Pleistocénny park: Rozdiel medzi revíziami

Premena mamutej tundrostepi na terajšiu rozbahnenú tundru, ku ktorej došlo v dôsledku vyhynutia (vyhubenia) veľkých cicavcov, zrejme nie je nevratná. Je dobre známe, že pri pastve dobytka v tundre dochádza k opačnému procesu - na mieste spasených machov sa objavuje tráva, pôda sa vysušuje. Vďaka tomu jestvuje možnosť čiastočne obnoviť niekdajšie bohaté spoločenstvo cestou reintrodukcie veľkých kopytníkov, ktoré kedysi obývali tundrostep. Túto úlohu rieši Pleistocénny park založený na Sibíri v Jakutsku Sergejom Afanasievičom Zimovom. V 80. rokoch 20. storočia na severe Jakutska na dolnom toku rieky Kolymy založil unikátny experiment s cieľom obnoviť ekosystém mamutej tundrostepi. Na rozlohe {{km2|160}} bolo vypustené stádo koní, ktoré sa úspešne uchytilo. Počas nasledujúcich rokov, ako píše vedecký dopisovateľ časopisu "Novosti nauki", A. Markov "Rastlinstvo sa na území parku začalo meniť. Zvieratá rozrušili porasty buriny a krovísk, vysporiadali sa s dlhoročnými zvyškami stariny, pohnojili pôdu trusom. To umožnilo rast šťavnatých bylín, bohatých na bielkoviny." Kone fakticky obnovili kúsok dávnej mamutej stepi. Ku koňom pribudli losy, soby, medvede. Výsledky pokusu sa ukázali byť natoľko zaujímavé, že bol o nich napísaný rad článkov v časopisoch Nature a Science. V septembri 2010 boli z Wrangelovho ostrova do Pleistocénneho parku dovezené mladé pižmone - spolu 9 jedincov, pričom všetky dlhý transport úspešne a bez ujmy na zdraví prežili. Pôvodne bolo naplánované tiež doplnenie fauny rezervácie kanadskými lesnými bizónmi, ale napokon bolo v apríli 2011 do Pleistocénneho parku dovezených 5 zubromzubrov z Priokosko-terasového parku v Podmoskovskej oblasti a 6 jeleňov maralov.