Pleistocénny park: Rozdiel medzi revíziami

Premena mamutej tundrostepi na terajšiu rozbahnenú tundru, ku ktorej došlo v dôsledku vyhynutia (vyhubenia) veľkých cicavcov, zrejme nie je nevratná. Je dobre známe, že pri pastve dobytka v tundre dochádza k opačnému procesu - na mieste spasených machov sa objavuje tráva, pôda sa vysušuje. Vďaka tomu jestvuje možnosť čiastočne obnoviť niekdajšie bohaté spoločenstvo cestou reintrodukcie veľkých kopytníkov, ktoré kedysi obývali tundrostep. Túto úlohu rieši Pleistocénny park založený na Sibíri v Jakutsku Sergejom Afanasievičom Zimovom. V 80. rokoch 20. storočia na severe Jakutska na dolnom toku rieky Kolymy založil unikátny experiment s cieľom obnoviť ekosystém mamutej tundrostepi. Na rozlohe {{km2|160}} bolo vypustené stádo koní, ktoré sa úspešne uchytilo. Počas nasledujúcich rokov, ako píše vedecký dopisovateľ časopisu "Novosti nauki", A. Markov "Rastlinstvo sa na území parku začalo meniť. Zvieratá rozrušili porasty buriny a krovísk, vysporiadali sa s dlhoročnými zvyškami stariny, pohnojili pôdu trusom. To umožnilo rast šťavnatých bylín, bohatých na bielkoviny." Kone fakticky obnovili kúsok dávnej mamutej stepi. Ku koňom pribudli losy, soby, medvede. Výsledky pokusu sa ukázali byť natoľko zaujímavé, že bol o nich napísaný rad článkov v časopisoch Nature a Science. V septembri 2010 boli z Wrangelovho ostrova do Pleistocénneho parku dovezené mladé pižmone - spolu 9 jedincov, pričom všetky dlhý transport úspešne a bez ujmy na zdraví prežili. VPôvodne dohľadnejbolo budúcnostinaplánované sa predpokladátiež doplnenie fauny rezervácie kanadskými lesnými bizónmi, ale napokon bolo v apríli 2011 do Pleistocénneho parku dovezených 5 zubrom z Priokosko-terasového parku v Podmoskovskej oblasti a 6 jeleňov maralov.

Do poslednéholesných druhubizónov sa vkladajú zvlášť veľké nádeje - po vyhynutí mamutov a srstnatých nosorožcov sú lesné bizóny (statnejšie a odolnejšie voči chladu ako stepné bizóny) zjavne najväčšími cicavcami, prispôsobenými životu v tundre a tajge. Územie Sibíri kedysi obývali miliónové stáda bizónov, ale napokon aj tak vymreli na konci doby ľadovej spolu s mamutmi. No lesné bizóny, podobné vyhynutým euroázijským, sa uchovali až do dnešných dní v Severnej Amerike. Stádo 40 jedincov, darované Jukutsku predstaviteľmi Kanady a obývajúce rezerváciu Lenské stĺpy, sa stane základňou pre obnovenie niekdajších stád bizónov na Sibíri. V roku 2008 sibírske bizóny priviedli na svet prvé prírastky. Vedenie Pleistocénneho parku ich už asi nebude skúšať získať, keďže sa podarilo získať zubrov.