a je súčasťou neurobiologického výkladu mechanizmu vzniku drogovej závislosti.
Má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v [[čelový lalok|čelnom laloku]] mozgu v kognitívnej funkciách mozgu.
 
Dopamín je spájaný so systémom príjemných vnemov v mozgu, a pri motiváciu k rôznym aktivitám. Určitých častiach v mozgu sa uvoľňuje pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, [[Sex|sex]] alebo fyzická aktivita. O tejto teórii je často diskutuje v súvislosti s mechanizmom pôsobenia drog, ako sú [[Kokaín|kokaín]] alebo [[Amfetamín|amfetamíny]], ktoré vedú priamo alebo nepriamo k zvýšenej hladine dopamínu v súvisiacich častiach mozgu, a je súčasťou neurobiologického výkladu mechanizmu vzniku drogovej závislosti.
 
Avšak teória, podľa ktorej je dopamín jednoducho „motivujúca chemikália,“ ktorá bola v raných fázach výskumu bežná, je teraz pokladaná za príliš zjednodušenú. Dopamín sa totiž v mozgu uvoľňuje aj pri nepríjemných podnetoch. Súčasný výskum naznačuje význam dopamínu skôr ako mechanizmus predvídania odmeny. Ako taký by mohol byť spájaný skôr s túžbou ako s potešením.